;

…..doplním jen z komentářů:

Kedy hlavny prokurator aktivuje paragraf VLASTIZRADA? Nielen kvoli Lajciakovi, ale vsetkych ktori podryvaju zvrchovanost vlastnej krajiny. Poslanci, novinari, diplomati zapredani cudzej moci, zahranicnym korporaciam…

00:05

Lidé ho mají už „plné zuby“. Jeden z dalších komentářů k tomuto textu říká:

Tak toto je úplne super vyjadrenie zo strany toho vlastizradcu: “
pracovný text nie je možné zverejniť, lebo by bol zle pochopený“!
Tak my to môžeme zle pochopiť, čo oni zamýšľajú. Ale keď sa sem amíci nasáčkujú, lebo ten text tiež zle pochopia – potom čo?!
Žiadne cudzie armády a ani ich základne na Slovensku nechceme!

A Lajčákovu demisiu sme asi tiež len zle pochopili – on to myslel len ako satiru a preto ostal a chce „pomáhať“ Slovensku aj naďalej. Ale Slovensko je naša vlasť! My o takú pomoc nestojíme! A demisiu člena vlády chápeme tak, že po jej podaní prestáva byť členom vlády.

A další komentář:

Lajčák, arcizločinecky vyvrheľ a odpad slovenského národa z vysokej politiky, ktorí ohrozuje našu národnú bezpečnosť, identitu a suverenitu…..

TENTO ZRADCA MAL BYT DAVNO ZATKNUTY !!!!!

Postoj MZV SR = LAJCAK spol. s r.o., ale nie SLOVENSKA.

  • Zradca, psychopat, karierny diplomat Lajciak, sorosou poskok, podpindosnik, ktoremu chyba pokora a ucta k narodu…..

 

Na štvrtkovom zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti vystúpil aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, aby informoval poslancov o tom, ako je to vlastne s americkou ponukou dať nám peniaze na… na čo vlastne?

Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák

Vo svojom referáte sa minister Lajčák od dohody s Američanmi viacmenej dištancoval, tvrdil, že celá iniciatíva niečo s Američanmi dohodnúť prišla z ministerstva obrany. Lajčák mal od ministra obrany Gajdoša v roku 2017 dostať list s takýmto zámerom a on potom len v zmysle toho listu informoval prezidenta, predsedu parlamentu a predsedu vlády a následne zorganizovať jednania s Američanmi, ktorého sa zúčastnili zástupcovia všetkých rezortov.

 

 

 

Vtedy ministerstvo obrany vydalo vyhlásenie, že „ponuka nijako nesúvisí s otázkou riešenia nadzvukového letectva SR a zároveň striktne odmieta, že by išlo o snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní USA na území SR“. Nasledovala výmena návrhov textov a ďalšie jednania, na ktorých však neprišlo k dohode, hoci Američania podľa Lajčáka postupne akceptovali principiálne slovenské stanovisko, že prípadná dohoda by mala byť rámcová, že na jej konkrétne naplnenie by musel byť potrebný súhlas príslušných orgánov SR, a že by musela byť v súlade s Ústavou SR.

Lajčák tiež uviedol, že všetky tieto jednania sú verejné, že žiadne pokročilé štádium textu na pripomienkovanie na stole nie je, a že táto dohoda je štandardná bilaterálna zmluva, akú majú USA uzavretú s väčšinou európskych krajín. Zároveň tvrdí, že SNS medzitým dramaticky zmenila svoj postoj – najprv vraj sama prišla s iniciatívou a teraz je proti dohode, čím zaskočila všetky rezorty a aj americkú stranu.

 

 

V následnej rozprave však nesúhlasne zareagoval na Lajčákovo vystúpenie poslanec Jaroslav Paška (SNS). Uviedol, že pracovný text dohody existuje: „Ten návrh je štruktúrovaný ako štandardná medzinárodná zmluva, bod po bode: Predmet a účel, Definície, Prístup k dohodnutým objektom a priestor na ich využívanie, Rozmiestnenie vojenskej techniky, dodávok a materiálu, Vlastníctvo majetku, Bezpečnosť, Vstup na územie a odchod z územia, Logistická podpora, Motorové vozidlá, Oprávnenia a licencie, Pohyby lietadiel, plavidiel a motorových vozidiel, Jurisdikcia, Právomoc v trestných veciach, Väzba a prístup k osobám obmedzeným na slobode, Disciplína, Vyňatie z daňových povinností pre úradné a súkromné účely a podobne. To znamená, že sa jedná o ucelený materiál, o ucelenú zmluvu.“ Kritizoval, že o tejto zmluve sa nerokuje tak, ako by sa malo, hoci je to zmluva, ktorá je postavená nad Ústavu SR, a ktorá prináša zásadné zmeny do fungovania Slovenskej republiky ako štátu a jeho kompetencií.

