Toto je moja štrťročná výzva k podpore. Kliknite na donate na domovskej stránke www.paulcraigroberts.org a nájdete niekoľko spôsobov ako prispieť.

V dnešnom západnom svete sa každým dňom pravda potláča viac a viac, rovnako ako možnosť spochybniť oficálne vysvetlenia. Množstvo internetových stránok alternatívnych médií stratilo svoju YouTube platformu.

Twitter cenzúruje obsah príspevkov a znemožňuje prístup k účtom. Google schováva hlbšie tých, ktorí hovoria pravdu. Po celý čas, oficiálne organizácie, ako je Atlantic Council a tlačoví a televízni novinári neustále (pozn. anna: požičiam si trefný výraz od bratov Čechov) klamú „jako když tiskne“. Na príklad, aj pri kompletných a jasných dôkazoch, že Russiagate obvinenia sú nepravdivé a ruská vláda nijako nezasahovala a nehackla počítače za účelom pomúcť Trumpovmu víťazstvu vo volbách, sa vo falošnom, vykonštruovanom a riadenom obviňovaní neustále pokračuje ako keby to bol dokázaný fakt. Navyše, prestitúti pokračujú vo výzvach k odvolaniu prezidenta Trumpa.

Inými slovami, pravda už stratila svoj pravý význam. Už vám nepovedia žiadnu pravdu v novinách alebo v televíznych médiách alebo na oficálnom poli internetových médií. Pochybujem vôbec o tom či prestitúti sú schopní rozpoznať pravdu, nie to ešte publikovať, pretože jediné čo dokážu je slúžiť svojím materiálnym záujmom a ideolgiám.

Pamätám si kedy Američania boli skutočne slobodným ľudom. Toto už viac neplatí. Väzenie, v ktorom Američania dnes žijú nie je fyzické s mrežami, aj keď mnoho Američanov vrátane nevinných žije za fyzickými mrežami. Je to informačné väzenie, v ktorom žijeme, dosiahnuté pomocou predkladaných vysvetlení. Počas môjho života pozorujem ako oficiálna propaganda dosahuje väčšieho úspechu, rovnako ako plynie čas. Moja generácia bola vychovávaná v časoch kedy rešpekt k pravde stále ešte existoval, kedy záležalo na faktoch, kedy vlastná integrita bola oceňovaná, kedy „obetné skupiny“ neboli vytvárané umelo a poučované o tom, že maju právo byť ochránené od „necitlivých“ vyjadrení, konceptov a faktov, kedy „politická korektnosť“ a „politická identita“ neexistovali. Argumenty a verejná diskusia by sa nemala umlčovať s námietkami, že to bolo urážajúce, rasistické, sexistické, homofóbne alebo ukazujúce nadvládu bielych. Dogmatizmus sa neobraňoval výrokmi typu, to je necitlivé aby sa osoba v chránenej kategórií dostávala do pozície kde je konfrontovaná o pravdivosti jej presvedčení. Počas obdobia mojej generácie sme bojovali za rozšírenie slobody prejavu a nie za jej umlčanie ako sa to v dnešných dňoch odohráva, dokonca aj v akademických inštitúciach. Skutočne, politická korektnosť je proces smerujúci k zákazu a obmedzeniu slobodného prejavu ako necitlivého a ako prejav kontorly bielými a ich nadradenosti.

Pamätám si časy, kedy polícia nemala povolené brutálne správanie voči občanom a bez dôvodne na nich strieľať na ulici alebo v ich domovoch. Pamätám si, keď odôvodnený postoj bol o mnoho váženejší než ten emocionálny. Pamätám si, kedy deti mohli ísť von a hrať sa bez dozoru rodičov bez toho aby ich zatkli za zanedbávanie detí. Pamätám si, kedy história bola tvorená skutočnými udalosťami a nie plná príbehov slúžiacich nejakej ideológií alebo materiálnym záujmom. Pamätám si tak živo a tak veľa z toho, čo tí, ktorí sa narodili do súčasného systému nikdy nezažili a o tom nič nevedia. Možno že jedného dňa, budem musieť čeliť neznesiteľnému smútku pri písaní o tom, ako som svedkom úplneho rozkladu mojej krajiny počas môjho života.

Medzitým pamätajte na našu dohodu. Toto je vaša stránka. Vytváram ju pretože vy ju podporujete. Ja poznám a viem informácie, ktoré vám poskytujem. A poskytujem vám ich pretože vašou podporou vyjadrujete váš záujem o tieto informácie. Nemám žiadnu agendu. Všetko, čo vám ponúkam, je len pravda: https://www.bing.com/videos/search?q=YouTube+Matrix+Red+Pill&&view=detail&mid=7F749FC1F4FCE6FDEFD67F749FC1F4FCE6FDEFD6&&FORM=VDRVRV

Aj keď tento príspevok je o výzve k Robertsovej podpore, myslím si, že obsahuje veľmi trefné myšlienky a poznámky k tomu, čo sa s Amerikou stalo/deje (a to nielen s USA) a to v tak krátkom časovom období, že sa to udialo počas jeho života. Keby si toto uvedomil a zabrúsil v pamäti každí…. Zďaleka nedosahujem ani polovicu jeho úctihodného veku a to si pamätám kedy som sa ako malá hrávala celý deň vonku s inými deťmi a pritom moji rodičia boli doma alebo pracovali. Dlhé roky bez mobilu, dohoda bola: so západom slnka prísť domov. Chodila som na základnú školu do školy zo školy sama, na prvom stupni s doprovodom len o dva roky staršieho brata. A to veru nebola cesta krátka a len peši. Cestovala som cez celé mesto rôznymi dopravnými prostriedkami každý deň minimálne hodinu tam a hodinu späť (nie zrovna v najmenšom meste). Vie si toto niekto predstaviť dnes? Vidieť 12 ročné deti hrať sa samé vonku na ulici, nieto ešte samé cestovať po meste….

Preklad: anna, Zdroj: 1

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.