Vlak zastavil na zastávce. Nastoupil jsem, ale za chvíli opět vystupuji. Nezapomeňte, vlak jede dál…..

Dobrý večer, napísala som taký článok, je to zhrnutie, presnejšie celý román, taký je dlhý, ale mám silnú potrebu ho zdieľať, ak to nezverejníte, pochopím to, ale aspoň som to skúsila, ďakujem.

Zraniteľnosť

Kde nás táto doba posúva? Neviem ako vy, ale ja som akosi vedená k tomu, aby som dala o sebe vedieť, mám tým na mysli aby som sa ukázala autentická, taká aká som a aby som odhodila predsudky a hovorila svoju pravdu a to nahlas.
Stotožňujem sa z názorom, že najväčším väzením je strach, napr. strach z toho, čo si tý druhý o nás myslia. Je vskutku ironické až komické, že si tieto veci začíname uvedomovať v dobe, keď nám napríklad začnú podkopávať našu dôveryhodnosť. Ide o to, že tento článok ani nemôžem zdieľať na svojom FB profile.
Ja, ja som nebezpečná…..nebodaj to čo si myslím a s čím sa ja stotožňujem ovplyvní niekoho z tej hŕstky priateľov, ktorých tam mám? FB som dlho odmietala a napokon som sa nechala presvedčiť jednou známou, ale použila som prezývku a žiadnych známych som nevyhľadávala….. mám tam rodinu a pár známych, ktorý si skôr našli mňa, takže, keď hovorím hŕstku, myslím tým naozaj hŕstku. A teraz mám niekoľko obmedzení, červené pole, na mojom profile a jedným z nich je, že na mesiac nemôžem nič zdieľať, ani komentovať…..

V určitých situáciách sme niekedy akoby až nútený vyjsť zo svojej komfortnej zóny, krok naslepo a ….. a nastane osobný pokrok, ale to len potvrdzuje fakt, že zlo nás nejakým spôsobom prebúdza. To zlé je mnoho krát nástroj, pomôcka, či lekcia, aby sme sa niečo naučili, niekde sa posunuli o krok vpred. Lekciu sme si mnohokrát pripravili sami a hovoríme tomu karma. Treba napraviť niektoré vzorce správania o ktorých tak nejak vieme, že niesú tie správne, ale nechceme si to pripustiť, máme pocit, že to ani nejde inak a to naše správanie opakujeme zakaždým, keď nastane podobná situácia, je to ako nejaký program, sme v tom zaciklený, a nevieme ako z kola von. Keď nás niečo z toho kola vyhodí, vnímame to ako, niečo zlé, čo sa nám prihodilo, môže to byť šok, je to nepríjemné, sme zmätený, stratený….., ale keď si uvedomíme, že nás to posunulo vpred a pomohlo prekonať prekážku, môžme to dokonca začať považovať za požehnanie, to samozrejme v prípade, keď sme sa z toho poučili. Cesty Božie sú nevyspytateľné. To čo sme považovali ako nepriazeň osudu vidíme dnes v iných farbách. Ďakujeme za zmenu, ktorú nám táto lekcia umožnila. Ale ide skôr o vnútornú zmenu, je to veľmi osobné, mnoho krát tomu rozumieme skôr iba mi, a do určitej doby dokonca aj mi sami máme z toho zmätok. Chcem tým povedať, že je ťažké, tieto situácie hodnotiť, je ťažké hodnotiť jednotlivcov, veď ani oni sami niekedy netušia čo sa to vlastne deje a s tým je spojené aj to, ako reagujú, a ako sa rozhodujú…..
Ale my sme vyrástali vo svete v ktorom nás neustále učili hodnotiť a nálepkovať, toto je také a onaké, ten je taký a onaký a teraz dokonca to takto učíme svoje deti. Mnohokrát tak milujeme svoje deti, že ich rozmaznávame, úmysly niesú zlé, ale narobí to viac škody ako úžitku. Takže čo z toho vyplýva, čo vlastne je to dobré a čo to zlé? To dobré a to zlé sa nám strieda podľa toho, ako kto potrebujeme….. Aj to dieťa, ktoré má veľa energie, keď okolo dostatočne dlho poskakuje, máte pocit už dosť, je to až moc…..
Musíme sa snažiť o rovnováhu, jing a jang v každom z nás v dokonalej harmónii. Pokoj. Spokojnosť. Tak ako to môžme sledovať v nedotknutej prírode. Zlatá stredná cesta.

