Top chirurg v rámci celosvetového meradla tvrdí, že väčšina pacientov transgenderov vyhľadáva “spätnú” chirurgickú operáciu

Top chirurg prehovoril a prelomil tabu o operáciách na prerobenie pohlavia. Tvrdí, že väčšina transsexuálnych pacientov hľadá veľmi skoro cestu späť a ako by mohli operáciu a túto zmenu zvrátiť.

Profesork Miroslav Djordjevič, svetový chirurg rekonštrukcie genitálií tvrdí, že väčšina transgender pacientov okamžite ľutuje rozhodnutie o zmene pohlavia a prichádza za ním, aby ich krátko na to vrátil späť.

V správe z Telegraph.co.uk sa píše: Asi pred piatimi rokmi profesora Miroslava Djordjeviča, svetového rekonstrukčného chirurga genitálií, navštívil na jeho klinike v Belehrade transsexuálna osoba, ktorá podstúpila operáciu na inej klinike na odstránenie mužských pohlavných orgánov – ale potom si to rozmyslel.

To bolo po prvýkrát, čo prof. Djordjeviča niekedy kontaktovali, aby vykonal tzv. “spätný” chirurgický zákrok. Počas nasledujúcich šiestich mesiacov ho kontaktovalo ďalších šesť ľudí, ktorí podobne ako prvý, chceli zvrátiť svoje chirurgické zákroky. Prišli z krajín celého západného sveta, vrátane Británie, ktorých spájal silný pocit oľutovania svojej zmeny.

V súčasnosti má prof. Djordjevič na jeho klinike ďalších šesť perspektívnych pacientov zatiaľ len v rámci konzultácií na zvrátenie operácie zmeny pohlavia a dvoch, ktorí v súčasnosti prechádzajú samotným procesom. Opätovné pripojenie mužských pohlavných orgánov je zložitý postup, ktorý vyžaduje niekoľko operácií v priebehu jedného roka aby bol proces úplne dokončený (za cenu približne 18 000 EUR).

Tí, ktorí chcú zvrátiť svoju operáciu zmeny pohlavia, prof. Djordjevič hovorí, že sa mu zdôverili a že po ich prechode prežívali ochromujúco silné depresie a v niektorých prípadoch dokonca uvažovali o samovražde. “Môže to byť skutočná katastrofa, keď počúvate tieto príbehy,” hovorí 52-ročný.

A napriek tomu v podstate nie sú vypočutí.

Nedávno Bath Spa University oficiálne oznámila, že odmietla žiadosť o výskum týkajúci sa zákrokov na „spätnú“ operáciu zmeny pohlavia, pretože by to mohla byť téma považovaná za “potenciálne politicky nekorektnú”. James Caspian, psychoterapeut, ktorý sa špecializuje na prácu s transsexuálmi, sa rozhodol navrhnúť výskum po rozhovore s prof. Djordjevičom v roku 2014 v londýnskej reštaurácii, kde ho srbský doktor informoval o počte takýchto zákrokov, ktoré videl, a zároveň upozornil na nedostatok dôslednej akademickej pozornosti voči tomuto problému.

Podľa Caspiana univerzita najprv schválila jeho návrh na výskum “detransitioning” (spätnej premeny). On na to, začal zhromažďovať niekoľko predbežných zistení, ktoré naznačovali rastúci počet mladých ľudí – najmä mladých žien – ktoré si zmenili pohlavie a potom toho ľutovali.

Po predložení podrobnejšieho návrhu Bath Spa Univerzite však zistil, že bol odkázaný na univerzitnú etickú komisiu, ktorá ho odmietla kvôli obavám z kritiky, ktorá by mohla byť nasmerovaná proti univerzite. V neposlednom rade aj na sociálnych médiách od silnej transgenderovej lobby.

Nedávno sa Caspian o sebe vyjadroval, že je “prekvapený” kvôli danému rozhodnutiu, zatiaľ čo Bath Spa University začala interný prieskum o tom, prečo bol výskum odmietnutý a v súčasnosti odmieta vec ďalej komentovať.

Až do ukončenia vyšetrovania, prof. Djordjevič, ktorý ročne vykonáva približne 100 chirurgických zákrokov na klinike v Belehrade a v nemocnici v Mount Sinai v New Yorku, nie je ochotný vyjadriť presný názor na zjavné odmietnutie, ale pripúšťa, že je zmätený, pretože je urgentná potreba hlšieho porozumenia vo veci chirurgických spätných pohlavných operácií.

“Rozhodne je „spätná“ operácia a oľútovanie u transsexuálov jednou z najhorúcejších tém,” tvrdí. “Všeobecne platí, že musíme podporiť každý výskum v tejto oblasti.”

Prof Djordjevic, ktorý je odborníkom v oblasti urológie s 22 ročnou praxou genitálnej rekonštrukčnej chirurgie, pracuje s veľmi prísnymi postupmi. Pred každým chirurgickým zákrokom sa od pacientov vyžaduje, aby podstúpili psychiatrické vyšetrenie minimálne jeden až dva roky, po ktorom nasleduje hormonálne vyšetrenie a terapia. Požaduje tiež dva odborné odporúčacie listy pre každého pacienta a pokúša sa s nimi zostať v kontakte čo najdlhšie po operácii. V súčasnosti odhaduje, že ma stále kontakt s takmer 80% jeho bývalých pacientov.

