Vráti sa Mečiar opäť do politiky?

Neviem, či ste na to už nezabudli, ale Dzurinda sa po dvojnásobnej vláde Mečiara dostal k moci v roku 1998 bez toho, aby vyhral voľby. Špekulatívnymi dohodami s inými stranami poskladal vládu, pretože voľby vtedy vyhral Mečiar s 27% hlasov. Dzurinda bol v poradí až druhý.Druhá Dzurindova vláda bol tiež spoločenský podvod na voliča, pretože voľby v roku 2002 vyhral opäť Mečiar s 19,5% hlasov. Avšak vládu opäť, iba na špekulatívnych dohodách – hlavne s Pavlom Ruskom a jeho stranou ANO, pozliepal Dzurinda. Táto vláda nedovládla a nasledovali predčasné voľby. Položil ju vtedy Ján Hrušovský s Danielom Lipšicom, obaja z KDH.  O spoľahlivosti štandardných strán nemôže byť teda ani reč.Ďalšie voľby v roku 2010, keď opäť vládu pozliepala SDKÚ, vtedy pre zmenu s Radičovou ako premiérkou, opäť Dzurinda nevyhral! Voľby vtedy s prehľadom vyhral Fico s 34,79% hlasov. SDKÚ mala vtedy iba 15,42% hlasov. A výsledok? Vláda trvala dva roky a doviedla Slovensko do predčasných volieb. Položil ju vtedy Richard Sulík a SaS.Dzurinda  nikdy žiadne voľby nevyhral, napriek tomu, vládol trikrát! Dvakrát sa dokonca stal premiérom. Ak vám teda niekto dnes chce nahovoriť, že ľudia ako Radičová, Dzurinda, Bugár, Mikloš a iní – vlastne kompletná pravicová zostava, či je to KDH, Most-Híd a v minulosti SDKÚ, majú na Slovensku vážnu pozíciu, je demagóg a manipulátor. Nikdy ju nemali, žiadne voľby nikdy nevyhrali a nikdy ani nevyhrajú. A keď sa chceli dostať do vládnej politiky, tak museli iba špekulovať, politicky ohýbať chrbát, alebo intrigovať a preto naša politika vyzerá už celé roky ako súboj divokých psov. A teraz sa všetci títo pseudo politici idú zgrupiť v Progresívnom Slovensku, naberú nové tváre ako je napríklad Bezák, aby bolo koho vylepovať na bilbordy a chcú vládnuť opäť. A Kiska to celé zastrešuje priamo z prezidentského paláca, číta v parlamentne prejavy, ktoré rozvracajú Slovensko, len aby čo najviac oslabil Ficov Smer. Tiež sa zasadzuje za rušenie parlamentných strán, nazýva ich fašistami a vyzýva políciu, aby konala proti alternatívnym médiám, ktoré považuje za zlo.

Od vzniku samostatného Slovenska mali reálny mandát voličov na vládnutie iba dvaja ľudia a ich strany. Mečiar s jeho HZDS a Fico s jeho Smerom. To je holý fakt. Napriek tomu existujú dnes v spoločnosti ľudia, ktorí verejne vystupujú a Mečiara hanobia. Ale prečo? Bol okrem Fica jediný, kto vládol oprávnene – ako víťaz volieb. Všetko ostatné bola iba politická špekulácia, ktorá dvakrát skončila predčasnými voľbami.

Čo chce vo vrcholovej politike robiť napríklad taký Sulík? Pýtam sa, lebo v minulosti položil vládu! Nemal ani toľko politickej rozvahy, aby vtedy nepostrehol, že ho Dzurinda ide zneužiť na misiu s názvom Euroval, ktorú keď pre Západ nedokázal splniť, tak radšej naplánoval pád vlády, ktorá Euroval odmietala prijať, Sulíka na to zneužili aj s Radičovou. Dzurinda vyjednal dohodu s Ficom a uvoľnil mu cestu k moci za prísľub, že Euroval prijme – čo sa aj hneď po nástupe Fica stalo. Všetko, čo kedy Dzurinda a jeho vlády urobili, bolo bez reálnej podpory národa a založené na politickej špekulácií! Tak kam sa ľudia ako Dzurinda, Radičová, Sulík a im podobní hrabú?

[wp_ad_camp_1]

A Slováci ich majú opäť voliť? Prečo? Veď nám nepovedali pravdu o EÚ, dotiahli na Slovensko NATO, rozložili a uviedli do krachu už dve vlády a pomáhali zabíjať ľudí v Srbsku! Ale naopak – koľko vlád padlo Ficovi či Mečiarovi? Žiadna, priatelia. A Kiska ich podporuje. Nesceľuje národ – naopak. Politickú krízu naplno prehlbuje.

