Terorista máva na ulici odrezanou hlavou a ľudia – ovce nič neurobia. Čo s tým? Takto to vidí expert

Hovorili ste izraelský model, ale to je aj otázka výchovy. Česi sú, bohužiaľ, navyknutí čakať, či niekto niečo urobí.

Európa sa strašne rýchlo mení. Ja možno budem vyzerať ako šialenec, keď hovorím, že teroristické útoky k nám prídu – ale keby to niekto hovoril pred pol rokom v Nemecku, tiež by ho považovali za šialenca. A teraz sa to stalo, štyri až päť útokov na skupinu obyvateľov. Pred niekoľkými mesiacmi by u našich susedov nikto neodhadol, že by sa niečo také mohlo v blízkej budúcnosti stať, navyše tak rýchlo po sebe. Myslím si, že rozumne ozbrojená spoločnosť, keď zbrane môžu získať ľudia, ktorí neboli trestaní, prešli psychotestmi, školením, inštruktážou, je lepšie riešenie než byť ako ovce, ktoré zbrane nemôžu vlastniť a napríklad ako v Anglicku nesmú mať pri sebe ani nôž. Potom totiž ten terorista môže naozaj vyčíňať ako vlk v stáde oviec. Nie je problém, aby si ktokoľvek našiel na internete prípad, keď terorista zrazil na ulici anglického vojaka, vyšiel z auta, vojakovi odrezal hlavu a trvalo deväť – desať minút, než na miesto dorazil prvý ozbrojený policajt. Ten terorista tam pobehoval s odrezanou vojakovou hlavou, kričal na ľudí, ale mohlo sa tiež stať, že by urobil niečo ďalším ľuďom. Desať minút je strašne dlho. Toho teroristu mohol zastaviť vo vyčíňaní alebo eliminovať každý ozbrojený občan. Už len tento model ukazuje, že by zbraň pomohla.

Vezmite si nedávnu situáciu: útočník, ktorý mal sekeru a nôž, vo vlaku. Chodil po vlaku a napádal ľudí. Žiadna hliadka polície nevie prísť do idúceho vlaku. Keby tam bol jeden ozbrojený slušný občan, mohol teroristu zastaviť v jedinom okamihu. Ďalšia situácia, mladík s pištoľou Glock pobehujúci po nákupnom centre. Mohol ho niekto zastaviť oveľa skôr. Polícia ho nespacifikovala, mladík sa rozhodol pre samovraždu. Neviem, koľko minút tam útočil, ale ten časový úsek je strašne dlhý; a znovu zdôrazňujem, keby tam bol človek so zbraňou, mohol ho zastaviť kedykoľvek.

Bezpečnostný expert Schneider však nedávno v Českej televízii upozornil na to, že keď bude mať „civil“ zbraň, zasahujúci policajti nemusia hneď vyhodnotiť situáciu a nebudú vedieť, kto je vlastne útočník, a že môže dôjsť ešte k zhoršeniu situácie.

To, samozrejme, hrozí. Ten, kto má zbraň a rozhodol by sa zakročiť, je svojím spôsobom ohrozený a je to jeho osobné rozhodnutie. Polícia, samozrejme, nepostupuje tak, že by tam vtrhla a zastrelila kohokoľvek, kto má zbraň. Ja osobne som v takej situácii bol a s políciou, keď sa blížila, som komunikoval. Potom som zbraň zložil, legitimoval som sa a necítil som sa byť tou situáciou ohrozený. Hypoteticky sa môžeme rozprávať o množstve situácií, čo sa môže stať. Samozrejme, nedá sa vylúčiť, že by toho človeka mohla polícia zastreliť, ale stále si ten, kto zasahuje, uvedomuje, čo sa môže stať, a stavia svoj život za ostatných napadnutých. Keby som videl, že tam niekto strieľa do detí, tak by som nepremýšľal o rizikách ani sekundu. Zneškodnil by som účastníka, potom by som zbraň odložil a pomáhal zraneným. Eliminácia útočníka dvoma výstrelmi trvá tri – štyri sekundy. Takže keď to zrekapitulujeme, keby v tom nemeckom mníchovskom McDonalde útočník začal strieľať do detí a bol tam niekto, kto má zbraň a použil by ju proti útočníkovi, dvoma výstrelmi by ho zlikvidoval – a ešte by trvalo šesť až osem minút, než by prišla polícia. Takže v tomto prípade sa mi vôbec nezdá, že by ten hypotetický obranca mohol byť nejako ohrozený.

