Hledejte na tadesco.org
Archiv
Nejnovější zprávy
Související zprávy
Povinné očkovanie proti COVID-19 a ochrana pred ním podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Pro velkou důležitost publikuji článek, aby se důležitá data dostala mezi co nejvíce lidí.
Podtitulek bych napsal: Buďte připraveni na to, co nyní přijde.
***** **** ***** ****
Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky
POVINNÉ OČKOVANIE PROTI COVID-19 A OCHRANA PRED NÍM PODĽA DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBOD.
Povinné očkovanie ponúka otázku Čo je strašnejšie? Zločiny komunizmu alebo ohrozenie povinným očkovaním proti COVID-19? Za takéhoto skutkového stavu je výhrou, že o ochranu pred zákonom či vyhláškou zavádzajúcou povinné očkovanie proti CV19, až k nemu dôjde, sa na Slovensku nebude treba uchádzať na Ústavnom súde SR.
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa do Ústavy Slovenskej republiky vložil čl. 127 ods. 5 v znení: „(5) Spolu so sťažnosťou podľa odseku 1 možno podať návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka podanej sťažnosti, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Ak senát ústavného súdu dospeje k záveru, že tento návrh je dôvodný, konanie o sťažnosti preruší a podá návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre senát ústavného súdu záväzný.“
Článok 127 ods. 5 nenadobudol účinnosť spolu s celým ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. Účinnosť nadobudne až od 1. januára 2025 (čl. II). Vtedy a až vtedy fyzické osoby a právnické osoby získajú právo prístupu k Ústavnému súdu SR vo veciach ochrany ústavnosti tam, kde ich základné právo či slobodu porušuje zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Európsky súd pre ľudské práva zvýšil vlastnú aktivitu pri ochrane ľudských práv.Pri ochrane ľudských práv zaručených Dohovorom začal uplatňovať postup, pri ktorom osobám prichádzajúcim so sťažnosťami zo štátov, kde nemajú možnosť žiadať o vnútroštátny prieskum zákonov porušujúcich ľudské práva, priznal právo obrátiť sa s takou sťažnosťou rovno do Štrasburgu. K takým štátom Európsky súd pre ľudské práva priradil aj Slovensko (Július Pereszlényi-Servis TV-Video v. The Slovak Republic, rozsudok z 25. mája 2021).
Skutkový stav
Skutkový stav spojený s povinným očkovaním proti COVID-19 veľmi výstižne, stručne, jasne a literárne prístupne priblížil Václav Klaus, bývalý prezident Českej republiky a predtým aj predseda vlády Českej republiky. Hoci sa zameral na stav v Českej republike, jeho slová platia rovnakou mierou aj pre charakteristikuskutkového stavu v Slovenskej republike. Václav Klaus o záležitosti okrem iného uviedol:
„Viem, že slovom experiment nahnevám množstvo ľudí, ale súčasný boj s vírusom SARS-CoV-2 pomocou nedostatočne otestovaných vakcín experimentom je. To je, a to ani pre tzv. expertov, nepopieraným faktom. Tieto vakcíny boli ako náhlivá reakcia na vývoj epidémie covidu schválené na použitie predbežne a „experimentálne“. To bol v minulom roku oficiálny výrok.
Ide o vážne veci a debata o nich by mala byť racionálna férová. Naša krajina (rovnako ako ďalšie krajiny Západu) je v tejto záležitosti rozdelená. Niektorí ľudia sa bez akéhokoľvek odporu nechávajú očkovať, pretože sa asi skutočne boja a pretože uverili obrovskej, s ničím v minulosti neporovnateľnej propagande tohto konkrétneho očkovania. Nenechajú sa vyviesť z miery ani tým, že odrazu je všetko inak, ako im sľubovali. Teraz sa ukazuje:
– že nestačí jedno očkovanie (a začína byť zrejmé, že pôjde o opakované očkovanie ako proti normálnej chrípke);
– že dĺžka pôsobenia očkovania je kratšia, ako sa pôvodne deklarovalo;
– že očkovanie nechráni proti ochoreniu covidom, ale azda proti jeho ťažšiemu priebehu;
– že aj zaočkovaný môže prenášať vírus, atď., atď.
