Šokujúca pravda: Konečne niekto odsledoval pôvod zbraní, ktoré používala al-Káida v Sýrii

(ZHE) – Konečne sa tým niekto zaoberá. Novinár, ktorý pracuje pre spravodajstvo hlavného prúdu v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Írska, systémovo sleduje podacie čísla zásielok zbraní, v angličtine vyhotovenú papierovú dokumentáciu a korešpondenciu, ktorá bola objavená po skupinách al-Kájdy v Sýrii.

 

[wp_ad_camp_2]

 

Tento človek sa objavuje v továrňach na zbrane a vypočúva dílerov zbraní, vrátane úradníkov Veľvyslanectva Saudskej Arábie v Londýne. Kladie im otázku: „Prečo sú vaše zbrane v rukách teroristov?“

Robert Fisk je bývalým vojenským korešpondentom, ktorý pôsobil na Strednom východe. Nedávno zverejnil správu, ktorá vyvolala zhrozenie na mnohých miestach.

Správa nesie názov „Odsledoval som cestu debien s raketami, ktoré boli nájdené v Sýrii. Spätne som sa dostal až priamo k ich výrobcom. Takže prišiel čas, kedy by mal Západ odhaliť pravdu, komu predáva zbrane.“

Fisk trochu pripomína detektíva, ktorý pátra na vlastnú päsť ako za čias, keď bol vojnovým spravodajcom a pokračuje v tom, kde prestal.

Minulý rok, v poslednom období svojej misie na Strednom východe, natrafil na zásielku debien, v ktorých sa prepravujú rakety a tiež aj na dokumenty o preprave, ktoré boli uložené v týchto debnách.

Tieto veci našiel schované na mieste, označenom ako „základňa bombardovanej islamskej základne vo východnom Aleppe“. Po stranách vystrieľaných puzdier boli umiestnené tabuľky so slovným označením „Hughes Aircraft Co/ Riadený raketový pozemný útok“.

Sýrska vláda v decembri 2016 vrátila pod svoju kontrolu územie okupované islamskými povstalcami, medzi ktorých patrili aj teroristi al-Nusry a ich spojenci.

Od tej doby počnúc  dosť rýchlo získala späť aj ostatné, teroristami okupované územia na východe a juhu krajiny. A Fisk pátral po celej krajine, aby zistil všetko, čo sa dá.

 

[wp_ad_camp_2]

 

Jeho „detektívny príbeh“, ako ho sám nazýva, si podľa všetkého získava podporu verejnosti. Príbeh sa začína takto:

Vážení čitatelia, prinášam vám jeden malý detektívny príbeh. Poznačte si toto číslo: MFG BGM-71E-1B. A toto číslo: STOCK NO 1410-01-300-0254. A tento kód: DAA A01 C-0292.

Minulý rok som našiel všetky tieto číselné označenia vytlačené na tabuľkách, pripevnených na strane vystreľovacej trubice rakety, pohodenej v suteréne zbombardovanej islamistickej základne vo východnom Aleppe.

Na vrchnej strane vystreľovacej trubice sa nachádzali slová „Hughes Aircraft Co“. To je spoločnosť založená v Kalifornii neslávne známym  Howardom Hughesom v 30. rokoch minulého storočia.

Spoločnosť predali v roku 1997 spoločnosti Raytheon, ktorá je  zmluvným dodávateľom obrovského množstva zbraní určených na obranu USA. Jej zisky dosiahli v minulom roku sumu 23,35 mld. dolárov.

Akcionármi sú, okrem iných, aj Bank of America a Deutsche Bank. Kancelárie spoločnosti Raytheon na Strednom východe sa nachádzajú v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Izraeli, Egypte, Turecku a Kuvajte.

V tých istých podzemných miestnostiach, ktoré sa nachádzajú v ruinách východného Aleppa, bolo niekoľko tuctov zbytkov vystreľovacích trubíc po použitých raketách.

