Povinné očkovanie proti COVID-19 a ochrana pred ním podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Pro velkou důležitost publikuji článek, aby se důležitá data dostala mezi co nejvíce lidí.

Podtitulek bych napsal: Buďte připraveni na to, co nyní přijde.

***** **** ***** ****

Doc. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc., eme­rit­ný sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

PO­VINNÉ OČ­KO­VA­NIE PRO­TI CO­VID-19 A OCHRA­NA PRED NÍM PODĽA DO­HO­VO­RU O OCHRA­NE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLO­BOD.

Po­vin­né oč­ko­va­nie po­nú­ka otáz­ku Čo je straš­nej­šie? Zlo­či­ny ko­mu­niz­mu ale­bo oh­ro­ze­nie po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19? Za ta­ké­ho­to skut­ko­vé­ho sta­vu je vý­hrou, že o ochra­nu pred zá­ko­nom či vy­hláš­kou za­vá­dza­jú­cou po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CV19, až k ne­mu dôj­de, sa na Slo­ven­sku ne­bu­de tre­ba uchá­dzať na Ústav­nom sú­de SR.

Ústav­ným zá­ko­nom č. 422/2020 Z. z. sa do Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vlo­žil čl. 127 ods. 5 v zne­ní: „(5) Spo­lu so sťaž­nos­ťou pod­ľa od­se­ku 1 mož­no po­dať návrh, aby se­nát ús­tav­né­ho sú­du po­dal návrh na za­ča­tie ko­na­nia pod­ľa čl. 125 ods. 1, že všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, je­ho časť ale­bo je­ho jed­not­li­vé us­ta­no­ve­nie, kto­ré sa tý­ka po­da­nej sťaž­nos­ti, od­po­ru­je ús­ta­ve, ús­tav­né­mu zá­ko­nu, me­dzi­ná­rod­nej zmlu­ve pod­ľa čl. 7 ods. 5 ale­bo zá­ko­nu. Ak se­nát ús­tav­né­ho sú­du dos­pe­je k zá­ve­ru, že ten­to návrh je dô­vod­ný, ko­na­nie o sťaž­nos­ti pre­ru­ší a po­dá návrh na za­ča­tie ko­na­nia pod­ľa čl. 125 ods. 1. Práv­ny ná­zor ús­tav­né­ho sú­du ob­siah­nu­tý v roz­hod­nu­tí je pre se­nát ús­tav­né­ho sú­du zá­väz­ný.“

Člá­nok 127 ods. 5 ne­na­do­bu­dol účin­nosť spo­lu s ce­lým ús­tav­ným zá­ko­nom č. 422/2020 Z. z. Účin­nosť na­do­bud­ne až od 1. ja­nuá­ra 2025 (čl. II). Vte­dy a až vte­dy fy­zic­ké oso­by a práv­nic­ké oso­by zís­ka­jú prá­vo prís­tu­pu k Ústav­né­mu sú­du SR vo ve­ciach ochra­ny ús­tav­nos­ti tam, kde ich zá­klad­né prá­vo či slo­bo­du po­ru­šu­je zá­kon ale­bo iný všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis.

Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va zvý­šil vlas­tnú ak­ti­vi­tu pri ochra­ne ľud­ských práv.Pri ochra­ne ľud­ských práv za­ru­če­ných Do­ho­vo­rom za­čal up­lat­ňo­vať pos­tup, pri kto­rom oso­bám pri­chá­dza­jú­cim so sťaž­nos­ťa­mi zo štá­tov, kde ne­ma­jú mož­nosť žia­dať o vnút­roš­tát­ny pries­kum zá­ko­nov po­ru­šu­jú­cich ľud­ské prá­va, priz­nal prá­vo ob­rá­tiť sa s ta­kou sťaž­nos­ťou rov­no do Štras­bur­gu. K ta­kým štá­tom Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va pri­ra­dil aj Slo­ven­sko (Jú­lius Pe­res­zlé­nyi-Servis TV-Vi­deo v. The Slo­vak Re­pub­lic, roz­su­dok z 25. má­ja 2021).

