V máji tohto roku oslávil 62 rokov. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Do funkcie sudcu ho zvolili 1. januára 1983. Počas svojej kariéry bol predsedom Najvyššieho súdu SR, predsedom trestného senátu NS SR, ale aj ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády SR. Verejnosť ho považuje za jedného z najlepších odborníkov v oblasti trestného práva. V novembri 2018 prijal výzvu a rozhodol sa kandidovať na post prezidenta SR. V súboji skončil na treťom mieste a v týchto dňoch sa opätovne vracia do sudcovského talára na Najvyšší súd SR. V apríli 2018 vydal knihu Súdnosť a dnes uvádza do života ďalšiu publikáciu s názvom Srdcom a svedomím. Štefan Harabin.

Po skončení druhého kola voľby prezidenta ste využili svoje právo a podali ste sťažnosť na Ústavný súd SR v súvislosti so spáchaním volebného podvodu. O tri dni sa uskutoční inaugurácia novozvolenej prezidentky a vyjadrenie ÚS SR nie je známe…

Štyri hlavné dôvody, prečo som kandidoval na funkciu prezidenta, boli zachovanie národného štátu, zachovanie kresťanských tradícií, ochrana tradičnej rodiny a dodržiavanie zásad právneho štátu. Kým v prvých troch mojich dôvodoch sa môže náš pohľad a názor rozchádzať, určite sa zhodneme, že bez dodržiavania práva neexistuje funkčný štát. Dodržiavanie práva je vôbec jednou zo zásad a podmienok existencie štátu. Som presvedčený o tom, že s vôľou dodržiavať zákon išli kandidovať na funkciu prezidenta všetci kandidáti.

Nemalo by byť aj v záujme prezidentky, aby sa sťažnosť preskúmala, aby sa vyhla podozreniam z volebného podvodu?

Sme tesne pred inauguráciou novej prezidentky Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, ako je to možné. Ako je možné, že pri neskončenom volebnom procese ideme v našom štáte vymenovať prezidentku? Zabudli sme na všetky sľuby? U nás na Slovensku nebudeme dodržiavať právo? Už ani ústavný súd? Ani potenciálne zvolená prezidentka? Ako chceme dosiahnuť, aby právo dodržiavali občania tejto krajiny? Toto je tá slušnosť? Mňa by skutočne zaujímal názor Zuzany Čaputovej na túto záležitosť. Akceptoval som, že nie som absolútnym víťazom. Tu predsa nejde o Harabina, ale o atribúty právneho štátu. Uvedomte si, že ide o závažné podozrenia, ktoré narúšajú stabilitu štátu. Nemôžeme mať hlavu štátu na základe akejkoľvek pochybnosti.

Aký postup by mal dodržať Ústavný súd SR?

Ústavný súd SR musí vykonať dokazovanie – získať od primátorov a starostov počty vydaných voličských preukazov a porovnať ich s počtom odovzdaných hlasov „migrujúcich“ voličov. Tu existuje veľký rozpor medzi počtom vydaných voličských preukazov a počtom odovzdaných hlasov. Až okolo 300-tisíc hlasov mohlo byť falošných. Jednoduchá matematika. Alebo je možnosť, že Ústavný súd SR takéto podanie zamietne. Ale neurobil nič. Ako to vyriešili v Rakúsku? Čakalo sa, čo povie súd. Tomu hovorím – bez akýchkoľvek pochybností. A aký bol výsledok? V Rakúsku sa opakovali prezidentské voľby. Aká je slovenská realita?

Viete si predstaviť, že by sme si vzali príklad z Rakúska a počkali na rozhodnutie Ústavného súdu SR?

Širokú verejnosť zaujímajú základné otázky a objednávka slušných občanov Slovenska volá po obnove právneho štátu. Rakúsky ústavný súd 1. júla 2016 – vyhovel žalobe Slobodnej strany Rakúska proti výsledkom prezidentských volieb, v ktorých jej kandidát tesne prehral. Druhé kolo volieb sa muselo opakovať na celom území Rakúska. Predseda súdu Gerhart Holzinger v tejto súvislosti informoval, že voľby sú základom rakúskej demokracie a zachovanie tohto piliera je primárnou povinnosťou ústavného súdu. Rozhodnutie súdu podľa neho neurobilo z nikoho porazeného ani víťaza a má slúžiť iba jedinému cieľu: dôvere v právny štát a posilneniu demokracie. I Ústavný súd Moldavska napokon pozastavil výkon funkcie prezidentovi Igorovi Dodonovi a všetci to rešpektujú. Kým Ústavný súd SR nerozhodne o sťažnosti, proces prezidentských volieb nie je ukončený a voľby nie sú zatiaľ platné.