Na všetkých z nich bolo rovnaké označenie; inými slovami, toto sú protitankové rakety, ktoré sa pri obchodovaní so zbraňami nazývajú ako „Tow“, čo znamená „z dela vystreľované, opticky sledované a elektrickými signálmi riadené rakety“…

Obr.: Použitá odpaľovacia raketová trubica nájdená v Sýrii. Na trubici je umiestnený nápis „Hughes Aircraft Company“. Táto spoločnosť je výrobcom rakety. Trubica bola nájdená v roku 2014 (táto však nie je súčasťou tej skupiny zbraní, ktorú analyzuje Fiskova správa). Na fotografii si všimnite, že sériové číslo, ktoré sa na trubici nachádza, je poškodené.

 

[wp_ad_camp_2]

 

V priebehu minulého roka bol zaznamenaný zvýšený výskyt počtu systematických pokusov o vystopovanie pôvodu zbraní, ktoré boli dodané na sýrske bojiská zo zahraničia.

Tieto pátrania sú zamerané na zistenie pôvodu zbraní, z ktorých väčšina bola nájdená po teroristických skupinách (dokonca aj po ISIS).

Cieľom týchto pokusov je spätne vystopovať pôvod zbraní, ktoré používajú teroristické skupiny. Stopovanie prebieha odhaľovaním jedného kroku za druhým.

Niekoľko z týchto správ už bolo podrobne vysvetlených. Spomeňme si napríklad na: Vypočúvaný novinár, prepustený kvôli príbehu, ktorý sa spájal so CIA a sýrskymi vzdušnými zbraňami, ako aj Zbrane sa dostali zo CIA do ISIS za menej než dva mesiace.

Posledná správa je založená na rozsiahlom sledovaní zbraní a súdom nariadenom terénnom výskume, ktorý bol realizovaný vyšetrovacou organizáciou Výskum v oblastiach ozbrojených konfliktov (CAR).

Robert Fisk však predstavuje výnimočný prípad významného novinára, ktorý je na misii sám. Počas svojej misie sleduje sériové čísla zbraní objavených na miestach sýrskych povstaní, ktoré boli kryté zahraničím.

Stopuje ich cestu spätne až do Spojených štátov Amerických (čo znepokojuje americké tajné služby a vojenských lídrov. The Guardian ho označil za „jedného z najslávnejších novinárov na svete“ za to, že počas svojho vyšetrovania postupoval neochvejným spôsobom.)

Fisk pokračuje tým, že konfrontuje bývalého výkonného riaditeľa spoločnosti Hughes Aircraft (teraz Raytheon) s tým, že výrobok ich spoločnosti našiel v rukách teroristov:

Pred nejakým časom som sa v Spojených štátoch stretol so starým výkonným riaditeľom spoločnosti Hughes Aircraft, ktorý sa zasmial, keď som mu povedal svoj príbeh o nájdení jeho rakiet vo východnom Aleppe.

Zareagoval tým, že keď bola spoločnosť predaná, Hughes bol rozdelený na osem častí. Isté je však to, že táto skupina rakiet sa predtým nachádzala na americkej bojovej základni.

Amatérski detektívi už mohli sledovať prvú sadu čísel, ktoré boli zverejnené.

Dvojčíslie „01“ v evidenčnom čísle je kódom pre NATO v USA a kód BGM-71E je označením produktu spoločnosti Raytheon Systems Company.

Existujú videá, na ktorých je vidieť islamských bojovníkov používajúcich typ zbrane BGM-71E-1B v provincii Idlib už dva roky predtým, než som v susednom Aleppe našiel vystreľovacie trubice iných protitankových rakiet.

Pokiaľ ide o kód: DAA A01 C-0292, ešte stále ho nemám identifikovaný a snažím sa ho vysledovať.

 

[wp_ad_camp_2]

 

Fisk ďalej píše, že aj keď v konečnom dôsledku sa nemusí potvrdiť, že by tento kód predstavoval americkú základňu, z ktorej rakety pochádzali, a nemusí sa potvrdiť ani to, že by tento kód predstavoval nejakú konkrétnu továreň, jednu vec vie úplne presne: menovite to, že Hughes/Raytheon a vláda USA tejto veci zabezpečili také papierové krytie, ktoré ich uchráni pred obvinením porušovania protiteroristických zákonov.