Za Slovensko dnes hovoria ľudia, ktorí nikdy nič mimoriadne neznamenali a vždy si svoje postavenie v spoločnosti iba šikovne uzurpovali. Založia si vtáčí kabaret, alebo postavia pódium na námestí a rečnia. Ale kto sú títo ľudia a čo pre Slovensko urobili? Napadá mi napríklad meno – akýsi Samuel Marec, ktorý sa snaží hovoriť z pódia za Slovákov. Alebo „ešte lepšie“ – na tribúne sa pred národom rozkrikujú polomilitantné radikalizované deti, ako je Matúš Šútovec z Antifa. Som si istá, že 95% z vás tieto mená ani nepozná! Napriek tomu sa takíto ľudia postavia na tribúny a rečnia pred národom ako Palacký. Kto títo ľudia sú? A nie sú ani zďaleka sami, preto sa pýtam ďalej.

Čo urobili pre Slovensko ľudia ako je Havran, Smatana, Chmelár a iní, ktorí dnes hodnotia národ? Akú pridanú hodnotu, okrem toho, že dostali zaplatené, mala doteraz ich práca?

Nechcem sa rúhať, Boh mi je svedok, ale načo by nám bol v prezidentskom paláci biskup Bezák, o ktorom už ani neviem, či je biskup, či politik. Prežehnáva sa ako kňaz a zavádza viac ako politik. Dúfam, že v prípade, ak by ho Slováci zvolili za prezidenta, nebudú pred ním v prezidentskom paláci ľudia musieť kľačať ako v kostole.

Na Slovensku je predsa veľa ľudí, ktorí nikdy na pódiu nestáli a napriek tomu ich poznajú všetci, lebo pre Slovensko niečo dokázali urobiť. Dokázali sa v ťažkej chvíli správne – proslovensky rozhodovať! Ľudia, ako je pán Július Binder a jeho vodné dielo Gabčíkovo, no nielen on, ale veľa iných, ktorí nemajú potrebu sa zviditeľňovať, napriek tomu majú reálnu podporu národa – a to bez pódií a kabaretov.

Neviem ako vy, ale ja si prajem vidieť v politike takýto typ ľudí – nie lúzrov bez reálnej podpory národa ako bol Dzurinda a spol., alebo ľudí, ktorých máme voliť zo súcitu, ako napríklad Bezáka.

Pozrite sa, koľko peňazí nás stojí budovanie si politickej kariéry kadejakých politických pseudo osobností! Vezmite si len čiastky, ktoré vláda vynakladá na tretí sektor, aby sa inak bezmenní ľudia dokázali zviditeľňovať. Napadajú mi opäť rovnaké mená – Dzurinda a Radičová, ktorú tretí sektor katapultoval rovno do kresla premiérky. Ale čo také výrazné pre národ urobila? Ďalšie mená sú napríklad Klus, Beblavý a im podobné typy, ktorí urobili množstvo politických intríg – ako poslanci zo strany Sieť. Aby reálne mohli vstúpiť do politiky a ďalej podporovať tretí sektor, robili po voľbách 2016 jeden politický podvod za druhým, len aby sa udržali pri moci a poniektorí, ako napríklad Hrnčiar, dokonca vo vláde. Slováci nestačili po voľbách v roku 2016 otvárať oči, také veci sa na politickej scéne diali. A hotoví ľudia s reálnou podporou národa, ako napríklad Mečiar, ktorý reálne štyrikrát po sebe vyhral voľby, sú v ústraní iba preto, že tretí sektor sa snaží vládnuť z pozadia. Ale čo je to za politiku, v ktorej treťosektorové manipulácie spôsobujú také deformácie, že už o chvíľu nebudú existovať reálni politici zastupujúci národ a  parlament bude plný treťosektorových koní? Takáto politika je k nám tlačená z Bruselu, priatelia.

Pozrite sa prísnejším okom napríklad na opozíciu. Už teraz existujú, viac či menej, iba špinavé dohody medzi tretím sektorom a politikmi. A strana Progresívne Slovensko tomu má iba nasadiť korunu. Takže je úplne jedno, kto vyhrá, pretože tretí sektor sa snaží mať ľudí všade. Dnes ich má aj v Smere, pretože krídlo okolo Maďariča sa podporou tretieho sektoru už ani netají. Celkovo, Smer v pronárodnej politike úplne zlyhal. Lynčovanie, aké dnes Smer s pronárodne mysliacimi ľuďmi robí, je katastrofálne a hlavne preto podpora Smeru výrazne klesá. Ja tvrdím, že Fico už dávno nie je lídrom predvolebných prieskumov. V republike je totiž takmer 12% voličov, ktorí odmietajú zo strachu označiť, koho budú voliť. A komu dajú hlas, môžete dvakrát hádať.