Po rozhovoroch s tými, ktorým pomohol s podstúpením spätnej premeny, prof. Djordjevič hovorí, že má skutočné obavy v súvislosti s úrovňou psychiatrického vyšetrenia a poradenstva, ktoré ľudia dostávajú inde vo svete, predtým, než podstúpia zmenu pohlavia.

Takéto obavy zazneli aj v rozhovore pre Guardian začiatkom minulého roka, v ktorom anonymná transgenderová osoba ľutuje svoju zmenu pohlavia a vyzýva k väčšiemu dôrazu na poradenstvo. Taktiež zdôrazňuje, že operácia by mala byť propagovaná ako úplne posledná možnosť: “Keby to bolo v mojom prípade, možno by som nebol podstúpil premenu. Bol som tak sústredený na to, aby som sa pokúsil zmeniť svoj pohlavie, že som sa nikdy nezastavil, aby som popremýšľal o tom, čo pohlavie skutočne znamená.“

Profesor Djordjevič sa obáva, že peniaze sú základom tohto problému, Jeho spätne premenení pacienti mu povedali, že ked sa po prvýkrát obrátili k chirurgom s otázkou zákroku, tak jednoducho im odpovedali iba so žiadosťou o zaslanie šeku, nič viac sa neriešilo.

“Počul som príbehy ľudí, ktorí navštívili ordinácie, v ktorých sa starali len o to či majú pacienti peniaze na zaplatenie,” hovorí. “Musíme to zastaviť. Ako komunita musíme urobiť veľmi striktné pravidlá. Ten kto by chcel podstúpiť tento typ operácie, alebo len zarobiť peniaze, by mu to nemalo byť umožňené len tak jednoducho.”

K dnešnému dňu boli všetci jeho pacienti, ktorí podstúpili tento typ spätnej operácie transgender ženy vo veku nad 30 rokov, ktoré chceli obnoviť svoje mužské genitálie. V posledných dvoch desaťročiach priemerný vek jeho pacientov klesol na polovicu; zo 45 rokov na 21. Aj keď Svetová odborná asociácia pre zdravotné predpisy transgendrov v súčasnosti uvádza, že nikto mladší ako 18 rokov by nemal podstúpiť operáciu, prof. Djordjevič sa obáva, že toto vekové obmedzenie by sa čoskoro mohlo znížiť a povoliť tak operáciu aj pre neplnoleté osoby.

Keby sa to skutočne stalo povedal, že by odmietol dodržiavať pravidlá. “Obávam sa, čo sa s takouto osobou stane päť až desať rokov neskôr po zmene pohlavia,” hovorí. “Je to viac ako o operácii; je to otázka ľudských práv. Nemohol by som ich prijať ako pacientov, pretože by som sa bál, čo by sa stalo s ich mozgom a mysľou.”

Kontaktovanie kliniky pre pohlavnú identitu dospelých a detí v UK sa v posledných 10 rokoch dramaticky zvýšilo. V apríli hlásili agentúry Tavistock a Portman NHS Foundation Trust, že jediná ambulancia pre adolescentov v Anglicku, zaznamenala 2 016 žiadostí v oblasti rozvoja pohlavnej identity, čo predstavuje 42% nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v ktorom bol znamenaný nárast o 104% ešte oproti roku pred tým.

Klinika zdôrazňuje, že väčšina jej mladých kontaktovateľov neskončila prostredníctvom ich sluby u fyzickej liečby. Kým usmernenia NHS uvádzajú, že mladým ľuďom do 16 rokov by sa nemala podávať hormonálna liečba, objavili sa obavy z nedostatku regulácie najmä v súkromnom sektore.

Začiatkom tohto mesiaca sa ukázalo, že poslankyňu Monmouthshire, Dr. Helen Webberleyovú, vyšetrovala Generálna lekárska rada (GMC) na základe sťažností dvoch praktických lekárov, že nechávala liečiť deti vo veku 12 rokov s hormónmi opačného pohlavia na súkromnej klinike, ktorá sa špecializuje na genderovú problematiku.

Dr Webberley trvá na tom, že neurobila nič zlé a obvinenia proti nej neboli zakončené žiadným “rozhodnutím alebo rozsudkom”. “Existuje veľa detí mladších ako 16 rokov, ktorí zúfalo očakávajú príchod procesu, ktorý považujú za svoju prirodzenú pubertu skôr ako tú druhú,” uviedla na začiatku tohto mesiaca.

Avšak profesor Djordjevič to cíti inak a priznáva, že má značné výhrady, pokiaľ ide o liečbu detí hormonálnymi liekmi ešte predtým, ako dosiahnu pubertu – v neposlednom rade kvôli tomu, že zablokovaním určitých hormónov ešte predtým, než budú dostatočne zralé, môžu nastať ťažkosti s podrobením sa “spätnej” chirurgickej operácie v budúcnosti.

“Eticky musíme pomôcť akoejkoľvek osobe na svete začínajúc tými najmladšími vo veku od troch, štyroch rokov, ale čo najlepším spôsobom,” hovorí. “Ak chcete zmeniť všeobecné zdravie akýmkoľvek liekom, potom nie som podporovateľom takejto teórie.”

Ide o záležitosti meniace život od základu, v ktorých on – a podobne ako aj mnohí v jemu podobnom odvetví – cíti, že je potrebná oveľa lepšia a hlbšia diskusia, aby sa podporil lepší vhľad do danej veci.

Zdá sa však, že v súčasnosti je diskusia umlčovaná.

Preklad: anna, Zdroj: 1