„Malo by sa jednať vecne a korektne a nešíriť informácie a argumenty, ktoré sú nepodložené. Napríklad tu hovoríme o modernizácii slovenských letísk, ale v tejto zmluve, a tiež v rozpočte USA nachádzame iné členenie toho, na čo má byť poskytnutých 105 miliónov dolárov. V ňom nachádzame položku 44 miliónov dolárov na úpravu letiskových plôch pre potreby americkej armády, aby tu mohli pristávať ťažké lietadlá, ktoré budú prepravovať zásoby, muníciu a podobne,“ uviedol Paška. „Je tam tiež položka na vybudovanie tridsiatich muničných skladov neďaleko Malaciek, ktoré podľa nášho názoru Slovenská republika nijako nepotrebuje. S tým, že je tam ešte opcia na ďalších pätnásť muničných skladov v tejto lokalite. Takže ak ministerstvo zahraničných vecí a vláda SR s nimi rokujú o takomto vybavení, ktoré potrebujú USA pre seba, tak sa pýtam: aký má mandát?“

 

 

Paška položil rečnícku otázku: „Pýtam sa, či strana Smer, Slovenská národná strana alebo strana Most-Híd mali vo volebnom programe nejakú informáciu o tom, že umožní počas tohto volebného obdobia vybudovanie základní USA na našom území. Hovorím základní, pretože muničné sklady sú podľa terminológie NATO považované za základne.“

„Hovoríme tu o veciach, ktoré sú veľmi chúlostivé, bez toho, aby sme sa opýtali občanov Slovenskej republiky, verejnej správy, či je z ich strany mandát a súhlas na to, aby sme uzatvárali takéto zmluvy. Spojené štáty, napriek tomu, že sú to partneri, sú pre nás cudzou armádou,“ upozornil Paška.

Čo ďalej s touto zmluvou, „ktorá údajne neexistuje, a ktorú malo pripraviť Ministerstvo obrany“ – o tom Paška povedal: „Základom na porozumenie a na to, aby sme vyriešili tento problém je, aby sa táto zmluva dostala do rúk poslancom branno-bezpečnostného výboru, zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti Národnej rady SR. Aby sme vedeli vecne diskutovať a argumentovať, to sa dá jedine po spoznaní obsahu tohto dokumentu.“

 

 

„Po tých všetkých rokovaniach od roku 2016 do dnešného dňa zatiaľ nie je možné pokračovať v rokovaní o obsahu tejto zmluvy, kým americká strana nezmení prístup k týmto rokovaniam. A uvítal by som návrat k vecnému rokovaniu, aby sme naozaj otvorene hovorili o tom, o čo tu ide. Že tu nejde o pomoc na zlepšenie kapacity a techniky vojenských letísk, ktoré očakávalo od tejto dohody Ministerstvo obrany SR, ale ide o zlepšenie podmienok pre americké ozbrojené sily na využívanie našich letísk,“ uviedol Paška.

A dodal: „A pritom sa súčasne zaväzujeme, že budeme akceptovať za špecifických podmienok postavenie americkej armády v Slovenskej republike. Zdôrazňujem, za špecifických podmienok – áno, aj dnes tu pôsobia vojaci USA, aj z iných krajín NATO, ale nie podľa režimu, aký je upravený v tejto zmluve, kde sú vyňatí spod legislatívy SR a pôsobia absolútne suverénne. Pri takomto znení tej dohody nemôžeme pokračovať v ďalšom rokovaní a minister obrany nemôže ani poskytovať súčinnosť, pretože právne prostredie Slovenskej republiky mu neumožňuje nechať vstupovať amerických expertov, geodetov, na letiská na Sliači a v Kuchyni, aby sa rozhodovali o tom, v ktorej časti letiska si postavia svoj muničný sklad. To jednoducho nejde.“