Robert Fisk nedávno vyvolal rozpor tým, že popísal, ako nedokázal nájsť dôkaz o útoku vládnych chemických zbraní na Dumu, a pritom bol prvým novinárom, ktorý vstúpil na dejisko a robil rozhovory s očitými svedkami.

Uvedené vládne krytie (v súvislosti s uvedeným nedešifrovaným kódom) Fisk vysvetľuje nasledovne: „Táto raketa musela byť vyrobená a predávaná spoločnosťou Hughes/ Raytheon absolútne legálne pre NATO, na objednávku NATO.

Môžeme to povedať aj tak, že celé toto „nie je v rozpore“ s politikou NATO (t. j. situácia má proamerický charakter). Dá sa to vysvetliť ešte aj tak, že to je „užitočné“ vo vzťahu k moci (užitočné pre vládu, ministerstvo obrany; nazvite to, ako chcete).

Bude teda existovať certifikát koncového používateľa, ktorý má značku EUC. To je doklad o dokonalom, bezproblémovom pôvode.

Tento doklad musí pri prevzatí tovaru podpísať kupujúci, čiže v danom prípade sú to chlapi, ktorí nakúpili rakety TOW vo veľkom množstve a uviedli, že sú konečnými spotrebiteľmi týchto zbraní.“

A napriek tomu neexistuje žiaden spôsob, ako sa dozvedieť, či oficiálni „príjemcovia“ identifikovaní ako „koncoví užívatelia“ sú aj v skutočnosti koncovými užívateľmi.

Toto je zistenie, ku ktorému sa dopracoval Robert Fisk (vychádza z toho, čo zistil podľa evidenčného čísla rakety v bývalej pevnosti Nusry/ISISu/al-Káidy).

Koľko z týchto vyspelých zbraní z dielne Raytheon má al-Káida ešte stále k dispozícii? Zaujíma to vôbec niekoho vo Washingtone alebo Londýne?

Fisk poukazuje na to, že „neexistuje žiadna povinnosť, ani žiaden vyšetrovací mechanizmus na strane výrobcov zbraní, ktorým by sa zabezpečilo to, že tí, ktorí u nich nakupujú, nebudú odovzdávať tieto neskutočne drahé výrobky, ktoré si zakúpili, ďalej tým, ktorí sú „kupcami“ pre al-Nusru/al-Káidu.

To je úplne jasné a jasné je aj to, že to isté platí pre Aleppo. Platí to aj pre prípady akýchkoľvek iných islamistických antiassadovských teroristických skupín.

Pritom všetkom, samotné ministerstvo zahraničných vecí USA ich označuje za „teroristické organizácie“. Takže za toľko asi stoja zákony USA, zakazujúce materiálnu podporu teroristom, že?

 

[wp_ad_camp_2]

 

Samozrejme, Fisk na to nadväzuje primeranou sarkastickou poznámkou:

Samozrejme, že zbrane mohli byť poslané (nelegálne, pod podmienkou nevymáhateľného certifikátu EUC) milej, „umiernenej“ milícii, akou je dnes už prevažne neexistujúca „slobodná sýrska armáda“.

Mnohé z týchto zbraní – veľkoryso darovaných západom – padlo do rúk „Zlých chlapcov“, čiže ľudí, ktorí chcú zvrhnúť sýrsky režim (čo by vyhovovalo Západu), a ktorí by chceli namiesto neho nastoliť islamistickú kultovú diktatúru (čo by sa Západu nepáčilo).

Dokonca sa tým potvrdzuje to, čo kedysi povedal bývalý špión MI6 a britský diplomat Alastair Crooke. On povedal konkrétne to, že CIA vedome vytvorila základ pre určitý druh „džihádistického supermarketu“, k tovarom ktorého mal ISIS okamžitý a ľahký prístup.

Crooke poznamenal, že program zbrojenia bol nastolený s krycou myšlienkou „prijateľnej miery jeho potrebnosti“, čo by umožnilo jeho sponzorom z amerických spravodajských služieb užívať si ochranu pred prípadným budúcim právnym stíhaním alebo odporom verejnosti.

