Jasné a na záber daných udalostí aj pomerne stručné zhrnutie dejov na Kryme. Pozrite sa čo je dnes s Kosovom po jeho anexii USA ehm…. pardon, po oslobodení a ako to vyzerá na Kryme po piatich rokov toho „hrozného násilneho odtrhnutia od Ukrainy“.

V uplynulých dňoch si Krymská republika pripomenula piate výročie pripojenia k Ruskej federácii. Hoci západná propaganda vytrvalo a neústupčivo hovorí o anexii, v skutočnosti sa Krym stal súčasťou Ruska na základe platného referenda tamojších občanov.

Tí 16. marca 2014 mali v hlasovaní možnosť vyjadriť súhlas s jednou z dvoch otázok: „1. Podporujete opätovné pripojenie Krymu k Rusku ako súčasti Ruskej federácie?“ a „2. Podporujete obnovenie Ústavy Republiky Krym z roku 1992 a statusu Krymu ako súčasti Ukrajiny?“ Volebná účasť dosiahla 81,36 percenta, pričom až 96,77 percenta voličov odpovedalo na prvú otázku kladne. Po plebiscite vyhlásil Krym 17. marca 2014 nezávislosť a 18. marca sa formálne začlenil do Ruskej federácie.

Ľudové hlasovanie sa pritom uskutočnilo v súlade s ukrajinskou ústavou, poskytujúcou Krymu ako súčasti Ukrajiny so štatútom autonómnej republiky, právo vypísať referendum. Najprv bola vyhlásená nezávislosť Krymu a potom sa ľudia rozhodli pre pripojenie k Rusku.

Čo predchádzalo rozhodnutiu Krymčanov?
Po štátnom prevrate v Kyjeve a explózii nacionalizmu na smutne známom Majdane sa polostrov Krym stal neuralgickým bodom novej samozvanej vlády. Okrem Krymských Tatárov a Ukrajincov tu žilo približne 60 percent ruskej populácie, pričom až 77 percent obyvateľstva považovalo ruštinu za svoj rodný jazyk. Práve táto vrstva Krymčanov vyjadrovala nesúhlas s vývojom v hlavnom meste Ukrajiny a obávala sa o svoj osud, pretože skupiny ozbrojencov Pravého sektora doslova poľovali na všetkých oponentov Majdanu.

Situácia sa vyostrila v noci 20. februára 2014, keď sa niekoľkými autobusmi vracali z Kyjeva na Krym antimajdanisti a cestu im prehradili rozvášnení radikáli Pravého sektora. Krymčanov začali surovo biť a do tých, čo sa pokúšali utiecť, strieľali podľa nepísaných pravidiel Majdanu, ktoré o dva mesiace neskôr uplatnili v Odese na ruskojazyčnom obyvateľstve príslušníci neofašistického práporu Azov. Výsledok tejto akcie, známej ako korsunský pogrom, bol sedem mŕtvych a dvadsať nezvestných.

Bolo jasné, že ľudí na Kryme pri zotrvaní polostrova v Ukrajine čakajú veľmi ťažké časy.

Referendum na Kryme, marec 2014. (Foto: archív)

Pod dojmom týchto a ďalších pripravovaných krvavých incidentov začali Krymčania organizovať domobranu. Jednotky Pravého sektora, ktoré sformovali a vycvičili americkí inštruktori na západe Ukrajiny, v Poľsku a Litve, pripravovali útok na Krym.

Medzitým nový ukrajinský parlament schválil viacero zákonov, ktoré obmedzovali používanie ruského jazyka v Sevastopole. V tejto situácii 26. februára Najvyššia rada Krymu naplánovala vyhlásenie referenda o ďalšom smerovaní krymskej autonómie. O tomto Západ pri svojich protiruských výpadoch mlčí a dookola opakuje propagandistické frázy o násilnom odtrhnutí Krymu.

Mlčí aj o tom, že Krym bol oddávna súčasťou historických ruských území. V roku 1921 sa Krymská autonómna socialistická republika stala súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, potom v rokoch 2. svetovej vojny (1941 – 1944) bol polostrov okupovaný nacistickým Nemeckom ako správna jednotka Generalbezirk Krim a Teilbezirk Taurien. Po vojne bol Krym z právneho hľadiska obyčajnou administratívnou jednotkou v rámci ZSSR.