 

 

Lajčák: „Vy ste ma asi nepočúvali. Na všetko, čo ste hovorili, som už zodpovedal. Odvolávate sa na niečo, čo neexistuje. Existuje návrh, ktorý sme my neakceptovali. My nie sme samovrahovia, aby sme niečo také navrhovali. Veď ja by som tú zmluvu musel prekladať v parlamente. Ja som blázon a neviem, kde žijem?“

Paška: „Lenže tá zmluva je na stole.“

Lajčák: „Tá zmluva nie je na stole. To je návrh, ktorý sme my neakceptovali.“

Paška: „Prosím, zverejnite ten návrh pre poslancov.“

Lajčák: „Zverejniť americký návrh, to je absolútne ,spojenecké‘ gesto. Vám to možno pomôže k nejakým tým percentám, ale ukážeme sa ako absolútne nekredibilný partner. Návrhy zmlúv sa nezverejňujú. To je slušnosť.“

Paška: „Nechoďte na mňa s touto hrou, nie som prvý rok v parlamente. Rokovali sme s USA o viacerých dohodách, o hospodárskej a investičnej dohode a mali sme k tej dohode úplný prístup. Nehovorte mi, že kým nie je dohoda uzavretá, že sa o nej nerokuje.“

 

 

Lajčák: „Pán Paška, ste vítaný na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo na Ministerstve obrany, a nielen vy, ale ktokoľvek iný, a dostanete úplný brífing o tom, v akej fáze to je, kde sú návrhy a kde sú protinávrhy. Kde sa rysuje zhoda a kde sa nerysuje zhoda. Ale to sa nerobí tak, že sa to zverejní – to je popretie všetkých princípov negociácie, vrátane toho, že v tej dohode my proste vieme, čo je a čo nie je pre nás akceptovateľné. Vy vyvodzujete závery z návrhu, ktorý sme my neprijali, ako keby to bola hotová vec. Ja neviem, či potrebujeme to, čo je v tej zmluve spomínané: zlepšenie leteckej infraštruktúry na letisku Sliač, parkovacie miesta pre lietadlá, otočka na konci dráhy, priestor na nabíjanie a vybíjanie lietadiel, priestor na testovanie motorov, cesty, systém na zavodnenie a odvodnenie… naše F16-ky to nebudú potrebovať? Ja neviem…“

Paška: „Ale to nie je súčasťou tejto dohody. To, o čo skutočne ide, je uvedené v rozpočte Spojených štátov amerických. Ja vám ukážem kópiu príslušnej kapitoly rozpočtu USA, kde je presne špecifikované, na čo sem dávajú tie peniaze. A tam je to jasne napísané: muničné sklady.“

Lajčák v reakcii uviedol, že ministerstvo obrany striktne odmieta tvrdenia, že by išlo o snahu o budovanie a modernizáciu leteckých základní USA na území SR. Strana SNS si to vraj má v rámci strany upratať a jeho do toho sporu nezaťahovať. Podľa neho sa nič neutajuje.

 

 

Paška: „Kongres USA určil tieto finančné prostriedky na budovanie muničných skladov. Ak ktokoľvek hovorí o inom využití týchto peňazí, či pán veľvyslanec alebo niekto z vás, tak hovorí o niečom, čo nie je dohodnuté, ani schválené Kongresom USA. Na roky 2019 – 2020 sú tam určené finančné prostriedky na tieto veci: muničné sklady, sklad pohonných hmôt v Malackách a letové dráhy. To sú finančné prostriedky, o ktorých tu hovoríme. Nič z toho Slovenská republika na fungovanie svojich Migov alebo budúcich F16-ok nepotrebuje.“

Lajčák: „Spojené štáty navrhujú Slovensku využitie finančných prostriedkov na zlepšenie leteckej infraštruktúry na letiskách Sliač a Kuchyňa, zvýšenie kapacity skladu pohonných hmôt na letisku Kuchyňa a výstavbu nového priestoru muničných skladov v areáli vojenského priestoru Kuchyňa. Uvoľnenie peňazí na realizáciu týchto projektov je podmienené uzavretím dohody o obrannej spolupráci, na ktorej nie je zhoda. To znamená, nikto nám nič nenanucuje, ak tie peniaze chceme, a ak vieme dohodu uzavrieť tak, aby bola plne v súlade s ústavou a zákonmi SR, tak v tej chvíli tie peniaze môžu prísť. Ak sa nedohodneme, nebudú peniaze a nebude dohoda.“