Teraz hovoríte o zbraniach. Ale pritom si to tam ľudia natáčali na mobily, jazdilo sa okolo autami. To nemohol útočníka niekto spacifikovať, hodiť po ňom ten telefón alebo ho zraziť autom, rovnako ako to urobil motorkár v Nice?

To je z prípadu na prípad. Útočiť v prípade streľby pri McDonalde stoličkou, to je jednoznačne pokus o samovraždu. Útočník so zbraňou je, samozrejme, rýchlejší. A keď niekto ide po meste a strieľa po ľuďoch, tak to je ťažké. Ten motorkár, to je obrovský hrdinský čin, ale je vopred predurčený na neúspech. Keby tam však mal niekto strelnú zbraň, tak ho mohol veľmi ľahko zastaviť.

Nie je naša spoločnosť zvláštna? Hovorili ste o ovciach, ktoré idú na smrť. Pokiaľ ide večer niekto k vlaku so sekerou, tak to predsa nie je normálny prípad, to sa predsa bežne nedeje, aspoň teda nie v Bavorsku…

Presne to som hovoril. Tí ľudia, ktorí sa zbraniam tak zúfalo bránia, si neuvedomujú, že to, čo hovoria, možno bola pravda pred piatimi – desiatimi rokmi. Svet sa veľmi rýchlo vyvíja a, bohužiaľ, ide zlým smerom. Súhlasím, že chodiť s nabitou pištoľou pred desiatimi rokmi bolo úplne zbytočné, nemuseli sme sa báť, Nemecko bolo bezpečné, plné milých, príjemných ľudí. Na uliciach ste stretávali iba nemeckých občanov a riziko akéhokoľvek teroristického útoku bolo nepravdepodobné. A vezmite si, čo sa stalo v ostatných dňoch a mesiacoch. Takže situácia sa mení a my musíme počítať s tým, že riziko terorizmu alebo ozbrojeného šialenca tu jednoducho je. Dnes je to realita a musíme s tým žiť.

Nemalo by sa niečo vyučovať v školách či inak pripravovať deti na obranu, rovnako ako je to napríklad v Izraeli? Nezabudli sme na to?

Chvalabohu, nie sme ako v Izraeli, kde sa deti učia strieľať a pripravovať na obranu, to zatiaľ ešte nie. Deti by sa mali učiť, ako sa zachovať, čo robiť, ako reagovať. A nastal čas, aby bola v školách nejaká bezpečnostná služba, ktorá by mala prehľad, kto vchádza do budovy. Samotné zamykanie je, myslím si, už dnes nedostatočné.

Chcelo by to kontroly na hraniciach. To nie je práve populárne.

Áno, samozrejme, Schengen. Keď sa niekto rozhodol urobiť EÚ, my sme sa radovali, že cesta do Chorvátska alebo do Nemecka na nákupy bude rýchlejšia. Dnes je však Schengen obrovské bezpečnostné riziko. Vynechajme terorizmus, ale vezmite si páchateľa bežnej majetkovej alebo násilnej trestnej činnosti, ktorý pricestoval z nám neznámej krajiny. V Plzni sme tu pred pár dňami mali prípad, keď k nám pricestovali traja Lotyši, vymieňali tu falošné eurá a len tak pre zábavu skopali správcu ubytovne tak, že o tri dni zomrel. Našťastie, vďaka dobrej práci plzenskej kriminálky, boli dvaja páchatelia zadržaní (jeden uniká). Ale vezmite si, že vďaka Schengenu už môže byť o tisíc kilometrov inde, a to na všetky svetové strany. Cudzinci sú teda prakticky nepolapiteľní, pretože oni môžu byť po čine kdekoľvek v EÚ a opačne – iní by sa mohli skrývať u nás.