Bude Čaputovej prezidentský mandát platný, ak Ústavný súd SR nerozhodne do inaugurácie 15. júna 2019?

Otázka znie aj inak: Budú potom všetky následné prezidentské rozhodnutia platné, keď inaugurácia bude bez rozhodnutia Ústavného súdu SR? Alebo budeme musieť protiprávne rozhodovať o platnosti inaugurácie do minulosti, ako to bolo aj v prípade rušenia amnestií? Udelí Čaputová neplatnú amnestiu Kiskovi? Ratifikuje zmluvu s USA o ich vojenských základniach v okolí Malaciek? Alebo zmluvu o odovzdaní suverenity Slovenska superštátu nemecko-francúzskemu? Toto všetko sú čisto právne problémy, ktoré reálne hrozia. Zuzana Čaputová, pre ktorú je slušnosť na prvom mieste, by sa mala zodpovedne postaviť k tejto veci a bez rozhodnutia Ústavného súdu SR odmietnuť prezidentskú inauguráciu. Aj preto, že má za sebou podporu iba 24 percent oprávnených voličov.

Prípravy na inauguráciu sú vo finálnej fáze a zúčastní sa na nej celá slovenská politicko-spoločenská špička, ale aj „elity“ zo zahraničia. Ak sa inaugurácia uskutoční, nebude to do budúcnosti precedens?

Vyzývam premiéra Petra Pellegriniho a predsedu NR SR Andreja Danka, aby sa nezúčastnili na inaugurácii Zuzany Čaputovej. Andrej Danko ako predseda národnej strany organizuje inauguráciu Zuzany Čaputovej na platforme neústavnosti. Som presvedčený, že aj poslanci za Smer-SD, SNS, ĽS Naše Slovensko, SME rodina, ale aj iné strany by mali zvážiť, či svojou účasťou na inaugurácii podporia neprávo a neústavnosť. Určite by tak mal urobiť predseda ústavného súdu Ivan Fiačan, pokiaľ je ústavnosť krédom jeho právnej erudície. Priamo mu to totiž ukladá rozhodnutie Ústavného súdu SR pod spis. zn. II. ÚS 5/03 z 15. januára 2003, vydané v senáte pod predsedníctvom Dr. Mazáka (kauza Kohút-Šuster-Súdna rada Slovenskej republiky). Prezidenti štátov, ktoré rešpektujú zásady právneho štátu, budú určite zvažovať a asi ani neprijmú na bilaterálnu návštevu človeka ako hlavu štátu, u ktorého sa neskončil volebný proces, lebo by sa mohli dostať do pozície, že sa miešajú do vnútroštátnych vecí tohto štátu. Tým by aj znevážili inštitúciu ústavného súdu, ktorý bol odignorovaný ako orgán, rozhodujúci o zákonnosti a ústavnosti prezidentských volieb. Dožadujem sa preto na Ústavnom súde SR v intenciách tohto judikátu vydania neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložilo Mgr. Zuzane Čaputovej zdržať sa zloženia sľubu podľa čl. 104 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ústava predpokladá prechod právomoci prezidenta na predsedu parlamentu a vlády v prípade, že funkcia prezident nebude obsadená. Napokon, Andrej Kiska bol inaugurovaný v roku 2014 až potom, keď neúspešný prezidentský kandidát Milan Melník zobral ústavnú sťažnosť späť.

[wp_ad_camp_2]

Boli ste najhlasnejším kritikom odchádzajúceho prezidenta Andreja Kisku za jeho morálne prešľapy. Po skončení prezidentského mandátu plánuje založiť politickú stranu. Má podľa vás Andrej Kiska na to morálne právo?

Mám sa rozprávať o Kiskovi? To je pod moju úroveň. Je tragédia, že prezidentom bol človek, ktorý páchal trestné činy. Kiska je daňový podvodník. Doplatil skrátenú daň, odvrátil iba odsúdenie. Priznal sa, že je páchateľ trestnej činnosti. A ešte má veľké problémy s pozemkami pod Tatrami. Skončí sa mu mandát, skončí sa mu imunita, jeho skutky budú stíhateľné. Máme dobrý právny systém, ale mohol zákonodarca predpokladať, ako bude riešiť situáciu, ak by v prípade odsúdenia išiel Kiska za mreže a zároveň by mal mať štátom doživotne pridelenú ochranku? Keď hovorím pravdu, pre Kisku je to ako Damoklov meč.

Čo ho motivuje, aby naďalej zostal v politike?