Skut­ko­vý stav 

Skut­ko­vý stav spo­je­ný s po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti CO­VID-19 veľ­mi vý­stiž­ne, struč­ne, jas­ne a li­te­rár­ne prís­tup­ne prib­lí­žil Vác­lav Klaus, bý­va­lý pre­zi­dent Čes­kej re­pub­li­ky a pred­tým aj pred­se­da vlá­dy Čes­kej re­pub­li­ky. Ho­ci sa za­me­ral na stav v Čes­kej re­pub­li­ke, je­ho slo­vá pla­tia rov­na­kou mie­rou aj pre cha­rak­te­ris­ti­kus­kut­ko­vé­ho sta­vu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Vác­lav Klaus o zá­le­ži­tos­ti ok­rem iné­ho uvie­dol:

„Viem, že slo­vom expe­ri­ment nah­ne­vám množ­stvo ľu­dí, ale sú­čas­ný boj s ví­ru­som SARS-CoV-2 po­mo­cou ne­dos­ta­toč­ne otes­to­va­ných vak­cín expe­ri­men­tom je. To je, a to ani pre tzv. exper­tov, ne­po­pie­ra­ným fak­tom. Tie­to vak­cí­ny bo­li ako náh­li­vá reak­cia na vý­voj epi­dé­mie co­vi­du schvá­le­né na pou­ži­tie pred­bež­ne a „expe­ri­men­tál­ne“. To bol v mi­nu­lom ro­ku ofi­ciál­ny vý­rok.

Ide o váž­ne ve­ci a de­ba­ta o nich by ma­la byť ra­cio­nál­na fé­ro­vá. Na­ša kra­ji­na (rov­na­ko ako ďal­šie kra­ji­ny Zá­pa­du) je v tej­to zá­le­ži­tos­ti roz­de­le­ná. Niek­to­rí ľu­dia sa bez aké­ho­koľ­vek od­po­ru ne­chá­va­jú oč­ko­vať, pre­to­že sa asi sku­toč­ne bo­ja a pre­to­že uve­ri­li ob­rov­skej, s ni­čím v mi­nu­los­ti ne­po­rov­na­teľ­nej pro­pa­gan­de toh­to kon­krét­ne­ho oč­ko­va­nia. Ne­ne­cha­jú sa vy­viesť z mie­ry ani tým, že od­ra­zu je všet­ko inak, ako im sľu­bo­va­li. Te­raz sa uka­zu­je:

– že nes­ta­čí jed­no oč­ko­va­nie (a za­čí­na byť zrej­mé, že pôj­de o opa­ko­va­né oč­ko­va­nie ako pro­ti nor­mál­nej chríp­ke);

– že dĺžka pô­so­be­nia oč­ko­va­nia je krat­šia, ako sa pô­vod­ne dek­la­ro­va­lo;

– že oč­ko­va­nie ne­chrá­ni pro­ti ocho­re­niu co­vi­dom, ale az­da pro­ti je­ho ťaž­šie­mu prie­be­hu;

– že aj za­oč­ko­va­ný mô­že pre­ná­šať ví­rus, atď., atď.

Niek­to­rí ďal­ší ľu­dia sí­ce ni­ja­ké veľ­ké ilú­zie o oč­ko­va­ní ne­ma­li, ale da­li sa oč­ko­vať, aby ma­li „pa­pier“, aby moh­li kon­zu­mo­vať vý­ho­dy oč­ko­va­ných. Po­mer tých, kto­rí sku­toč­ne uve­ri­li, vo­či tým, kto­rí oč­ko­va­nie iba ak­cep­tu­jú bez nad­še­nia, nie je a ne­mô­že byť pres­ne zná­my, ale ur­či­te to nie je 10 : 1. Skôr to bu­de 5 : 5. To za­sle­pe­ní ob­haj­co­via oč­ko­va­nia nech­cú po­čuť.