To dobré aj to zlé, je v každom z nás a každý robí chyby, dôležité je si to pripustiť, uvedomyť – prijať a odpustiť ako druhým tak aj sebe a potom nechať ísť. Ak sa na svoje chyby pozrieme ako na omyly, hneď je to iné, omyl môžem napraviť, ale chyba so sebou nesie energiu viny, čo znamená stagnáciu, zastavenie, bráni to pokroku….. Chápete, jedno a to isté a predsa iné jing a jang. Stačí len iný uhol pohľadu. Ak sa pomýlim, vrátim sa do nulového bodu. Stotožňujem sa s tým, že nula je číslo nekonečných možností. Však aj áno od nuly nahor až do nekonečna ku svetlu, a nadol až do nekonečna do tmy. Ležiaca osmička. A my sme tá smyčka medzi dvoma nulami, medzi dvoma svetmi. Je to cesta, život je cesta a cieľom je život, ži a nechaj žiť. Takto chápem prírodný zákon duality ja. Ide o to nájsť svoj vnútorný pokoj, stred, vyváženosť a to je pravda. Hovorí sa, pravda nás oslobodí….. pravda je láska, svetlo, my sme tá pravda, my sme to svetlo. Evolúcia vedomia, evolúcia ľudstva, ďalšia kapitola……aspoň tam smerujem ja. Boh mi dal slobodnú vôľu a poslal má sem aby som nešla svoj smer.

Avšak prechádzame zmenami ako jednotlivci, ale aj ako súčasť kolektívu.
Svet je jedno veľké javisko na ktorom my hrajeme svoje role. Tých za oponou a tých v hľadisku nemôžeme vidieť. Po javisku sa nemôžeme len tak slobodne pohybovať, hra musí bežať podľa scenára, sme bábky a počúvame našich bábkovodičov. A tý sa zase snažia uspokojiť všetkých v hľadisku. Každý si takto spokojne vysíme na tom svojom špagátiku a nechávame druhých sebou hýbať. Myslíme si, že javisko je celý svet, ale nikdy sme neboli v hľadisku, to je zahalené tmou. Dokonca ani netušíme čo sa v hľadisku deje, je toho veľa a nieje to nič pekné, tam v tme skryté. Monštrá. Myslíme si že sme slobodný, ale my sa môžme rozhojdať len tak, ako nám to povrázok dovolí, aj to len tý naozajstný snaživci, lebo veď aby sme sa nenudili udržujú nás stále v pohybe zaneprázdnených.
Až jedného dňa si dovolíme zdvihnúť zrak, zobudíme sa a naše svetlo svieti ďaleko až do tmy aj tý vedľa nás uvidia naše svetlo, uvidia a pochopia plán hry.
To bezohľadné zaobchádzanie nás vyhodilo z kola von a my sme sa zobudili a pochopili sme. Pandémia je plandémia a nejde tu o naše dobro. Niekto z hľadiska si všimol, že sa prebúdzame, ako zastaviť človeka v jeho evolúcii…..? Takzvaná vakcína je pasca, je to spôsob ako ľudí udržať v zotročení naveky. Znak šelmy a upísal si sa….. Mengeleho experimenty po celom svete, jeden veľký koncentračný tábor. Lebo veď vakcína nesie názov experimentálna genová terapia, alebo inak, biologická zbraň…..
Ešte stále sa nič nedeje? Ale veď nám už siahajú aj na naše deti. Musíme si ich obrániť pred predátormi…..!
Ale keď hovoríš pravdu, rozzúry to démony. Manipulácia, strach, hnev, chamtivosť, lenivosť, túžba po moci a sláve a ovládanie iných hýbu ich svetom. Je to ako ich potrava, sme jedlo, vytvárajú situácie, aby nás v tom udržali, klamú a podvádzajú, celý farmaceutický priemysel je na tom postavený. Spotrebný tovar, jeden má veľa a druhý, málo…..takto nás udržujú v hre, tv, počítače, mobily na ovládnutie mysle a celej našej pozornosti. Je to systém, ktorého sme súčasťou. Ide o to, aby sme boli na ňom závislý, a my sme, nič iné ani nepoznáme, lebo sme sa tu do tohto systému už narodili sme k tomu vedený od malička….. A ešte sme si aj naivne mysleli, že sme slobodný a oni len pomaličky a potichúčky uťahovali slučku, brali čoraz viac, ale došiel im čas a plány museli urýchliť a to je dobré znamenie. Je veľa ľudí, ktorý ešte nevidia to, čo vidíte vy a mnohý, ktorý to vidia ale nechcú to uznať. Je príliš hanebné aj bolestné rozpoznať, ako nám klamali, manipulovali nás robiť veci ovládané kontrolou mysle alebo strachom, ale to, čo bolo doteraz neviditeľné je teraz vidieť, my vidíme, vidíme čoraz lepšie a jasnejšie. Prebúdzame sa kolektívne.