 

 

V ďalšej časti Paška uviedol: „Ak sa vrátime k tomu, čo ste povedali, že v tejto podobe je navrhovaný text pre Slovenskú republiku neprijateľný, tak ja som spokojný. Pretože naozaj nevidím cestu, aby sme s takouto zmluvou pokračovali ďalej. Pri rozhodovaní o takýchto zmluvách je potrebné mať súhlas, alebo aspoň podporu verejnosti. Ja si neviem predstaviť, ako by mohol štát nariadiť samospráve v Malackách či Kuchyni, že na ich území, v osídlenej oblasti sa budú budovať veľkokapacitné sklady munície, dokonca tridsať skladov a potom ďalších pätnásť, a že to je záujem Slovenskej republiky.“

Po výhrade, že už bolo povedané, že návrh nebol prijatý, Paška povedal: „V takom prípade sme ale zbytočne stratili čas. Od roku 2016 do dnešného dňa máme na stole nejaký návrh, ktorý USA predložili, a my sme ho doteraz nezhodili zo stola.“

Lajčák: „Nie je pravda, že USA na tom trvajú. Tie rokovania sú veľmi komplikované a ďalej prebiehajú. Napríklad pobaltské krajiny tento návrh schválili v zásade bez mihnutia oka. U nás je spoločenská atmosféra iná, preto sú tie rokovania také zložité. Maďarsko minulý mesiac dosiahlo dohodu v texte, my nie sme ani zďaleka tak ďaleko.“ Následne vyslovil aj názor, že pracovný text nie je možné zverejniť, lebo by bol zle pochopený.

 

 

Toľko skrátený záznam časti diskusie z rokovania Výboru pre európske záležitosti Národnej rady SR zo štvrtka minulého týždňa. Zhrňme si teda podstatu: Američania sa v rámci svojej mierovej a obrannej politiky rozhodli, že východoeurópske krajiny sú po tridsiatich rokoch demokracie dostatočne pripravené na ďalšiu fázu okupácie, už aj vojenskú. Pod zámienkou finančného daru sa pripravuje zmluva, ktorá je vo svojej podstate škandálom rozmerov pozývacieho listu z roku 1968, ktorá de facto umožní Američanom sem prísť v ľubovoľných počtoch, legálne tu umiestniť čokoľvek, čo budú chcieť, a my nebudeme mať právo im do toho vôbec hovoriť. A to všetko za smiešnu sumu 105 miliónov dolárov, čo je cena, za akú dnes nekúpite ani poriadne lietadlo. Celé sa to pieklo pekne v tichosti a nebyť prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára, ktorý celej verejnosti na plné ústa vysvetlil podstatu toho, o čo skutočne ide, možno by sme sa o veci ani nedozvedeli, kým by nebola v parlamente – a tam sa už aj v minulosti udiali veci nevídané… Lenže teraz, keď je z toho škandál, každý dáva od judášskej zmluvy ruky preč a tvári sa, že to nie on je ten iniciatívny. Zdá sa však, že to opäť bolo ministerstvo zahraničných vecí na čele s jeho vládcom, ktoré bolo snaživé viac, ako treba. A tí, ktorí to dostali za úlohu pretlačiť stoj čo stoj, teraz musia čakať, až záujem verejnosti opadne, aby to mohli skúsiť trebárs komínom, keď to na prvýkrát nešlo dverami.

Zatiaľ sme teda „dar“ od Američanov neprijali. A mimochodom: ak chceme merať rovnakým metrom, tak by sme si mali položiť otázku: prečo sme sa my vlastne tým predošlým našim ochrancom, tým z východu, ani nepoďakovali za presne ten istý „dar“, za investície do infraštruktúry vojenských základní, ktoré urobili počas svojho pobytu na našom území?

Ivan Lehotský

Zdroj (1)

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.
Loading...

AdBlock je aktivní

 

 

Používáte nástroj pro blokování reklamy. 

Budeme rádi, když naši práci oceníte a nastavíte pro tento web výjimku v Adblocku.