Je čas návratu skutočných politikov so skutočnou podporou národa. Do politiky sa musí vrátiť odhodlanie a skutočná odvaha pri rozhodovaní, akú mal v minulosti Mečiar, ktorý, mimochodom, má dnes ako jediný politik reálnu podporu národa. Sú pred nami totiž rozhodnutia, ako prijímanie utečencov, ktoré ohrozuje cez terorizmus naše matky a deti a preto je nevyhnutné reálne zváženie možnosti, či vystúpiť z NATO a EÚ. V Čechách sa dnes za to vyslovujú dvaja prezidenti. Bývalý Václav Klaus a terajší Miloš Zeman.

Mečiar vždy bol a stále je politický fenomén, ktorý nemá konkurenciu. Dobšinský sa na jeho boxerské stretnutie v Sobotných dialógoch pripravoval celý jeden týždeň a asistoval mu pri tom celý tím ľudí. A Mečiar ho pár ranami doslova „zostrelil” ako snajper. Sedem rokov sa neukázal na verejnosti, potom sa objaví a jeho vystúpenie sledujú stotisíce ľudí. Keď to porovnáte s tým, že prácu tretieho sektoru už celé štvrťstoročie na Slovensku koordinujú celé tímy zahraničím platených agentov, a napriek tomu nedokážu dostať ľudí do ulíc už celú večnosť, potom pochopíte, kto je Mečiar. Matovič chodí pred Bonaparte už celý rok. A keď vezmeme do úvahy, že Fico, ak sa mu nepodarí umlčať Kotlebu, sa stane politickou mŕtvolou, potom je Mečiar jediný reálny, štandardný politik, ktorý dokáže dnes s národom pozitívne pracovať a viac ho sceliť. Mečiara a jeho vplyvu na národ sa totiž boja všetci. Je to jediný človek, pred ktorým majú ľudia, ktorí dnes ubližujú Slovensku, skutočný rešpekt. Keby ste ho napriek jeho pokročilému veku postavili vedľa takého Matoviča, Matovič by pri Mečiarovi vyzeral ako šašo z cirkusu. A to by nemusel mať v ruke ani megafón.

Slovensko sa dostalo do vážneho nebezpečenstva a hrozí mu jeho úplne podradenie pod cudziu štátnu moc – tretí sektor. V spoločnosti sú teda skupiny, ktoré nás výrazne ohrozujú.

Dnes o vystúpení z EÚ, po Anglicku a Francúzku, hovoria otvorene všetci múdri a pronárodne orientovaní ľudia aj v Čechách, Poľsku, či v Maďarsku, pretože preberanie kompetencií Bruselom a trestanie za neposlušnosť sa stali nástrojmi na ovládanie národne orientovaných štátov EÚ. Máme predsa aj inú alternatívu, ako je Európska únia. Mohli by sme sa zoskupiť a stať členom v širokej európskej koalícii Slovanov a spolupracovať na ekonomickej a partnerskej báze, aby sme nemuseli prijímať teroristov z radov utečencov, do čoho nás Brusel tlačí. „Silná Európa”, ako máme možnosť vidieť, sa stala hrozbou s totalitnými praktikami. Ale na vážne rozhodnutia, ako je napríklad odchod z EÚ, potrebujeme silných a odhodlaných ľudí v politike a s reálnou podporou národa. A to Mečiar rozhodne vždy bol.

A nikto – žiadny politik – a už vôbec nie úžerník, nemá právo hovoriť, že tá časť obyvateľstva, ktorá odmieta Brusel či NATO, predstavuje zlo a treba ju zatvárať. Žiadny politik nemá právo bez národa určiť, kam chceme patriť. Keby som sa mýlila, potom by bola zlom tohto sveta napríklad väčšia časť Veľkej Británie, ktorá vzala na plecia bremä zodpovednosti a rozhodla, že ich krajina z EÚ odíde, alebo väčšia časť USA, ktorá sa rozhodla pre podstatne ťažšiu, ale správnejšiu politiku Spojených štátov a zvolila za prezidenta Trumpa.

Vôbec nie sme zlí, keď sa chceme rozhodovať správne. Sme iba zodpovední.

Zdroj (1)

[wp_ad_camp_1]