Zamýšlala som sa nad tým, ako sa vyrovnať so situáciou okolo nás, so zaočkovaním naších najbližších s prabiehajúcou vojnou. Tomáš sa nám vrátil, a aj ja by som dnes rada prispela zrnkom pieska podpory do jeho pieskoviska. Rodina tadescáčov a aj ďalší, tak nejak tušíme čo sa so svetom deje aj keď máme pocit chaosu. Mnohí z nás sme sa stali čiernou ovcou rodiny a priateľov, Mnohí z nás si prechádzajú skutočnou vojnou. Mnohí z nás sme sa stali strašiakom v poli, ktorý sa snaží odstrašiť zlé vrany, osamotení na šírich lánoch na rozpálenom slnku. No predsalen s ochranou, slamenným klobúkom. Aj keď sa nepoznáme, podporujeme jeden druhého. Aký ľudia sa tu zišli a ako si pomáhate v diskusiách je krásne pozorovať.

 

[wp_ad_camp_2]

 

Viem, že je toho veľa pre človeka, na psychiku, na duševné zdravie. Nachádzame sa uprostred tornáda, ktorým je hybridná vojna, snáď ešte horšia ako klasická. Diktatúra sa premenila v demokraciu s mysľou za mrežami, čím menej očividná tým nebezpečnejšia. Tak sa vojna v zákopoch  so samopalom v ruke zmenila na likvidáciu ľudstva v ordináciach lekárov s injekciou v ruke.

Po prekonaní ťažkého obdobia vždy prichádza to dobré. Čím ťažšie obdobie, tým sa stávame silnejšími, odolnejšími a vďačnejšími v živote za každodenné maličkosti. A to je to kúzlo života. Zistíme, že ďalšie ťažkosti sú a budú, ale mi nimi môžme prechádzať s akýmsi odľahčením aj keď pocity frustrácie, zármutku, sklamania majú rovnaku intenzitu. No každý deň sa nájde malá iskra, krása, čo máme a môžme za ňu poďakovať. Sústredme sa na veci, ktoré zmeniť môžeme a za ktoré sme vďační. Sústredme sa na to, prečo sme sa sem narodili, aj keď naši najbližší sa vydali cestou druhou, tou ich. Keď cítime zlosť, hnev, smútok a chceme plakať, treba nechať pocity prejsť, uvolniť liečivý plač a znova sa postaviť na našu cestu.

Ako prežiť vojnu? Ľudia si vždy našli spôsob, hlavne keď sa zomkly a začali si pomáhať, to je presne to, čo sa deje a tvorí vo Vašich diskusiách, za čo som Vám vďačná. Obete budú na obidvoch stranách, no vieme, že po búrke vždy nakoniec výjde slnko a príde nová doba. Bude na tých, čo prežijú, vytovrenie ľudskej spoločnosti, ktorej základom bude ľudskosť a podpora života a nie peniaze a vzájomná rivalita.

Zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť a zdieľaný problém je polovičný problém. Viem, že som použila niektoré výroky dosť kliše, ale všetkým Vám za srdca chcem povedať nech ste v akejkoľvek situácií, nie ste sami. Vydržte a sústredte sa na každodenné maličkosti, ktoré vás potešia, či už je to kávička, ktorú si doprajete, motýl, ktorý práve preletel alebo vďaka za ďalši deň. Každým dňom sme totiž bližšie a bližšie k vytúženému prerodu ľudstva!

…..so srdca anna….

E

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.