Niektorí ďalší ľudia síce nijaké veľké ilúzie o očkovaní nemali, ale dali sa očkovať, aby mali „papier“, aby mohli konzumovať výhody očkovaných. Pomer tých, ktorí skutočne uverili, voči tým, ktorí očkovanie iba akceptujú bez nadšenia, nie je a nemôže byť presne známy, ale určite to nie je 10 : 1. Skôr to bude 5 : 5. To zaslepení obhajcovia očkovania nechcú počuť.
Na druhej strane sú rovnako uvažujúci ľudia. Tí proti očkovaniu bojujú, pretože mu neveria, pretože sa boja jeho vedľajších účinkov, pretože vidia faloš v očiach halasných propagátorov očkovania, ktorí sú v politike, v biznise aj v medicíne. Niektorí z nich odmietajú vynucované očkovanie z princípu, z dôvodu obmedzovania individuálnych práv a slobôd. Ani túto proporciu nepoznáme.“
Platná právna úprava
Základným prameňom práva pre povinné očkovanie na Slovensku je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 355/2007 Z. z. ustanovuje, že opatreniami na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení podľa § 12 ods. 2 písm. d/ sú o. i.
– osobitné a mimoriadne očkovanie,
– očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách,
– očkovanie pred cestou do zahraničia,
– očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.
Podľa § 51 ods. 1 písm. d) tohto zákona sa fyzickým osobám ukladá povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu; ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie tejto povinnosti zástupca dieťaťa (§ 51 ods. 3)
Podľa § 56 ods. 1 písm. a) priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu. Tohto priestupku v prípade maloletého dieťaťa sa dopustí ten, kto ako zástupca maloletého nezabezpečí plnenie uvedenej povinnosti (§ 56 ods. 1 písm. k/).
Porušenie povinnosti podrobiť sa predpísanému alebo nariadenému očkovaniu sa môže postihnúť pokutou v súhrnnej výške 331 eur (§ 56 ods. 2).
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje choroby, proti ktorým je očkovanie povinné. To určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2011 Z. z. a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 442/2019 Z. z.
Podľa § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z. z.:
„Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilickým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva najskôr prvý deň desiateho týždňa života dieťaťa (§ 6 ods. 1).
„Očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke sa vykonáva najskôr prvý deň 15. mesiaca života dieťaťa.“ (§ 6 ods. 2)
„Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva každých 15 rokov.“ (§ 6 ods. 3)
Prehľad povinného očkovania sa zďaleka nekončí. Aktuálny rozsah očkovaní a subjektov, ktorých zaťažuje povinnosť dať sa zaočkovať ustanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Ustanovením § 7 sa určuje rozsiahly súpis osôb, ktoré zaťažuje povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu, pretože sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz. § 7 v ôsmich odsekoch vypočítava osoby, ktoré sa musia očkovať proti 1. tuberkulóze, 2. vírusovému zápalu pečene typu B, 3. tetanu, 4. besnote, 5. chrípke, 6. pneumokokovým invazívnym infekciám, 7. vírusovému zápalu pečene typu A, 8. meningokokovým infekciám.
Nasleduje ešte rozsiahlejší súpis povinného očkovania osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz v § 8. Je prakticky nemožné citovať všetky ustanovenia § 8. Napríklad podľa § 8 ods. 3:
„Proti besnote sa očkujú
- a) zamestnanci virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty,
- b) zamestnanci asanačných podnikov, ktorí sú v priamom riziku nákazy,
- c) šarhovia.“
Výpočet ohrozených profesií zahŕňa 6 odsekov, za ktorými nasleduje vágny ods. 7: „Ďalšie povinné očkovanie osoby v profesionálnom riziku nákazy môže nariadiť regionálny úrad.“
Je očividné, že nikto z tvorcov vyhlášky ukladajúcej povinnosť podrobiť sa očkovaniu určitého druhu, si nerobil ťažkú hlavu z toho, že obmedzuje právo očkovaných na súkromný život, a tým ich oberá o ochranu zaručenú Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právo na súkromie alias právo na súkromný život je antitotalitné právo. Jeho účelom je chrániť jednotlivca pred štátnou diktatúrou. Obmedzovaním práva na súkromný život rozsiahlym povinným očkovaním proti neuveriteľnému počtu chorôb, aký nemá vo svete obdobu, sa na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republikyposilňuje totalitná forma vlády. Národná rada SR i vláda SR tomu nečinne prihliada.