Na dru­hej stra­ne sú rov­na­ko uva­žu­jú­ci ľu­dia. Tí pro­ti oč­ko­va­niu bo­ju­jú, pre­to­že mu ne­ve­ria, pre­to­že sa bo­ja je­ho ved­ľaj­ších účin­kov, pre­to­že vi­dia fa­loš v očiach ha­las­ných pro­pa­gá­to­rov oč­ko­va­nia, kto­rí sú v po­li­ti­ke, v biz­ni­se aj v me­di­cí­ne. Niek­to­rí z nich od­mie­ta­jú vy­nu­co­va­né oč­ko­va­nie z prin­cí­pu, z dô­vo­du ob­me­dzo­va­nia in­di­vi­duál­nych práv a slo­bôd. Ani tú­to pro­por­ciu ne­poz­ná­me.“ 

Plat­ná práv­na úp­ra­va

Zá­klad­ným pra­me­ňom prá­va pre po­vin­né oč­ko­va­nie na Slo­ven­sku je zá­kon č. 355/2007 Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

Zá­kon č. 355/2007 Z. z. us­ta­no­vu­je, že opat­re­nia­mi na pred­chá­dzanie vzni­ku a ší­re­niu pre­nos­ných ocho­re­ní pod­ľa § 12 ods. 2 písm. d/ sú o. i.

– oso­bit­né a mi­mo­riad­ne oč­ko­va­nie,

– oč­ko­va­nie pri úra­zoch, po­ra­ne­niach a ne­ho­ja­cich sa ra­nách,

– oč­ko­va­nie pred ces­tou do za­hra­ni­čia,

– oč­ko­va­nie oso­bit­ných sku­pín oby­va­teľ­stva.

Pod­ľa § 51 ods. 1 písm. d) toh­to zá­ko­na sa fy­zic­kým oso­bám uk­la­dá po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu; ak ide o ma­lo­le­té­ho, zod­po­ve­dá za pl­ne­nie tej­to po­vin­nos­ti zá­stup­ca di­eťa­ťa (§ 51 ods. 3)

Pod­ľa § 56 ods. 1 písm. a) pries­tup­ku na úse­ku ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva sa do­pus­tí ten, kto sa bez preu­ká­za­nia zá­važ­ných zdra­vot­ných ale­bo iných le­ká­rom zdô­vod­ne­ných prí­pa­doch ne­pod­ro­bí oč­ko­va­niu, vy­plý­va­jú­ce­mu z prís­luš­ných práv­nych pred­pi­sov, ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu. Toh­to pries­tup­ku v prí­pa­de ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa sa do­pus­tí ten, kto ako zá­stup­ca ma­lo­le­té­ho ne­za­bez­pe­čí pl­ne­nie uve­de­nej po­vin­nos­ti (§ 56 ods. 1 písm. k/).

Po­ru­še­nie po­vin­nos­ti pod­ro­biť sa pred­pí­sa­né­mu ale­bo na­ria­de­né­mu oč­ko­va­niu sa mô­že pos­tih­núť po­ku­tou v súhr­nnej vý­ške 331 eur (§ 56 ods. 2).

Zá­kon č. 355/2007 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov neus­ta­no­vu­je cho­ro­by, pro­ti kto­rým je oč­ko­va­nie po­vin­né. To ur­ču­je vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 585/2008 Z. z., kto­rou sa us­ta­no­vu­jú pod­rob­nos­ti o pre­ven­cii a kon­tro­le pre­nos­ných ocho­re­ní v zne­ní vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 544/2011 Z. z. a vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 442/2019 Z. z.

Pod­ľa § 6 vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z.:

„Oč­ko­va­nie de­tí pro­ti zá­škr­tu, te­ta­nu, čier­ne­mu kaš­ľu, pre­nos­nej det­skej obr­ne, ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, in­va­zív­nym he­mo­fi­lic­kým ná­ka­zám, pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym ocho­re­niam sa vy­ko­ná­va naj­skôr pr­vý deň de­sia­te­ho týž­dňa ži­vo­ta di­eťa­ťa (§ 6 ods. 1).

