USA na pokraji finančnej katastrofy?

Bankrot jednej z najväčších amerických bánk je len špičkou povestného ľadovca. Problémy sa našli v celom finančnom sektore USA. A ako to bolo v roku 2008, prišli „neočakávane“. Rusko naopak zostáva finančne stabilné a nadchádzajúca americká kríza by ho mala zasiahnuť len nepriamo.

Prvé lastovičky

Koncom minulého týždňa globálnu finančnú komunitu rozrušil náhly kolaps jednej z najväčších amerických bánk. Silicon Valley Bank (SVB). Pritom ešte na začiatku marca bola podľa účtovnej závierky úplne v poriadku.

Ako je zrejmé z názvu, SVB pôsobila hlavne v Kalifornii. Konkrétne v Silicon Valley. Od svojho založenia na začiatku 80.rokov minulého storočia sa špecializovala na investovanie do high-tech startupov. Sústreďovala peniaze rizikových investorov.

Model fungoval štyri desaťročia. Lenže prišiel rok 2020. Takmer všetci sa rozhodli naliať peniaze do začínajúcich špičkových technológií. Uľahčila to nízka úroková miera americkej centrálnej banky, teda FEDu. Od krízy 2008 zriedka prekročila úroveň 2%. Takže peňazí bolo dosť.

„Špecialisti“ z Lehman Brothers

Ale v roku 2020 sa možnosti investovania do skutočne spoľahlivých high-tech projektov radikálne zmenšili. Vedeniu SVB, zloženému mimochodom aj zo zástupcov „legendárnych“ skrachovancov Lehman Brothers, neprišlo na um nič šikovnejšie, než investovať do dlhodobých amerických štátnych dlhopisov. S úrokom 1,5 až 2%. Schéma vyzerala relatívne spoľahlivá. Na vkladoch totiž ponúkali 0 až 0,5%. Takže mali zisk pár percent.

Do začiatku roku 2022 mala tak SVB 55% z 212 miliárd aktív investovaných do štátnych dlhopisov USA. Peniaze vkladateľov na jej účtoch dosiahli 350 miliárd. To znamená, vklady predstavovali 1,5-násobok objemu aktív. Šéfom FEDu sa ale stal Jerome Powell.

Iba za rok sa sadzba FEDu zvýšila z 0,25 na 4,75%. Štátne dlhopisy zrazu dramaticky stratili na hodnote. Okrem toho zo všetkých dlhopisov v celkovej výške 116 miliárd dolárov bolo do splatnosti držaných 79%. Teda 92 miliárd dolárov. To znamená, že nebolo možné ich okamžite predať. Ani so zľavou.

Správy o problémoch SVB sa rozšírili po Silicon Valley. Vkladatelia sa ponáhľali hromadne vyberať peniaze. Ukázalo sa, že banka má iba 12 miliárd dolárov v hotovosti. Celková výška vkladov bola spomínaných 350 miliárd. Výsledok bol rýchly a predvídateľný. Bankrot.

Kolaps SVB ale nebol jediný. Americký regulátor zatvoril ďalšiu banku. Hoci menšiu. Signature bank mala aktíva 116,36 miliárd dolárov a vklady 88 miliárd.

Vážne problémy sa objavujú aj v First Republic Bank. V dôsledku paniky a výberov sa jej akcie zrútili o 60%.

Kolaps amerického finančného systému?

Situácia vo finančnom sektore USA je jedinečná. Naposledy sa niečo podobné stalo v roku 2008. Terajší rozsah však nedosahuje ani 10% toho spred 15 rokov.

To ale nič nemení na tom, že odhaľuje krízu amerického finančného systému. Posledné desaťročie ho „držali nad vodou“ výlučne tlačiarenské stroje FEDu. Čo sa jedného dňa muselo skončiť. A prišlo to v marci minulého roka.

Rastúca inflácia už neumožňovala americkému regulačnému orgánu používať emisný mechanizmus. Peniaze nešli do skutočného, ale do finančného sektora hospodárstva. Vrátane burzy. Urýchlila sa inflácia komodít. V dôsledku toho sa náklady podnikov v reálnom sektore natoľko zvýšili, že výroba množstva tovarov a služieb sa jednoducho stala nerentabilnou. Nastal nedostatok ponuky.

FED preto začal podľa zvyklostí prudko zvyšovať úrokovú sadzbu a prestal tlačiť doláre. Lenže povaha minulých a súčasných kríz býva úplne iná. V dôsledku toho sa sadzba za rok zvýšila z 0,25 na 4,75%. Ponuka peňazí sa dokonca znížila. K marcu 2022 bola jej hodnota 21,8 bilióna dolárov. Teraz 21,2 bilióna. Ak vezmeme do úvahy infláciu 6,4%, potom môžeme konštatovať, že pokles ponuky peňazí sa ukázal byť ešte väčší.

Výsledkom je, že americký finančný sektor čelí opakovaniu roku 2008. Celá ekonomika čelí recesii.

Trump varuje

„Na základe toho, čo sa deje s našou ekonomikou, sa podľa všetkého stane Joe Biden Herbertom Hooverom modernej doby. (Pre pripomenutie išlo o amerického prezidenta v rokoch 1929 až 1933). Hrozí nám veľká hospodárska kríza. Oveľa horšia než v roku 1929. Dôkazom mojich slov sú prvé krachy bánk,“ povedal Donald Trump.

Zakročí FED? Určite. Naliehavo oznámil program krátkodobých úverov bankám na 1 rok zabezpečený štátnymi dlhopismi. Nebudú ocenené trhovou hodnotou, ktorá je nižšia ako 100%. Ale nominálnou. Odkiaľ na to FED zoberie? Predsa vytlačením nových dolárov. Pritom neexistujú záruky, že banky po získaní dodatočnej hotovosti budú schopné vyriešiť svoje problémy.

„Pokojný prístav“ Rusko

„Rozluka“ ruského a západného finančného sektora z minulého roka dáva predpoklad domnievať sa, že Rusko nebude ovplyvnené nadchádzajúcou krízou. Ruské podniky nemajú záväzky voči západným finančným inštitúciám. Závislosť ruskej ekonomiky od amerických a európskych bankových úverov je takmer nulová.

Isté negatívne dôsledky ale nemožno vylúčiť. Ceny komodít počas finančnej krízy tradične klesajú. Hlavne ropy. Napriek všetkým druhom sankcií a obmedzení ruská ropa neopustila svetový trh. Udržala si pôvodné objemy vývozu. Keďže sa preorientovala na takmer „bezodné“ trhy ázijsko-tichomorských a afrických krajín.

Príjmy Ruska z predaja uhľovodíkov sa napriek tomu znížili. Na svedomí to má však tamojšie ministerstvo financií. Stále nevytvorilo metodiku určovania vývozných cien pre ropu Ural. Naďalej sa riadi oficiálnymi údajmi britskej agentúry Argus. Podľa nej stojí len 50 dolárov za barel. Zatiaľ čo čínske colné orgány určujú cenu 81 dolárov za barel. Ide o typický podvod Londýna. Toto je však úplne iná téma.

Americká kríza Rusku prospeje, stratí minimálne

Je nepravdepodobné, že ruský finančný sektor odpojený od Západu nejako vážnejšie utrpí. I na ruskom trhu prirodzene môže dôjsť k panike spojenej s predajom finančných aktív a výberom vkladov z bankových účtov. Bude to ale čisto emocionálne, nie zásadné. Ako ukazuje prax, emócie miznú rovnako rýchlo ako sa objavujú.

Zdroj: Tsargrad