Ústavný súd SR dokonca „priložil ruku k dielu“ v konaní PL. ÚS 10/2013 (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2014, s, 223 – 265).Rozhodnutie si zaslúži nadčasovú kritiku (DRGONEC, J.: Cuibono? (Nespravodlivá rovnováha v povinnom očkovaní z vôle Ústavného súdu SR). Zo súdnej praxe, 2015, č. 3, s. 98 – 103.).Tým, čo ústavný súd uviedol v odôvodnení toho skratového rozhodnutia, dal príčinu pre deformáciu problematiky povinného očkovania pozoruhodne účelovými názormi na prípustnosť povinného očkovania proti COVID-19.
„Zákon a vyhlášku, ktoré ho upravujú, v minulosti preskúmal Ústavný súd SR a ten potvrdil ich súlad s ústavou. V súčasnosti tak máme zavedené napríklad povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek alebo ľudí vystavených nebezpečenstvu ochorenia vo svojom zamestnaní,“ pripomenula Katarína Batková, „šéfka“ organizácie ViaIuris.
(https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/607841-sefka-via-iuris-ustava-ani-zakony-p…/
„Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá je zároveň poradkyňou ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, uviedla, že nájsť taký spôsob plošného a určitým spôsobom vynucovaného očkovania, ktoré by bolo súladné s Ústavou SR, je možné. Dôležité je zvoliť rozumné kritérium. Takým sa javí napríklad vek či druh profesie.“
(https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/607841-sefka-via-iuris-ustava-ani-zakony-p…/
Pridal sa aj doc. JUDr. Peter Kresák, CSc. V nezabudnuteľnom výroku, ktorý nesmie upadnúť do zabudnutia, uviedol: „V situácii, v ktorej sa Slovensko v súčasnosti nachádza, je povinné očkovanie nielen možné, ale aj potrebné a ústavne konformné.“ (https://www.aktuality.sk/clanok/zmhjne9/ustavny-pravnik-povinne-ockovanie-je-niel…)
Ústavný súd SR sa nevyslovil tak, že povinné očkovanie je „nielen možné, ale aj potrebné a ústavne konformné“. Povahe veci by zodpovedalo, ak by zainteresovaní ústavní právnici analyzovali právnu úpravu a výsledok analýzy keby preskúmali v okolnostiach skutkového stavu. No nešlo o právnu analýzu. Objednávateľ vyjadrení potreboval mediálnu kampaň na zavedenie obyvateľstva, na jeho presvedčenie, že povinné očkovanie proti COVID-19 „je to pravé orechové“. Počítal sa iba vopred určený výsledok. Tomu „nezávislí odborníci na ústavné právo“ prispôsobili svoje vyjadrenia. Celkom odtrhnuté od toho, o čom Ústavný súd SR vo veci PL. ÚS 10/2013 konal a rozhodol.
Čo sa udialo na Ústavnom súde SR naozaj?
Na začiatku bol Krajský súd v Nitre, ktorý usúdil, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý má uplatniť, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a súdne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil, aby dal návrh na Ústavný súd SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z. a § 6 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 40 Ústavy SR.
Ústavný súd SR o tomto návrhu rozhodol výrokom, v ktorom sa doslova píše: „Návrhu Krajského súdu v Nitre nevyhovuje.“
Ústavný súd SR rozhodoval o povinnom očkovaní iba v rozsahu návrhu, ktorý dostal na rozhodnutie.
Z predmetu konania možno vyvodiť, že podľa Ústavného súdu SR odmietnutie povinného očkovania maloletého dieťaťa proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofílnym invazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam vakcínou infanrixHexa a vakcínou proti pneumokokom je protiprávne, lebo zavedenie povinného očkovania proti uvedeným chorobám neporušuje Ústavu SR v čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 ani v čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 40 Ústavy SR.
Otázky významné pre posúdenie ústavnosti povinného očkovania proti COVID-19 ležia na tej hromade ústavne dôležitých otázok, o ktorých Ústavný súd SR dosiaľ nerozhodol. Vo vzťahu k nastolenej téme tohto príspevku ide o právne irelevantnú časť problematiky súladnosti povinného očkovania proti CV19 s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Více na pravnelisty.sk
Pavel Zítek 17.12.2021
https://m.facebook.com/tv.svetlo/videos/653212119376337/
Odkazy na facebook padají do spamu. Většina lidí z tadesca se tam nedostane. Proto raději popsat o co se jedná. Děkujeme.
carsten
Podvod Pfizer “NO fair play”
https://m.vk.com/video-78071920_456242340?list=5cd1e868bb8ddcc13a&from=wall-78071920_36034