„Oč­ko­va­nie de­tí pro­ti osýp­kam, mum­psu a ru­žien­ke sa vy­ko­ná­va naj­skôr pr­vý deň 15. me­sia­ca ži­vo­ta di­eťa­ťa.“ (§ 6 ods. 2)

„Preoč­ko­va­nie dos­pe­lých pro­ti zá­škr­tu a te­ta­nu sa vy­ko­ná­va kaž­dých 15 ro­kov.“ (§ 6 ods. 3)

Preh­ľad po­vin­né­ho oč­ko­va­nia sa zďa­le­ka ne­kon­čí. Ak­tuál­ny roz­sah oč­ko­va­ní a sub­jek­tov, kto­rých za­ťa­žu­je po­vin­nosť dať sa za­oč­ko­vať us­ta­no­vu­je vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR č. 585/2008 Z. z.

Us­ta­no­ve­ním § 7 sa ur­ču­je roz­siah­ly sú­pis osôb, kto­ré za­ťa­žu­je po­vin­nosť pod­ro­biť sa po­vin­né­mu oč­ko­va­niu, pre­to­že sú vy­sta­ve­né zvý­še­né­mu ne­bez­pe­čen­stvu vy­bra­ných ná­kaz. § 7 v ôs­mich od­se­koch vy­po­čí­ta­va oso­by, kto­ré sa mu­sia oč­ko­vať pro­ti 1. tu­ber­ku­ló­ze, 2. ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, 3. te­ta­nu, 4. bes­no­te, 5. chríp­ke, 6. pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym in­fek­ciám, 7. ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu A, 8. me­nin­go­ko­ko­vým in­fek­ciám.

Nas­le­du­je eš­te roz­sia­hlej­ší sú­pis po­vin­né­ho oč­ko­va­nia osôb, kto­ré sú pro­fe­sio­nál­ne vy­sta­ve­né zvý­še­né­mu ne­bez­pe­čen­stvu vy­bra­ných ná­kaz v § 8. Je prak­tic­ky ne­mož­né ci­to­vať všet­ky us­ta­no­ve­nia § 8. Nap­rík­lad pod­ľa § 8 ods. 3:

„Pro­ti bes­no­te sa oč­ku­jú

1. a) za­mes­tnan­ci vi­ro­lo­gic­kých la­bo­ra­tó­rií, v kto­rých sa pra­cu­je s ví­ru­som bes­no­ty,
2. b) za­mes­tnan­ci asa­nač­ných pod­ni­kov, kto­rí sú v pria­mom ri­zi­ku ná­ka­zy,
3. c) šar­ho­via.“

Vý­po­čet oh­ro­ze­ných pro­fe­sií za­hŕňa 6 od­se­kov, za kto­rý­mi nas­le­du­je vág­ny ods. 7: „Ďal­šie po­vin­né oč­ko­va­nie oso­by v pro­fe­sio­nál­nom ri­zi­ku ná­ka­zy mô­že na­ria­diť re­gio­nál­ny úrad.“

Je oči­vid­né, že nik­to z tvor­cov vy­hláš­ky uk­la­da­jú­cej po­vin­nosť pod­ro­biť sa oč­ko­va­niu ur­či­té­ho dru­hu, si ne­ro­bil ťaž­kú hla­vu z to­ho, že ob­me­dzu­je prá­vo oč­ko­va­ných na súk­rom­ný ži­vot, a tým ich obe­rá o ochra­nu za­ru­če­nú Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

Prá­vo na súk­ro­mie alias prá­vo na súk­rom­ný ži­vot je anti­to­ta­lit­né prá­vo. Je­ho úče­lom je chrá­niť jed­not­liv­ca pred štát­nou di­kta­tú­rou. Ob­me­dzo­va­ním prá­va na súk­rom­ný ži­vot roz­sia­hlym po­vin­ným oč­ko­va­ním pro­ti neu­ve­ri­teľ­né­mu poč­tu cho­rôb, aký ne­má vo sve­te ob­do­bu, sa na Mi­nis­ter­stve zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky­po­sil­ňu­je to­ta­lit­ná for­ma vlá­dy. Ná­rod­ná ra­da SR i vlá­da SR to­mu ne­čin­ne pri­hlia­da.