V dôsledku Schengenu vzrástla bežná kriminalita, čo vám dnes potvrdí každý policajt. Neuvedomujeme si, aké riziko to bude pre nás z hľadiska terorizmu. Objavil sa vo Francúzsku, v Belgicku, to bolo pre nás dosť ďaleko, potom už v Nemecku – to je stále ešte „u nich“, nie u nás, ale on k nám jedného dňa príde a ja sa veľmi bojím, že to bude skoro. Pre otvorenosť hraníc. Terorista si privezie zbraň z akéhokoľvek štátu a kamkoľvek potom zase odíde. Otvorené hranice sú dnes problém, ktorý by Európska únia mala prehodnotiť.

Niekto hovorí, že by sme sa s tým mali naučiť žiť, ale dá sa zvyknúť si na bezpečnostné riziko?

S tým súhlasím, musíme si zvyknúť, nie je iná možnosť, ale musíme byť aj pripravení seba a svojich blízkych brániť.

Keď sme hovorili o Izraeli. Tam sa ľudia zaujímajú, čo sa deje okolo nich, či niekde nie sú nejaké bezprizorné balíčky, tašky. My sa k tomu, zdá sa, stále staviame benevolentne. V Plzni majú autobusy, do ktorých nie je zvonku „vďaka“ reklamným fóliám vidieť, čo by v Izraeli nebolo vôbec možné. Samozrejme, išli aj trochu ďalej, čo sa týka osobných slobôd a „Veľkého brata“…

Ako v Izraeli to u nás asi vyzerať nebude, ale ako som hovoril, ani Nemci netušili, že to príde tak skoro. Ja by som sa tých veľkých teroristických akcií, myslím veľkých explózií celých vozidiel, zase až tak nebál. To je niečo iné na Blízkom východe, tam sa dá získať veľké množstvo výbušnín alebo sa používa vojenská munícia; tam to nie je taký problém splašiť. To nie je ako vo filme – prísť do drogérie, niečo kúpiť a vytvoriť z toho funkčnú výbušninu. Dá sa to, ale musí to byť skutočne veľké množstvo. Ja si myslím, že riziko tých veľkých atentátov u nás nie je až také reálne. Naozaj by som sa však bál jedincov s nožom, sekerou, pištoľou. Na nich by som sa pripravoval. Teda obávať sa skôr tých osamelých vlkov.

No ale keď sa na každého migranta budeme pozerať ako na potenciálneho teroristu, tak to u nich predsa môže spôsobiť určitú frustráciu, ktorá môže vyvolať neprimerané reakcie. A je to začarovaný kruh…

Súhlasím. Vezmite si, že nikto už nedokáže dostať moslimov preč z Francúzska. U nás zatiaľ nie sú, majme teda rozum, buďme menej demokratickí a robme všetko pre to, aby tu moslimovia neboli. Tak budeme žiť v pokoji. Sme v Česku, kde historicky moslimovia neboli. Preto by som bol rád, keby to tak zostalo. Bezpečnostná situácia by tak bola oveľa prehľadnejšia a jednoduchšia.

My máme svoje minority, s ktorými sme sa naučili žiť. Pôsobia nám problémy, ale nech už sú akýkoľvek, nepáchajú terorizmus. Rozdiel je v tom, že naša minorita ide prepadať preto, aby sa uživila – nebudeme teraz hovoriť prečo a ako, ale oni sa chcú len uživiť.

Zatiaľ čo moslimovia, ktorí útočia na Západe, tam prišli, začali sa etablovať, 95 percent z nich sa do spoločnosti začne začleňovať a tí ostatní začnú využívať fakt, že sú minorita, a premýšľajú, ako nám ublížiť. Utečenec, ktorý k nám príde, nám bude na začiatku vďačný za pomoc, po roku mu to však zovšednie a potom mu začne prekážať, čo robíme, a začne byť nebezpečný.

Akákoľvek asimilácia utečencov teda podľa mňa predstavuje bezpečnostné riziko. Pomáhajme im, posielajme im pomoc, ale ich domovom je Afrika alebo Ázia, naším Európa.