Takže o čo by sme sa ako kolektív mali snažiť? Áno správne o harmóniu, rovnováhu, jednotu v pravde a vo slobode. Jak v mikrokozme, tak v makrokozme, ako hore, tak aj dole…..sme jedno. Ale svet sa už od nepamäti riadi heslom, rozdeľuje a panuje. História sa opakuje…..tentoraz to spravme inak. Naším najväčším strachom je strach zo smrti, ale posunuli laťku, už by bolo skôr namieste obávať sa o svoju dušu o samotnú podstatu našej existencie. Božiu iskru, ktorú si každý nosíme v sebe, o to tu ide.
Zahoďme strach, pôvod všetkého zla, nebuďme potravou, nedovoľme aby nás rozdelili a poštvali proti sebe. Slepí veria v autority a to je ten najväčší nepriateľ pravdy. Nikto nenesie zodpovednosť a my sme tý nezodpovedný? Tu sa stráca veškerá logika. Je to vojna, je to vojna medzi elitami a slobodomyseľnými ľuďmi. Citujem,
Je to o tebe, oni sa boja, boja sa teba. Boja sa, že si prebudený, boja sa, že prebudíš ostatných. Boja sa, že sa im postavíš, že sa budeš brániť, že odoláš a nebudeš poslúchať. Boja sa, že si uvedomíme, že sme väčšina, že stojíme spolu, že sme skupina, že sa spojíme a zkoordinujeme. Boja sa, že si uvedomíme, v čom je naša sila a že použijeme svoju silu. Boja sa vás……

Zoberme si svoju silu späť.
V jednote je sila. Našou silou, je svetlo, čím viac svetla, tým lepšie sa v tme vieme orientovať. A naším mečom je slovo.

Všetko sa začína tebou…..

Môj osemročný syn mi na otázku čo je láska odpovedal. Mami, predsa keď sa dvaja spoja srdcom….. Týmto článkom sa s vami spájam srdcom. Vložila som doň kúsok seba, kúsok svojho svetla, svoju pravdu, aj preto som ho nazvala, zraniteľnosť. Ale tento text nieje iba môj, nechala som sa inšpirovať, sme jedno, ďakujem vám.

Svetlo vyhráva…..

Mám taký návrh, samozrejme súhlasím z generálnou stávkou, ale aj toto by mohlo byť jedným z riešení….. Čo ak by sme tieto slová zdieľali na sociálnych sieťach, každý deň ako dlho bude treba…..
Ja si asi nezazdieľam…..ale vlastne áno, zdieľam to s vami.
Samú ma to prekvapilo, že ma to opäť napadlo, už som niečo podobné skúsila, ale neúspešne…..viete si predstaviť keby sme im takto zavírovali ich vlastný systém slovami:

Svetlo vyhráva, ja som svetlo.

Ako som spomínala, naším mečom je slovo…..

Tak čo ty na to?