Ústav­ný súd SR do­kon­ca „pril­ožil ru­ku k di­elu“ v ko­na­ní PL. ÚS 10/2013 (Zbier­ka ná­le­zov a uz­ne­se­ní Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky 2014, s, 223 – 265).Roz­hod­nu­tie si za­slú­ži nad­ča­so­vú kri­ti­ku (DR­GO­NEC, J.: Cui­bo­no? (Nes­pra­vod­li­vá rov­no­vá­ha v po­vin­nom oč­ko­va­ní z vô­le Ústav­né­ho sú­du SR). Zo súd­nej praxe, 2015, č. 3, s. 98 – 103.).Tým, čo ús­tav­ný súd uvie­dol v od­ôvod­ne­ní to­ho skra­to­vé­ho roz­hod­nu­tia, dal prí­či­nu pre de­for­má­ciu prob­le­ma­ti­ky po­vin­né­ho oč­ko­va­nia po­zo­ru­hod­ne úče­lo­vý­mi ná­zor­mi na prí­pus­tnosť po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19.

„Zá­kon a vy­hláš­ku, kto­ré ho up­ra­vu­jú, v mi­nu­los­ti pres­kú­mal Ústav­ný súd SR a ten potvr­dil ich sú­lad s ús­ta­vou. V sú­čas­nos­ti tak má­me za­ve­de­né nap­rík­lad po­vin­né pra­vi­del­né oč­ko­va­nie osôb, kto­ré do­siah­li ur­či­tý vek ale­bo ľu­dí vy­sta­ve­ných ne­bez­pe­čen­stvu ocho­re­nia vo svo­jom za­mes­tna­ní,“ pri­po­me­nu­la Ka­ta­rí­na Bat­ko­vá, „šéf­ka“ or­ga­ni­zá­cie ViaIuris.

(https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/607841-sef­ka-via-iuris-us­ta­va-ani-za­ko­ny-p…/

„Lu­cia Ber­di­so­vá z Ústa­vu štá­tu a prá­va Slo­ven­skej aka­dé­mie vied (SAV), kto­rá je zá­ro­veň po­rad­ky­ňou mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti Má­rie Ko­lí­ko­vej, uvied­la, že náj­sť ta­ký spô­sob ploš­né­ho a ur­či­tým spô­so­bom vy­nu­co­va­né­ho oč­ko­va­nia, kto­ré by bo­lo sú­lad­né s Ústa­vou SR, je mož­né. Dô­le­ži­té je zvo­liť ro­zum­né kri­té­rium. Ta­kým sa ja­ví nap­rík­lad vek či druh pro­fe­sie.“

(https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/607841-sef­ka-via-iuris-us­ta­va-ani-za­ko­ny-p…/

Pri­dal sa aj doc. JUDr. Pe­ter Kre­sák, CSc. V ne­za­bud­nu­teľ­nom vý­ro­ku, kto­rý nes­mie upad­núť do za­bud­nu­tia, uvie­dol: „V si­tuá­cii, v kto­rej sa Slo­ven­sko v sú­čas­nos­ti na­chá­dza, je po­vin­né oč­ko­va­nie nie­len mož­né, ale aj pot­reb­né a ús­tav­ne kon­for­mné.“ (https://www.ak­tua­li­ty.sk/cla­nok/zmhjne9/us­tav­ny-prav­nik-po­vin­ne-oc­ko­va­nie-je-niel…)