Bojí sa trestného stíhania a nástupu trestnoprávnej zodpovednosti za to, čo napáchal. A toho je, verte mi, veľa.

Do volieb do NR SR ostáva trištvrte roka. Môže Kisku dovtedy dobehnúť minulosť a bude trestne stíhaný?

Dôvera občanov v právny štát to priamo diktuje.

Od prezidentských volieb, v ktorých ste skončili na treťom mieste s 14,5 percentami, prešli dva mesiace. Médiá, ale aj verejnosť špekuluje, či na základe týchto vysokých výsledkov vstúpite do politického ringu. Aká je teda pravda?

V súčasnosti som sudca Najvyššieho súdu SR. To je fakt. Ako občan chcem pomôcť občianskemu združeniu Harabinovci-Vlastenci, ktoré sa v prvom kroku chystá vytvoriť sociálny program pre chudobné deti. To je mi veľmi sympatické. Chcem použiť sympatie časti verejnosti k mojej osobe na niečo, čo má reálny prínos pre deti z chudobnejších rodín, pre samotné chudobnejšie rodiny… Je hrozné, s akými problémami sa stretáva veľká časť rodín na Slovensku v 21. storočí. Nikto s tým nič nerobí.

Založíte nový politický subjekt, alebo vstúpite do nejakej už fungujúcej politickej strany?

Nič sa nedá úplne vylúčiť. Tu a teraz skôr vidím úlohu povzbudiť schopných nezaťažených ľudí, aby do politiky vstúpili. Vylúčil som, že budem predsedom nejakej strany. Nebudem. Nechcem riadiť stranu. Som človek, ktorý si zakladá na odbornosti a profesionalite. Viem si predstaviť, že som lídrom kandidátky, ale nie predsedom strany. Pokiaľ by som cítil, že je takáto objednávka od ľudí, od mojich voličov, musel by som to prebrať s rodinou a rozhodnúť sa. Muselo by ísť o subjekt, ktorý vznikne z iniciatívy zdola, nie o politickú stranu vytvorenú oligarchami. Ale takúto výzvu zatiaľ nepociťujem.

Nedávno dokonca vyšiel prieskum z agentúry Focus, ktorý ukázal, že váš volebný potenciál je takmer 20 percent. Predpokladáte, že je to reálne?

Prieskumy zásadne nekomentujem už dlhodobo.

Dostali ste ponuku na vstup do nejakej už fungujúcej strany?

Objavili sa návrhy od národne-vlastenecky orientovaných strán. Napríklad od Národnej koalície, ale aj od Hlasu ľudu, ktorý vedie poslanec Peter Marček.

Ak sa predsa len rozhodnete ísť do politiky, akých voličov by ste chceli osloviť a s akým programom? Nadviažete na prezidentský volebný program?

Bolo by to logické. Ako som však povedal, zatiaľ necítim výzvu od občanov na vstup do straníckej politiky.

Bude možné vaše vízie zrealizovať vzhľadom na silný tlak zo strany liberálov, ktorí majú pod palcom médiá, tretí sektor, podporované oligarchistickými financiami?

Pravda si vždy nájde svoju cestu. Skôr či neskôr. Som o tom presvedčený. Neprinášali predsa naši predkovia obete za právo na sebaurčenie nadarmo. Zvádzali sme v rámci Rakúsko-Uhorska vojny s Turkami za zachovanie našej viery a našich hodnôt a teraz sa toho máme vzdať iba tak? Európa ako celok stráca pud sebazáchovy. Všetko je podriadené biznisu. Ničíme seba, svoju vlasť, Európu, prírodu, minulosť. Tomu sa treba postaviť. Aj preto som kandidoval na funkciu hlavy štátu. Spoločnosť bez silných koreňov nemôže prežiť.

V spoločnosti začína vládnuť chaos a mnohí hovoria, že politická scéna je mimoriadne roztrieštená až neprehľadná. Dnes málokto vie predpokladať, ako dopadnú voľby, ktoré budú o deväť mesiacov. Ako vnímate súčasnú politickú situáciu na Slovensku?

