Voda v slovenských vodovodoch obsahuje mikroplasty. Kde všade inde ich nájdeme?

Slovensko má najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe. Je ňou Žitný ostrov, ukrývajúci také množstvo pitnej vody, že podľa prepočtov by ňou bolo pri bežnej spotrebe možné zásobovať viac ako 16 miliónov ľudí. Aj keď na Slovensku máme naozaj vody dosť, nemusí byť taká kvalitná, ako si myslíme.

Najväčším problémom pitnej vody v slovenských vodovodoch sú baktérie, dusičnany, ťažké kovy, ropné produkty, pesticídy, chlór, fluór a v neposlednom rade zvyšky liekov a antikoncepcie, ktoré čistiarne odpadových vôd nedokážu odstrániť a dostávajú sa do spodnej vody.

Tieto látky sa v pitnej vode objavujú čoraz častejšie. Jej kvalita sa tak neustále zhoršuje a neraz ohrozuje zdravie obyvateľov. K týmto faktorom v poslednom čase pribudol zvyšujúci sa obsah mikroskopických častíc plastov vo vode.

Výskum globálnej mimovládnej organizácie Orb media so sídlom vo Washingtone ukázal, že plastové mikročastice sa nachádzajú v zdrojoch pitnej vody vo väčšine krajín sveta vrátane Slovenska. Počas testu objavili 159 vzoriek z piatich svetových kontinentov. Nepríjemnou správou je, že až 83 percent vzoriek obsahovalo mikroskopické plastové čiastočky.

Z vodovodov sa potom mikroplasty dostávajú do našich organizmov prostredníctvom nápojov a stravy. Okrem iného to potvrdili odborníci v Nemecku, ktorí si zobrali na mušku 24 najobľúbenejších značiek piva v krajine, a našli ich aj tam. Vedci zatiaľ nevedia presne určiť, aký vplyv môžu mať mikroplasty na zdravie človeka, niektoré štúdie však hovoria o riziku vzniku rakoviny či alergií.

Od roku 2004 sa produkcia plastov na svete zvýšila o 38 percent, pričom podľa údajov OSN v moriach a oceánoch každoročne skončí 5 až 12 miliónov ton tohto materiálu. Malé čiastočky plastu konzumujú drobné živočíchy filtrujúce vodu, napríklad dafnie. Odtiaľ sa prostredníctvom potravinového reťazca dostávajú do tiel väčších zvierat a často nakoniec skončia na našom stole.

Mikroplasty sa však dostávajú do našich tiel aj pri používaní kozmetiky. Viaceré krajiny sa snažia zakázať kozmetiku, do ktorej výrobcovia v snahe znížiť náklady na výrobu pridávajú mikroplastové guľôčky. Napríklad Holandsko pracuje na tom, aby aspoň 80 percent kozmetiky neobsahovalo mikroplasty.

To isté sa deje aj v USA, kde už v roku 2015 schválili zákaz predaja výrobkov s mikroplastovými guľôčkami, ktorý museli výrobcovia začať dodržiavať od júla 2017. Mnoho ľudí by bolo určite prekvapených, keby zistilo, aké percento plastov obsahuje ich krém, pleťové mlieko, peeling či sprchový gél.

Vážnym ekologickým a zdravotným problémom sa stáva zamorenie vodných tokov, jazier, vodných nádrží, morí a oceánov umelými mikrovláknami z oblečenia. Podľa štúdie, ktorú dala na Kalifornskej univerzite v americkej Santa Barbare vypracovať odevná firma Patagonia, sa pri praní oblečenia vyrobeného z umelých vlákien na báze ropy, sa tieto vlákna v obrovskom množstve dostávajú do odpadovej vody.

Keďže majú často mikroskopickú veľkosť, čistiarne odpadových vôd ich nie sú schopné zachytiť. Podľa vedeckých zistení sa mikrovlákna nachádzajú vo väčšine rýb a iných vodných živočíchoch, ktoré konzumujeme. Aj mikrovlákna v strave predstavujú pre človeka zdravotné riziko.

Zatiaľ čo vedci pracujú na úprave tkanív, aby sa z nich vlákna neoddeľovali, naskytá sa aj možnosť ich nahrádzania prírodnými materiálmi. Napríklad polyamid sa dá nahradiť vlnou merino, ktorá má takmer identické vlastnosti. Ekologické oblečenie tak nie je len otázkou módy, ale vážnou záležitosťou, nad ktorou by sa mal zamyslieť každý rozumný človek.

Zdroj: 9