V roku 1954, počas funkčného obdobia prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany sovietskeho zväzu, Ukrajinca Nikitu Chruščova, bolo toto územie dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu pričlenené do správy Ukrajinskej sovietskej federatívnej republiky. Rozhodnutie Chruščova bol nelegálny akt v priamom rozpore s vtedy platnou ústavou, lebo podľa článkov 14 a 18 museli byť územné transfery medzi republikami ZSSR potvrdené dohodou.

Nelegitímnosť prevodu teritória spočívala aj v tom, že obyvateľstvo Krymu nemalo možnosť vyjadriť svoj názor na túto dôležitú otázku v referende. Preto majú pravdu analytici, ktorí tvrdia, že Chruščov jednoducho daroval Krym Ukrajine aj s rusofónnym obyvateľstvom nezákonným spôsobom.

USA plánovali na Kryme vojenskú základňu
Polostrov hral v nedávnom období  dôležitú úlohu v strategických plánoch USA, ktorá sa konkrétne prejavila 5. septembra roku 2013, keď úrad amerického námorníctva Naval Facilities Engineering Command vypísal výberové konanie na prestavbu školy v meste Sevastopol. Prestavaná škola mala byť súčasťou obytného komplexu pre amerických vojakov obsluhujúcich plánovanú námornú základňu. Plán predpokladal, že Ukrajinci zrušia zmluvu s Ruskou federáciou a vyženú Rusov z ich sevastopolskej základne na pobreží Čierneho mora.

Foto: archív

Kyjev začal čoskoro napĺňať dohodnutý scenár. Krymsko-tatársky Medžlis na podnet ukrajinskej vlády zorganizoval na námestí Simferopola míting na spôsob Majdanu, ktorému prišla na pomoc veľká skupina banderovcov z povestného Pravého sektora. Radikáli začali vyvolávať zrážky s miestnymi obyvateľmi a vtrhli do budovy krymskej Najvyššej rady. Ozývali sa výkriky: „Krym je Rusko!“ a „Fašisti neprejdú!“

Zasiahla domobrana a zablokovala postup z Kyjeva vyslanej soldatesky. V nemocnici sa ocitli desiatky vážne zranených ľudí. V hlavnom meste Krymu sa rozšírila správa, že sa k hraniciam presúva ťažká ukrajinská vojenská technika, preto krymskej domobrane prišli na pomoc Kozáci a jednotky čiernomorskej základne. Ukrajinci sa vzápätí vzdali ďalšieho postupu – Majdan v Simferopole sa nepodaril. Hybridnú vojnu o Sevastopol a Krym aj snahu o oslabenie Ruska ukončil spomenutý plebiscit.

„Vydať Krym nacistom, ktorí v Kyjeve zorganizovali štátny prevrat, by bol zločin,” vyhlásil svojho času minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov.

„Bohvie, čo by čakalo etnických Rusov na Kryme a na východe Ukrajiny, keď ukrajinský šovinista Dmytro Jaroš po prevrate koncom februára 2014 vyhlásil, že etnickí Rusi nebudú nikdy rozumieť etnickým Ukrajincom a ukrajinskej reči, a preto by na Kryme nemalo byť nijaké po rusky hovoriace obyvateľstvo,“ dodal Lavrov na stretnutí s účastníkmi Ruského mládežníckeho vzdelávacieho fóra Terra Scientian. Podľa neho sú argumenty proti znovuzjednoteniu Krymského polostrova s Ruskom rovnako nezmyselné ako tvrdenia, že Leningrad sa mal počas 2. svetovej vojny vzdať Nemcom.

Symbióza národností, rast platov, budovanie infraštruktúry
“Stále platí, že o skutočnej pravde sa možno presvedčiť iba na vlastné oči,“ povedal nedávno pre portál pravda.sk pri príležitosti piateho výročia pripojenia Krymu k Rusku Jaroslav Ivančenko, šéf Centra obchodu a kultúry na Kryme.

“Boli dva dôvody krymskej jari. Prvým bola túžba ľudí žiť v mieri. Ak by sa totiž Krym nepripojil k Rusku, na polostrove by vznikla vojenská situácia. Ešte horšia, ako je na Donbase, kde dodnes zomierajú ľudia. Súčasná vládna nacionalistická moc v Kyjeve by na Kryme rozpútala národnostné trenice,” pokračoval.

Polostrov je ako stvorený pre rozvoj turizmu. (Foto: archív)

Všetci Krymčania za predchádzajúce štvrťstoročie vnímali degradáciu štátnosti a v spojení s Ruskom videli nový stimul rozvoja.