Ale to je dôsledok Ficovho vládnutia za posledných sedem rokov. Izoloval sa, respektíve jeho okolie ho izolovalo od občanov. Nechápe, v akých podmienkach žije veľká časť ľudí. Morálne rozbil spoločnosť. Žiaľ, iba ukázal, že „jeho ľudia“ sa nezodpovedajú pred nikým a ničím. Robia si, čo chcú. Ukázal občanom, že existujú dve kategórie ľudí. Smeráci a ich kamaráti, ktorí sú nepostihnuteľní, a zvyšok občanov, ktorým klope na dvere exekútor, ak nezaplatia 30-eurový účet. Smer na čele s Ficom mal s dvojročnou prestávkou vyše jedenásť rokov vplyv na ministerstve zdravotníctva a financií a za ten čas na Slovensku zbytočne zomrelo vyše 40-tisíc ľudí na vyliečiteľné choroby. Nie je to náhodou genocída slovenských občanov? Toto nie je žiadny sociálny štát. To je hra na štát. Dôsledkom toho sa stala politická scéna rozbitá. Diskusia sa neustále točí okolo zlodejín a korupčných škandálov a spoločnosť to oberá o energiu. Potom sa ľudia uchyľujú k extrémistom, ako je Kotleba alebo Progresívne Slovensko. Ľudia už chcú iba zmenu a je im jedno akú. Mne chýba súboj myšlienok. Súťaž o to, ako vlasť posunúť, ako veci zmeniť k lepšiemu.

Posledný rok bol volebným maratónom a výsledky otriasli politickou scénou a najmä súčasnou koalíciou, ktorá stráca podporu, nehovoriac o SNS a Moste–Híd, ktoré sa podľa prieskumov nachádzajú pred bránami NR SR. Čo to podľa vás signalizuje?

Štandardný cyklus politika nemôže byť dlhší ako dve volebné obdobia. Bugár je na scéne 30 rokov. Fico viac ako 20 rokov. Ľudia sú z nich unavení, nemajú čo ponúknuť. Je to iba boj o udržaní sa pri moci. Ktovie, čo ich k tomu motivuje. Záujmy a potreby občanov istotne nie.

Aký predpokladáte vývoj v niekdajšej najsilnejšej politickej strane Smer-SD?

Nehnevajte sa, ale odpoviem vám tak, že mňa Smer-SD naozaj nezaujíma.

Myslíte si, že Robert Fico ustojí tlak vlastných členov a predstaviteľov, alebo opraty prevezme Peter Pellegrini?

Odpoviem protiotázkou, kto by už dnes išiel s Ficom ako premiérom do vlády. Azda už iba Kotleba. Oni si tak spolu hrkútajú. Veď aj spoločne zvolili Zuzanu Čaputovú.

Myslíte si, že je možný scenár koalície ĽS Naše Slovensko a Smer-SD?

Veď už viackrát minimálne latentne preukázali spoločný postup. Naposledy pri zvolení Zuzany Čaputovej.

Čo to bude znamenať pre Slovenskú republiku na vnútropolitickej a svetovej scéne?

Je to vnútorná vec Slovenskej republiky, ktorú by demokrati a zástancovia princípov právneho štátu mali rešpektovať.

Aký osud bude čakať SNS a Most-Híd?

Existuje príslovie: Kam sa strom nakláňa, tam aj padne.

Posledné voľby do európskeho parlamentu ukázali, aká je národná a kresťanská scéna rozdrobená. Viete si predstaviť, že by sa podľa liberálneho vzoru dokázali spojiť aj národno-kresťanské sily?

Do určitej miery viem. Len nám sa napríklad spája KDH s ľavicovo liberálnymi extrémistami z Progresívneho Slovenska, čo som ešte asi nikde na svete nevidel. Keby sa prekonali osobné animozity, možno by to išlo. Ale chce to nových ľudí. Veteráni, ktorí sú v politike 30 rokov, sú bez šance.

Hovoríte, že veteráni nemajú šancu. Dnes sú na politickej šachovnici aj ľudia s čistou košeľou bez politickej zaťaženosti v minulosti, napríklad z politickej strany Práca slovenského národa(PSN), ktorej program sa s mnohými témami prelína aj s vašimi víziami v oblasti zachovania národného štátu, tradičnej rodiny či dodržiavania právneho štátu. Je to šanca pre stranu tohto typu, ktorá má predsedu v zrelom veku s čistou košeľou?

