Sex ovplyvňuje politiku už od nepamäti

Všetci veríme, že politické, legislatívne a obchodné otázky sa riešia pri rokovacom stole. Ak nie pri ňom, tak minimálne barovom. Nie celkom. Mnoho vecí sa dá vyriešiť i v posteli. Prípadne na piesočnatej pláži v exotickej krajine. Navyše, ako ukazuje história, všetko na tomto svete sa opakuje. Aspoň v oblasti politiky.

Ruský parlament prijal zákon zakazujúci propagandu LGBT. Skratku netreba vysvetľovať. Súdiac podľa ruských médií, je známa už i žiakom prvej triedy. Ako sa vraví „chcieť kosť a získať ju, nie je to isté“. Okrem toho je nielen v Rusku zvykom, že jedna vec sú zákony a druhá skutočný život. Inak by nebolo toľko sexuálnych priestupkov.

Vládne Anglicku „mafia homosexuálov“?

Veľká Británia je na rozdiel od Ruska „vyspelou krajinou“. Homosexuálne partnerstvá sú legalizované. Môžu sa otvorene prezentovať na verejnosti. Ale nemajú ich tam radi. Mimochodom podobne i v USA. Koniec koncov, aj Rusi i Západniari sú v podstate nábožensky založení ľudia. Hoci boli niektorí kedysi vychovaní v ateistickom štáte. Všetci ale akosi vo svojom vnútri cítia, že životný štýl „Sodomy a Gomory“ nie je celkom v poriadku.

Anglicko nedávno čelilo problémom s homosexuálmi vo vláde. Počas rokov Labouristickej strany Tonyho Blaira bol ministrom pre Wales Ron Davies. Musel ale odstúpiť za veľmi zvláštnych okolností.

Ukázalo sa, že o polnoci vo veľmi pochmúrnej oblasti nekonvenčného Londýna sa z nejakého dôvodu rozhodol ísť na prechádzku. Tam ho vyzliekli a ukradli mu auto i peniaze. Lenže tí, ktorí zatiaľ „nežerú trávu“ pochopili, že tam hľadal sexuálneho partnera. Aby sa zabránilo škandálu, tak radšej v tichosti rezignoval.

Vládna moc síce útočila na miestny bulvár kvôli nepodloženým obvineniam, nikto však nemal odvahu podať naň žalobu.

Za to štátna BBC, ktorá sa hrdí svojou objektivitou, dostala prísne pokyny, že „za žiadnych okolností nesmie hovoriť o osobnom živote Petra Mandelsona“. Ten bol ministrom obchodu. Podľa ľudí z jeho okolia „žil“ s ministrom národného dedičstva Chrisom Smithom. Spomínali sa i „iné páry“.

Anglické noviny preto vyšli s titulkami v duchu „Povedzte nám pravdu, pán premiér, vládne nám mafia homosexuálov?“

Ale keďže mnohí ministri medzi sebou „žili“ takmer otvorene, nikto neodstúpil. Zákon je zákon, rovnako ako sloboda médií. To je politika.

„Prostitútka republiky“

Ale vo Francúzsku, kde je síce LGBT tiež povolené, nezabúdajú ani na „staré dobré tradície“ známe ako „za všetkým hľadaj ženu“. Za nitky miestneho biznisu ešte stále zvyknú sem tam zatiahnuť „francúzske madam“.

Jednou z nich je i Christine Deviers-Joncour, úzko napojená na ropný a plynárenský priemysel. Napísala knihu s výstižným názvom „Prostitútka republiky“. A má byť na čo hrdá. Podľa nej sa jej podarilo dostať do postele bývalého ministra zahraničných vecí Rolanda Dumasa.

Všetko začalo povolením prezidenta predať niekoľko vojnových lodí Taiwanu. Predsa 3 miliardy dolárov sú 3 miliardy dolárov. Dumas však pôvodne nesúhlasil. Oponoval, že predaj by skomplikoval vzťahy s Čínou.

Čas plynul a Dumas akosi „zázračne“ zmenil názor. Vyšetrovacie orgány neskôr zistili, že Dumas sa stretával s údajnou zástupkyňou jednej z francúzskych ropných spoločností menom Christine. Bola to ona, ktorá lobovala za predaj fregát Taiwanu. Zvykla sa slniť so svojím vysoko postaveným milencom z ministerstva zahraničia na jednej z pláží v Akvitánsku.

Výsledkom ich spoločných chvíľ bolo, že proamerický ostrovný štát tie vojnové lode dostal. Prirodzene začali vznikať otázky, či sa Dumas vzdal veta na predaj lodí výmenou za peniaze alebo dary, ktoré mohol od Christine dostať.

Oficiálne sa na ministra nič nenašlo. Ale jeho priateľka sa pochválila, že iba za prísľub využiť osobné kontakty s Dumasom dostala od ropnej spoločnosti viac ako 11 miliónov dolárov na kúpu luxusného bytu v Paríži. Čo má ropná spoločnosť s predajom vojnových lodí? V konečnom dôsledku bola totiž objednávateľom služieb Christine spoločnosť, ktorá sporné fregaty postavila.

Chistine bola jednoducho v správnom čase na správnom mieste. Práve jej šarm dokázal napokon spôsobiť, že vtedajší francúzsky prezident mohol urobiť predajom lodí svoj strategický manéver na Blízkom východe. Francúzska „lobistka“ v knihe síce tvrdí, že Dumas žiadne peniaze nedostal. Len ona ako sprostredkovateľka získala od ropnej spoločnosti doživotný dôchodok. Je jasné, že nešlo o nejakých pár drobných.

Výsledok? Predané lode poškodili francúzsko-čínske priateľstvo. Dumas „sa premiestnil“ na post predsedu Ústavnej rady. Napriek tomu, že bývalý francúzsky prezident Giscard d’ Estaing požadoval jeho hlavu.

A Christine si užíva „slušný“ dôchodok, pričom hrdo nesie titul „prostitútka republiky“.

Zdroj: Pravda.ru