Spomínajme a oslavujme. 342. výročie víťazstva Európy pri Viedni 12.9.1683

Národy, ktoré nepoznajú svoju minulosť, nemajú ani budúcnosť!

Naši otcovia, dedovia a pra-pra-dedovia boli ochotní položiť svoje životy pri ochrane svojej domoviny pred cudzími votrelcami s úplne inou kultúrou, a chrániť tak aj svoje rodiny a budúce potomstvo.

Je tomu tak aj v dnešnej dobe?

Dnes a zajtra by sme mali zapáliť sviečky vďaky a víťazstva dobra nad zlom, pretože dni 11. a 12. september sú každý rok pamätnými dňami pre Viedeň, pre Rakúsko – pre celú Európu!

Dňa 12. septembra 1683 zvíťazili kresťanskí bojovníci, naši otcovia, pra-pra-otcovia, nad osmanskými agresormi a votrelcami, a tak na stáročia zachránili Európu pred násilnou jej islamizáciou.

Je tomu práve 342 rokov.

Viedeň (pre Osmanskú ríšu tzv. Zlaté jablko) víťazne prežila vo svojej histórii už dvakrát osmanské obliehanie a pokusy o jej obsadenie a následnú islamizáciu – prvé v roku 1529 a druhé v roku 1683.

Európa si dňa 12. septembra každoročne pripomína víťazný koniec druhého veľkého osmanského obliehania Viedne. Je známe, že po prípadnom víťazstve pri Viedni mali osmanské vojská v pláne tiahnuť priamo na Rím – Vatikán. Čo by asi po porážke Ríma nasledovalo, si každý aspoň trošku znalý z histórie, a žiaľ už aj podľa diania zo súčasnosti, vie živo predstaviť – viď. krvavé obsadenie kresťanského Konštantinopolu (Istanbulu), resp. krvavý teror dnešných islamských radikálov a teroristov, napr. z Islamského štátu.

Porážka pri Viedni a následné ďalšie víťazné bitky Európanov pred vyše 300 rokmi totiž znamenali na veľmi dlhú dobu – STOP ISLAMIZÁCII EURÓPY.

Je zaujímavé, že ako kresťanskí bojovníci tak aj osmanskí votrelci sa pri Viedni modlili k svojmu Bohu, resp. Allahovi, aby porazili protivníka. Ale víťazmi v tejto rozhodujúcej bitke boli iba domáci kresťania, čiže tí, ktorí sa oprávnene bránili pred obliehaním islamských vražedných vojsk. Krvilační okupanti zrejme čosi neurobili správne, keď napriek značnej početnej prevahe prehrali a na takú dlhú dobu boli prinútení sa v Európe „odmlčať“.

Aj v tomto konkrétnom prípade sa iba potvrdilo, že nie je pravda, čo tvrdia a ako dnes účelovo masírujú mysle ľudí dnešní vodcovia Európy, EU-politickí vlastizradcovia a, žiaľ, aj samotná hlava katolíckej cirkvi, že všetky hlavné svetové vierovyznania sa modlia k tomu istému a jedinému Bohu. Nie je to tak. Boh Lásky sa predsa nemôže stotožňovať s bohom nenávisti a smrti!

Dnešná Viedeň znovu prežíva mnohé problematické chvíle – napr. aj s tzv. novo-Rakúšanmi. Keďže Rakúsko (Viedeň) dlhodobo a otvorene nie je veľmi naklonené k prijatiu Turecka do EU, vlastne tretíkrát chráni Európu – pred jej zrýchlenou islamizáciou.

Žiaľ, výmena európskeho obyvateľstva sa na základe vlastizradných euro-politikov aj tak deje v plnom prúde a neidentifikovateľných imigrantov v Európe enormným tempom pribúda.

Vieme, že v Afrike ako aj na Blízkom východe sú pripravované ďalšie milióny tzv. utečencov na pochod a obsadenie Európy. Iba náhodou (hm?!) – prakticky všetci sú to mladí muži vo vojenskom veku a čuduj sa svete ešte aj islamského vierovyznania …

Ako teda dopadne tretie „osmanské obliehanie“ – obliehanie Viedne – Rakúska – OBLIEHANIE EURÓPY? Bude sa Európa brániť po vzore našich pra-otcov, alebo sme už rezignovali a necháme sa na pokyn globálnych elít vymeniť?

Zdroj