Naša spoločnosť sa stále viac polarizuje. Je to dôsledok nárastu napätia z nátlakovej politiky EÚ a z nerešpektovania ústavy a zákonov štátu vrcholnými politikmi Slovenska. Je to hazardovanie so štátom, s našou samostatnosťou, s dôverou ľudí v inštitúcie štátu. Príkladov je, žiaľ, veľa. Ako právnik musím povedať, že ak bude takýto stav pokračovať, privedie to našu spoločnosť ku katastrofe. Na Slovensku si musíme zaviesť poriadok. Nie som politológ a nemyslím si, že mám práve ja hodnotiť situáciu politických strán na Slovensku. Ale niekoľko mojich postrehov predsa poviem. Za významnú udalosť pre normálne fungovanie politických strán u nás považujem nedávne rozhodnutie NS SR nezakázať politickú stranu len na základe nejakých politických želaní iných skupín a strán. Problém vidím v tom, že sa na takúto úlohu podujal generálny prokurátor. Ten svoje argumenty od začiatku postavil protiprávne. Navyše, v plnej miere sa predstavil minister spravodlivosti, ďalší vysoký štátny úradník, ktorý svoju osobnú angažovanosť dokonca prejavil verejne snahou o nezákonné ovplyvňovanie rozhodovania nezávislého súdu. A to je škandál. Venovať sa každej politickej strane osobitne by bolo pre náš rozhovor príliš zdĺhavé. Len všeobecne poviem, že podľa mňa v súčasnosti prebieha akási kryštalizácia v strane Sme-SD. Akoby sa delila alebo čistila. To, samozrejme, neprispieva k jej stabilite. Mnohí voliči tejto strany hľadajú náhradu za svoje sklamanie. Istú úlohu zohráva aj únava verejnosti z dlhoročného pôsobenia niektorých politikov, ktorí akoby niekde v priebehu času stratili energiu a nejaký jasný cieľ. Nehovorím už o niektorých protiprávnych postupoch, na ktoré som často poukazoval. Koketovanie s extrémnym liberalizmom a ignorovanie právneho štátu nie je dobrou perspektívou. Podľa môjho názoru sa po prezidentských voľbách mnoho otázok vyjasnilo. Potvrdilo sa, že aj prezidentské, ale aj parlamentné alebo regionálne voľby je možné umelo manipulovať v prospech niektorého kandidáta alebo politickej strany. Navyše politické manipulácie a zásahy prichádzajú aj zo zahraničia a z mimovládnych organizácií. To je, samozrejme, protizákonná činnosť v rozpore s demokratickými princípmi. Ale treba s tým počítať. Súčasne sa potvrdzuje, že ľudia nechcú rozvrat spoločnosti, našej morálky, nechcú extrémne liberálne experimenty a sú ochotní spájať sa za zachovanie a ochranu rodiny, ktorá tvorí základ nášho suverénneho štátu. Práve preto, že na povrch vyplávalo veľa pravdy, ktorá otvorila ľuďom oči, vytvoril sa skoro ideálny priestor na vznik novej politickej strany s jasným národným programom. Ak sa podarí etablovať nový politický subjekt s reálnym splniteľným programom a spojiť ľudí pre jeho podporu, nikto z nás nemusí mať obavy o našu budúcnosť. Samozrejme, ľudia s čistou košeľou, bez politickej zaťaženosti v minulosti v takomto spoločnom projekte budú mať zelenú.

Ak sa predsa len rozhodnete vstúpiť do politického boja, máte predstavu, s kým by ste dokázali spolupracovať a postaviť sa liberálnym silám?

S každým, kto by akceptoval môj program.

Slovenská republika funguje 26 rokov a v novembri oslávime 30. výročie politicko-spoločenských zmien. Ako vidíte ďalší vývoj nášho štátu na domácej i svetovej politicko-spoločenskej scéne?

Peter Pellegrini a iní predstavitelia z EÚ si mohli dovoliť v lete minulého roku verejne podporiť bombardovanie Sýrie? Dala naň súhlas Bezpečnostná rada OSN? Nedala. A náš premiér to podporil. Veď by ho mali trestne stíhať. Je nepredstaviteľné, ak niekto podporuje vojnu. Podobá sa to tomu, keď niekdajší premiér Dzurinda s celou vládou poskytol súhlas na prelety lietadiel NATO ponad Slovensko, aby mohli vraždiť Srbov. Zabíjali ich v rozpore s medzinárodným právom. Je neuveriteľné, čo páni Pellegrini, resp. Dzurinda predviedli. Toto nie je perspektíva pre smerovanie Slovenska. Treba konať vždy iba v intenciách zákona a platných medzinárodných zmlúv a podporovať to, čo je užitočné pre záchranu národného štátu, kresťanskej rodiny, aby ľudia zbytočne nezomierali na vyliečiteľné choroby len preto, že politici kradnú, aby nastúpila rovnosť pred zákonom pre všetkých občanov, aby sme boli zdravým a sebavedomým národom, ktorý si vie ochrániť svoju samostatnosť.

TLAČOVÁ BESEDA ŠTEFANA HARABINA 13. JÚNA 2019:

https://www.youtube.com/watch?v=-3_9N4xrbLs