Crooke v roku 2015 v rozhovore pre BBC uviedol, že „Západ v skutočnosti nepredáva zbrane al-Káide, nieto ešte ISISu… ale systém, ktorý Západ vytvoril, vedie presne k tomuto cieľu“.

Fisk potvrdzuje túto analýzu a situáciu zhŕňa takto: Takže al-Nusra môže byť príjemcom rakiet od našich „priateľov“ v regióne. V tomto momente a v danom prípade zabudnite, prosím, na EUC alebo na tých mýtických „umiernencov“.

Naši „priatelia“ v regióne, ktorí tieto zbrane už majú, ich zase odovzdajú ďalej do ISIS/al-Nusry atď. – za hotovosť či určité výhody, zo strachu alebo kvôli bratovražednej vojne a výmenou za kapituláciu.

A potom Fisk roztrhne na márne kúsky jak zbrojné spoločnosti, tak západné vlády, ktoré všetko toto umožnili. Pritom poznamenáva, že aj keď sa v najväčších médiách, ktoré tieto veci skúmajú, stále prejavuje určitá únava, banalita a umelo nastavená ignorantská lenivosť.

Tento postoj len podporuje obrovský, škandalózny príbeh epických rozmerov, ktorý by mal odhaliť všetkých zainteresovaných aktérov.

Fisk zúri:

Prečo nemôže NATO sledovať všetky tieto zbrane, keď opúšťajú Európu a Ameriku? Prečo neidentifikuje skutočných koncových používateľov týchto smrteľných zásielok?

Výrobcovia zbraní, s ktorými som hovoril na Balkáne, potvrdili, že NATO a USA si plne uvedomujú, kto sú tí, ktorí kupujú všetky tie samopaly a vraždiace nástroje.

Prečo nemôžu byť zverejnené podrobnosti o tých slávnych koncových používateľských certifikátoch? Nech otvorene povedia a zverejnia, aké strašné sú všetky tie zbrane, s ktorými sa výrobcovia tak radi vychvaľujú vo svojich katalógoch.

Aj keď americká mainstreamová tlač túto vec dôsledne ignoruje (a preto je dôležitá úloha tzv. anti-médií), Fisk sa ocitol uprostred viacdielnej vyšetrovacej série kvôli svojim príspevkom pre The Independent.

Tieto noviny nedávno sledovali zahraničné dodávky zbraní až ku vchodovým dverám spriatelených dodávateľov z USA na Balkáne, ako aj na veľvyslanectve Saudskej Arábie v Londýne.

Tam Fisk odprezentoval výrobné a expedičné dokumenty dokazujúce, že rôzne stredné výzbroje putovali priamo z európskych tovární k teroristickým skupinám v Sýrii cez Saudskú Arábiu (vrátane toho, že tí, ktorí pracujú v týchto továrňach, sú očitými svedkami toho, čo putuje na účty saudských úradníkov vykonávajúcich inšpekciu zariadenia).

 

[wp_ad_camp_2]

 

The Independent zverejnil viac ako tucet dokumentov, ktoré boli získané z bývalých okupačných pozícií al-Nusry (sýrskej al-Káidy) v Aleppo.

Predpokladá sa, že saudskí úradníci popreli dôkazy tvrdiac, že Kráľovstvo neposkytlo „praktickú ani inú podporu žiadnej teroristickej organizácii (vrátane al-Nusry a ISIS) v Sýrii alebo v akejkoľvek inej krajine“ a obvinenia, ktoré uviedol The Independent, označil za „vágne a neopodstatnené“.

Fisk vo svojom poslednom stĺpci odpovedá:

Tieto dokumenty neboli „vágne“ a takými nebola ani pamäť bosnianskych kontrolórov zbraní, ktorí povedali, že s mínometmi išli do Saudskej Arábie a tieto zásielky som našiel v Sýrii.

Vskutku, Ifet Krnjic, muž, ktorého podpis som našiel vo východnom Aleppe, má toľko práv, aby jeho slovo bolo rešpektované rovnako, ako je rešpektované slovo saudských úradov.

Takže čo s nimi urobil vojenský personál zo Saudskej Arábie, ktorý určite videl tieto dokumenty? Čo znamená slovo „nepodložené“? Chcú tým Saudskí Arabi tvrdiť, že dokumenty boli falšované?

