The Economist predpovedá, že obyvatelia niektorých krajín Európy tejto zimy zamrznú

Pred pár dňami britské vydanie The Economist, známe svojimi „prorockými“ titulnými stránkami, vydalo najnovšiu predpoveď. Nová titulka zobrazuje priestor Európy od Atlantiku až po dnes už bývalé východné hranice Ukrajiny, ktorý nie je len zamrznutý, ale úplne pokrytý ľadom.

Čo sa týka územia, ktoré je momentálne „ešte stále“ Ukrajinou, je zrejme všetko jasné. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg mu totiž už predpovedal „hrozný začiatok zimy“. Vysvetlil to „raketovými útokmi na mestá a civilnú infraštruktúru, ktoré Ukrajincov pripravujú o teplo, svetlo a jedlo“.

Zvyšok Európy ale predsa nikto neostreľuje. Okrem Ukrajiny, ktorá „omylom“ triafa do Poľska. Dalo by sa podotknúť ironicky. Ruské „kalibre“ neničia európske kapacity na výrobu energie. Napriek tomu rastúci počet odborníkov, nielen ruských ale aj západných, predpovedá pre Európsku úniu hroznú zimu. Šokujúcu vo všetkých smeroch.

Trpieť budú všetci

Fanúšikovia lúštenia tituliek The Economist už začali hľadať nejaké náznaky v zamrznutom obryse Európy. Podľa niektorých, najviac zamrzne tá krajina, na mape ktorej sú najväčšie cencúle. Na základe tejto symboliky by ale utrpelo Španielsko ešte väčšiu ujmu než Ukrajina. Okrem toho samotní autori predpovedajú, že trpieť bude každá krajina Európy.

Všetko ale bude závisieť od teploty. Predpovede ešte pred niekoľkými týždňami hovorili o relatívne teplej zime. Lenže prišla zmena. Agentúra Bloomberg uviedla, že táto zima bude chladnejšia ako obvykle. Najmä v krajinách severnej Európy. Chladné počasie tam už ozaj nastalo. „Nadpriemerne teplá jeseň umožnila krajinám EÚ naplniť svoje zásobníky plynu. Teraz je hladina plynu v nich 95% z celkového objemu. Ale za posledných desať dní táto hladina neustále postupne klesá,“ zdôrazňuje Bloomberg.

Ale aj keď EÚ v zime z roka 2022 na 2023 nezamrzne, ďalšia zima 2023 až 2024 bude pre ňu ešte tvrdšia. „V roku 2023 bude potrebné európske zásobníky plynu naplniť znova. Tentoraz ale bez pomoci ruského plynovodu,“ pripomína The Economist.

To znamená, že buď EÚ vstúpi do ďalšej zimy s minimálnymi rezervami, alebo naplní skladovacie priestory drahým americkým plynom. Čo bude stáť miliardy eur. Ako správne poznamenal európsky komisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni, ak sa „ruská vojna na Ukrajine, ako Európania nazývajú ruskú špeciálnu operáciu, neskončí do budúcej zimy, potom sa ekonomické problémy Európy dramaticky zhoršia“.

100 tisíc mŕtvych?

Táto ekonomická príčina bude mať priamy vplyv na obyvateľstvo. „Naše modelovanie naznačuje, že v štandardnej zime vedie 10 percentný nárast cien energie k zvýšeniu úmrtnosti o 0,6%,“ uvádza The Economist.

Teraz pôjde o veľmi neobyčajnú zimu. Cena plynu sa nezvýši o percentá ale o násobky. „Energetická kríza v tomto roku by teda mohla spôsobiť viac ako 100 000 ďalších úmrtí najmä starších ľudí v celej Európe. Ak sa tak stane, Putinove energetické zbrane si môžu mimo Ukrajiny vyžiadať viac životov ako jeho delostrelectvo, rakety a drony priamo na jej území,“ vysvetľuje. The Economist dospel k záveru, že to je dôvod, prečo by sa Európa mala vo svojom boji spojiť s Ukrajinou. Pretože ide aj o boj za Európu.

To je myšlienka, ktorú sa Američania a ich britskí partneri snažia vštepiť Európanom. V skutočnosti sú však americké záujmy značné odlišné od európskych. Dokonca samotný The Economist píše, že Washington nechal európske ekonomiky napospas ich osudu.

Faktom je, že ekonomiky členských štátov EÚ záviseli od dvoch krajín, ktoré Američania považovali za svojich oponentov. „Príliš veľa európskych priemyselných podnikov, najmä nemeckých, sa spoliehalo na bohaté dodávky energie z Ruska. Mnoho spoločností sa tiež stalo viac závislými od Číny ako konečného trhu svojich výrobkov,“ vysvetľuje The Economist.

Výsledkom je, že kvôli USA už Európa opustila významnú časť ruských energetických zdrojov. No a v budúcnosti bude tiež zrejme nútená obmedziť spoluprácu s Čínou. Mnohí európski úradníci už uviedli, že závislosť EÚ od Pekingu je neprijateľná.

USA Európu doslova „vyciciavajú“

Američania však zároveň Európe nielenže nijako nepomáhajú kompenzovať náklady na tieto straty, ale ju doslova „vyciciavajú do poslednej kvapky“. Zavádzajú najmä podporné a ochranárske opatrenia pre svojich výrobcov. A tiež pre cudzincov, ktorí prevádzajú svoje podnikanie do USA.

Niekoľko veľkých európskych spoločností, ktoré nie sú schopné uniesť náklady v EÚ, sa už presúvajú do zámoria. „Kombinácia drahých energetických zdrojov a amerických dotácií vystavuje Európu riziku hromadného poklesu priemyselnej výroby,“ analyzuje The Economist.

Ako môžu Európania uniknúť zo súčasnej situácie? Zdá sa, že odpoveď je jednoduchá. Musia normalizovať vzťahy s Moskvou a budovať zahraničnú ekonomickú politiku nezávislú od USA. Ďalej zaujať pragmatický postoj k všetkým globálnym konfliktom. Čo znamená konať v záujme európskeho obyvateľstva.

Časopis The Economist má iný názor. „S cieľom znížiť dlhodobé ceny energie musí Európa urýchliť revolúciu v oblasti obnoviteľnej energie a zároveň udržať trhy s energiou otvorené hospodárskej súťaži. Musí sa tiež prispôsobiť novej realite bezpečnosti. To znamená viac výdavkov na obranu. Aby mohla uniesť vlastné bremeno, keďže záujmy USA sa evidentne zameriavajú na Áziu,“ radí časopis.

Ak sa EÚ bude riadiť týmito „dobrými radami“ a zároveň posilní svoju podporu Ukrajine, potom sa „ľadovej budúcnosti“ zobrazenej na obálke časopisu The Economist iste nevyhne.

Gevorg Mirzajan – docent Finančnej univerzity Vlády Ruskej federácie

Zdroj: LIFE

Obálka časopisu The Economist z 26.11.2022 s názvem „Zmrazeno“ (Frozen out)