Ústav­ný súd SR sa ne­vys­lo­vil tak, že po­vin­né oč­ko­va­nie je „nie­len mož­né, ale aj pot­reb­né a ús­tav­ne kon­for­mné“. Po­va­he ve­ci by zod­po­ve­da­lo, ak by za­in­te­re­so­va­ní ús­tav­ní práv­ni­ci ana­ly­zo­va­li práv­nu úp­ra­vu a vý­sle­dok ana­lý­zy ke­by pres­kú­ma­li v okol­nos­tiach skut­ko­vé­ho sta­vu. No neš­lo o práv­nu ana­lý­zu. Ob­jed­ná­va­teľ vy­jad­re­ní pot­re­bo­val me­diál­nu kam­paň na za­ve­de­nie oby­va­teľ­stva, na je­ho pres­ved­če­nie, že po­vin­né oč­ko­va­nie pro­ti CO­VID-19 „je to pra­vé ore­cho­vé“. Po­čí­tal sa iba vop­red ur­če­ný vý­sle­dok. To­mu „ne­zá­vis­lí od­bor­ní­ci na ús­tav­né prá­vo“ pris­pô­so­bi­li svo­je vy­jad­re­nia. Cel­kom od­tr­hnu­té od to­ho, o čom Ústav­ný súd SR vo ve­ci PL. ÚS 10/2013 ko­nal a roz­ho­dol.

Čo sa udia­lo na Ústav­nom sú­de SR nao­zaj?

Na za­čiat­ku bol Kraj­ský súd v Nit­re, kto­rý usú­dil, že všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, kto­rý má up­lat­niť, je v roz­po­re s ús­ta­vou, zá­ko­nom ale­bo me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná a súd­ne ko­na­nie pod­ľa § 109 ods. 1 písm. b) Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku pre­ru­šil, aby dal návrh na Ústav­ný súd SR na vy­slo­ve­nie ne­sú­la­du us­ta­no­ve­nia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z. a § 6 vy­hláš­ky č. 585/2008 Z. z. s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spo­je­ní s čl. 40 Ústa­vy SR.

Ústav­ný súd SR o tom­to návr­hu roz­ho­dol vý­ro­kom, v kto­rom sa dos­lo­va pí­še: „Návr­hu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re ne­vy­ho­vu­je.“

Ústav­ný súd SR roz­ho­do­val o po­vin­nom oč­ko­va­ní iba v roz­sa­hu návr­hu, kto­rý dos­tal na roz­hod­nu­tie.

Z pred­me­tu ko­na­nia mož­no vy­vo­diť, že pod­ľa Ústav­né­ho sú­du SR od­miet­nu­tie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa pro­ti zá­škr­tu, te­ta­nu, čier­ne­mu kaš­ľu, det­skej obr­ne, ví­ru­so­vé­mu zá­pa­lu pe­če­ne ty­pu B, he­mo­fíl­nym in­va­zív­nym ná­ka­zám a pneu­mo­ko­ko­vým in­va­zív­nym ocho­re­niam vak­cí­nou in­fan­rixHexa a vak­cí­nou pro­ti pneu­mo­ko­kom je proti­práv­ne, le­bo za­ve­de­nie po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti uve­de­ným cho­ro­bám ne­po­ru­šu­je Ústa­vu SR v čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 ani v čl. 16 ods. 1 v spo­je­ní s čl. 40 Ústa­vy SR.

Otáz­ky vý­znam­né pre po­sú­de­nie ús­tav­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CO­VID-19 le­žia na tej hro­ma­de ús­tav­ne dô­le­ži­tých otá­zok, o kto­rých Ústav­ný súd SR do­siaľ ne­roz­ho­dol. Vo vzťa­hu k nas­to­le­nej té­me toh­to prís­pev­ku ide o práv­ne ire­le­van­tnú časť prob­le­ma­ti­ky sú­lad­nos­ti po­vin­né­ho oč­ko­va­nia pro­ti CV19 s Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

Více na pravnelisty.sk