Fisk to celé zhrnie a odpovedá na svoju vlastnú otázku: „Stavím sa, že neboli falšované. Pretože si nemyslím, že či už NATO alebo EÚ by mali aspoň minimálny záujem na tom, aby pátrali po pôvode zbraní, ktoré majú v rukách islamistickí bojovníci v Sýrii alebo kdekoľvek inde na Strednom východe. Rozhodne to neplatí v prípade Damasku, kde sa Západ práve vzdal pokusu zosadiť Assada.“

Mohli by sme si tiež pripomenúť, ešte prv než sa to z verejnej pamäte navždy vymaže, že až do roku 2013, keď sa Obamov Biely dom dostal veľmi blízko k začatiu vojny režimu Iránu s Damaskom… a s týmto súhlasia všetci analytici… hádajte, kto bol tým popredným mediálnym „expertom“, ktorý tak agresívne loboval za zmenu režimu?

V tom čase Stephen Hadley, neskôr riaditeľ spoločnosti Raytheon (od roku 2009) a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť vo vláde Georgea W. Busha, niekoľkokrát vystúpil v televíznych staniciach FOX, CNN, MSNBC a v Bloomberg News.

Bolo to v čase, keď vrcholila celonárodná diskusia o tom, či by USA mali vstúpiť do vojny v Sýrii. Vo všetkých týchto vystúpeniach, rovnako ako vo významnom príspevku, ktorý bol zverejnený v časti komentárov v The Washington Post, odôvodňoval potrebu raketového útoku USA na Damask ako záležitosť americkej národnej bezpečnosti.

V každom prípade Hadley bol predstavený ako nestranný odborník na národnú bezpečnosť. Jediné, čo bolo odhalené ako novinka, bola jeho úloha bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť.

Starostlivo analyzovaná mediálna štúdia Iniciatívy za verejnú bezpečnosť, ktorú vypracovali na slovo vzatí zástancovia vojny, neodkryla väzby na obranný vojenský priemysel. Avšak Hadleyho, na základe jeho viacerých televíznych vystúpení odhalila ako vôbec nie „neutrálneho experta“.

V žiadnom prípade však Hadleyho publikum nebolo informované o tom, že práve on pracuje ako riaditeľ spoločnosti Raytheon, ktorá je výrobcom zbraní a okrem iného vyrába aj rakety Tomahawk.

 

[wp_ad_camp_2]

 

Tie boli uvádzané ako jedna z možností v potenciálnom údere proti Sýrii.Hadley zarobí v spoločnosti Raytheon na ročných peňažných kompenzáciách sumu vo výške 128 500 dolárov a ešte predsedá aj výboru pre verejné záležitosti.

Vlastní 11 477 akcií spoločnosti Raytheon, s ktorými sa počas debát o Sýrii obchodovalo na úrovniach, ktoré prevyšovali všetky úrovne doterajšej histórie (23. augusta to bolo 77,65 dolárov, čo predstavovalo Hadleyho podiel v hodnote 891 189 dolárov).

Napriek tomuto finančnému podielu bol Hadley prezentovaný voči svojmu publiku ako skúsený, nezávislý expert na národnú bezpečnosť.

Žiaľ, ako potvrdili štúdie realizované viacerými nezávislými skupinami, takých príkladov, akým je Hadley, je ešte stále veľa, hlavne pokiaľ ide o najväčších „odborníkov“, ktorí na diskusných paneloch „nezávisle“ lobujú za vojnu.

Spoločnosť Raytheon, výrobca BGM-71 TOW (spoločnosť Hughes bola odkúpená spoločnosťou Raytheon v roku 1997), od začiatku intenzívne investovala do sýrskych konfliktov.

Raketový systém TOW bol vybranou zbraňou, ktorú CIA odovzdávala „Rebelom“ už celé roky v rámci operácie „Timber Sycamore“.

Rakety Tomahawk boli použité vtedy, keď prezident Trump nariadil masívny jednodňový útok na Damask v apríli 2017 (vystrelených bolo 59 rakiet a odhadom to stálo viac ako 1 milión dolárov).