Doplnil, že občanov republiky tvorí niekoľko národností, žijúcich vo vzájomnej symbióze. Vláda im umožňuje hovoriť a študovať v ich jazykoch a dbá, aby boli dodržiavané ich ľudské a menšinové práva. Či už ide o Krymských Tatárov, Ukrajincov, Bielorusov, Arménov, Poliakov či židov.

A ako sa žije na Kryme dnes, päť rokov po? Ruská vláda robí podľa Ivančenka všetko preto, aby sa občania polostrova mali lepšie, ako to bolo v minulosti. “Za päť rokov sa vykonať veľa nedá. Poznáte to aj na Slovensku. Koľko problémov ste museli prekonať v súvislosti so vstupom do EÚ. Ide o dlhodobý proces. Platí to aj v prípade spojenia s Ruskom. Museli sme meniť napríklad legislatívu, ekonomické pravidlá, ale najmä myslenie ľudí.

Mzdy na Kryme napriek tomu rastú. Priemerná dosahuje 25 000 rubľov, čo je napríklad viac ako v niektorých oblastiach Ruska a je niekoľkonásobne vyššia ako na Ukrajine. Podstata však spočíva v tom, že nás stále dotuje federálny rozpočet.

Prvoradou je infraštruktúra. Ako bola napríklad výstavba diaľnice Tavrida, elektrární, ale aj vodovodnej siete, ktorú Ukrajina úplne zastavila. V neposlednom rade to bol známy Krymský most cez Kerčský prieliv a teraz železničné prepojenie, ale rovnako aj vybudovanie moderného medzinárodného letiska. A to všetko za 800 miliárd rubľov z federálneho rozpočtu”.

Krymský most zabezpečuje dopravné spojenie s Ruskom. (Foto: archív)

Marček: Neverte západnej propagande!
Napriek ekonomickým sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko za to, že “anektovalo” Krym a ktoré obyvatelia polostrova tiež cítia na vlastnej koži, krymská ekonomika napreduje. Aj vďaka zvyšujúcemu sa prílevu turistov, ktorých láka tento malebný kút sveta.

“Už teraz je turistov nemálo. V minulom roku padol rekord. Krym navštívilo 7 miliónov turistov, z ktorých milión pricestovalo z Ukrajiny. Aký to paradox, keď opačným smerom bránia ukrajinské úrady Rusom cestovať.

Nebráni to však nášmu úsiliu zvýšiť počet zahraničných návštevníkov vrátane európskych krajín napríklad formou organizovania otvorených dverí pre cestovné kancelárie, nevynímajúc ani slovenské. Ponúkame nielen more, ale aj liečebné a poznávacie pobyty počas celého roka. Zatiaľ dominujú čínski a vietnamskí turisti,” povedal pre portál pravda.sk Ivančenko.

Minulý rok spôsobila na Slovensku rozruch súkromná pozorovacia a obchodná misia na Krym pod vedením poslanca Národnej rady SR Petra Marčeka.

Jej výsledky, prezentované v nezávislých médiách, totiž narúšali propagandistický obraz v súvislosti s polostrovom, dlhodobo vytváraný mainstreamom. “Okrem iného sme navštívili množstvo obchodov s potravinami, ktoré sú plné nielen ruských, ale z veľkej časti aj zahraničných tovarov. Ľudia nám tam hovorili, že kým bol Krym ukrajinský, mali veľký nedostatok tovaru a takmer nič v obchodoch, takže je to rukolapný dôkaz, že dnes tam vývoj ide k lepšiemu.”

Marček tiež chválil vysokú úroveň bezpečnosti a nízku kriminalitu na polostrove. “Neverte západnej propagande. Krym je moderná krajina, ktorá sa po znovupričlenení k Rusku dynamicky rozvíja. Informácie o údajnej nespokojnosti tamojších občanov s politickým a ekonomickým vývojom Krymu, ktoré sú nám pravidelne servírované, sú len konšpiráciami a zbožnými želaniami mainstreamových médií,” odkazuje poslanec Slovákom.

Poslanec NR SR Peter Marček. (Foto: Michaela Kolimárová)

Zdroj: 9

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.

AdBlock je aktivní

 

 

Používáte nástroj pro blokování reklamy. 

Budeme rádi, když naši práci oceníte a nastavíte pro tento web výjimku v Adblocku.

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.