Antonio Socci je podľa Wikipedie najlepšie predávaný katolícky autor v Európe. Je považovaný za výborného znalca pomerov katolíckej cirkvi a rešpektovaný ako vieryhodný Vatikanista. Jeho text, ktorý zverejnil ešte minulý rok na svojom portáli je stále viac aktuálny s tým, ako sa dramatizuje situácia hlavne s migrantami a islamom.

Súmrak katastrofálneho pontifikátu

Včerajšie New York Times píšu o „behu proti vetru“ pápeža Bergoglia pri definitívnej transformácii cirkvi na „progresivistický klub“, ako sa to páči radikálnym ľavičiarom.

Aby podľa NYT uspel, musel by zariadiť dostatočný počet bergogliánskych kardinálov, schopných zvoliť nástupcu podľa jeho obrazu a podoby. Je to obtiažna operácia. Jedno konzistórium na to nestačí.

V katolíckych kruhoch nastal rozruch, že tento pontifikát sa ocitol v slepej uličke, mimochodom nastolenej v politickom kontexte, v akom sa zrodil (vláda Obama / Clintonová) .

Včerajšie konzistórium, záver Svätého roku, Bergogliove osemdesiatiny (17. 12.) hovoria, že pre tohto pápeža nadišla doba bilancovania, s rozčarovaním pre modernistov, ktorí snívali o revolúcii a pokladaného za katastrofálny pravovernými katolíkmi (okrem iného štatistiky hovoria o ďalšom úpadku náboženskej praxe). Pozrime sa na jednotlivé hlasy.

Františkove jubileum bol debakel nielen pre rímskych hotelierov. Kresťanský ľud na neho zabúda a neberie ho vážne.

Cesta pápeža do Lunde kvôli pripomienke 500 rokov Lutherovej schizmy, ktorá bola ohlásená ako historický zvrat s perspektívou „interkomunia“ medzi katolíkmi a protestantmi, vyznela ako obrad, ktorý neprekročil hranice obvyklých vyhlásení (navyše aj nepríjemným prekvapením pre mnoho katolíkov kvôli morálnej legitimácii Luthera).

Témy, ktorými Bergoglio otriasal po dva roky cirkvou (Eucharistia a nesviatostné zväzky), ho priviedli k porážke na dvoch synodách.

Keď potom siahol k odvete a podpísal posynodálny dokument Amoris laetitia, ktorým sa pokúša zmeniť tisícročnú náuku cirkvi, bez toho, aby to výslovne vyhlásil, urobil tak „revolúciou“ v tlači s aplikáciou „pastorácie prípad od prípadu“.

Tento zvrat pokladá mnoho veriacich a biskupov za tak ničivý, že niektorí kardináli – predstavitelia mnohých ďalších kardinálov a biskupov, predložili čierne na bielom Dubio , s ktorými zoznámili verejnosť po tom, čo pápež odmietol svoju jasnú odpoveď o sporných bodoch, prameňoch konfliktu.

Jeho súčasná pozícia je poznamenaná bezmocnosťou, pretože úlohou Petrovho nástupcu je práve povedať definitívne a jasné slovo na obranu katolíckej náuky.

Ak to odmieta urobiť, práve tým sám živí pastoračný zmätok a chaos v Cirkvi a sám seba degraduje.

V tejto veci napísal americký kardinál Raymond Burke, jeden z autorov Dubia v National Catholic Register, že „ak sa nedostaví odpoveď na sporné body, povedal by som, že bude potrebné zvážiť akt formálnej nápravy ťažkého bludu. V tradícii Cirkvi existuje možnosť nápravy rímskeho pápeža, aj keď je to veľmi zriedkavá okolnosť„.

Včera americký vatikanista Edward Pentin referoval o zdroji zo Santa Marta, ktorý hovorí o tom, že Bergoglio kvôli štyrom kardinálom kypí zlosťou.

Neudržateľnosť jeho pozície spočíva v tom, že na Kardinálske Dubio , na ktoré sa kánonicky odpovedá iba „áno“ alebo „nie“, nemôže odpovedať ani tak ani onak, pretože by buď zaprel svoju revolúciu a to by bola jeho kapitulácia, alebo by verejne pripustil, že porušil katolícku náuku a tak sa kompromitoval ako pápež.

Bergoglio sa rozhodol zrušiť v konzistóriu stretnutie s kardinálmi, pretože by sa pred týmto zhromaždením nemohol vyzuť z eventuálnych otázok o Dubiu.

Prehra

Ale najhorší debakel pápeža Bergoglia je debakel politický, pretože jeho pontifikát charakterizujú tri politické ultraprogresívne témy: otvorenie brán mase imigrantov, ekokatastrofa a nekritické postoje k islamu. Okrem politických debaklov, ktoré pápež zožal v Južnej Amerike (napr. V Argentíne a Kolumbii) je to predovšetkým víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách USA, ktoré predstavuje jeho najväčšiu prehru.

A to práve z toho dôvodu, že Trumpova línia je úplne opačná než jeho a Obamovho, ako v otázkach imigrácie, tak ekokatastrofy a aj islamu.

K tomu pristupuje skutočnosť, že Bergoglio pri svojej americkej ceste výslovne atakoval Trumpa tvrdým anatema „ad personam“, úplne nepodloženým a útočným.

Fakt, že Trump vyhral voľby a rozhodujúcu úlohu pritom zohrali hlasy katolíkov, znamená, že americkí katolíci Bergogliovi nedôverujú.

Ostatne hneď po prezidentských voľbách hlasovali americkí biskupi pre nové vedenie biskupskej konferencie. Bolo to niečo ako referendum o pápežovi Františkovi, povedal John Allen, keď mená Františkových obľúbencov stroskotali. Boli zvolení iní.

Trumpova éra znamená geopolitický súmrak bergoglianismu

Nie je náhoda, že predovšetkým Obama (a okruh liberálnych médií) mýtizoval argentínskeho pápeža, ktorý zvrátil priority svojich predchodcov a stal sa svojho druhu planetárnym kaplánom obamizmu .

Podivné „odstúpenie“

V minulých dňoch profesor Germano Dottori, docent strategických štúdií na univerzite Luiss v Ríme a vedecký poradca v Lime, poskytol zaujímavé interview katolíckej agentúre Zenit.

Na otázku o dokumentoch, ktoré unikli z Wikileaks a ktoré odhaľujú tajné aspekty Hillary Clintonovej, napr. List z r. 2012 (z doby Benedikta XVI.), ktorý sa týka katolíckej cirkvi, Dottore odpovedal:

„Vyšli na svetlo dokumenty, ktoré odhaľujú silný záujem kliky Hillary Clintonovej vyvolať revoltu v celej Cirkvi a zničiť hierarchiu. Poslúžiť k tomu mali nátlakové skupiny zdola a použitia schémy a skúseností farebných revolúcií. Nie sme ešte pri dymiacej pištoli, ale sme nablízku. Aj keď nemáme ešte priame dôkazy, vždy som si myslel, že Benedikt XVI. bol donútený k abdikácii komplexnou machináciou riadenou z miest, ktoré majú záujem na zablokovaní zmieru s pravoslávnou Rusou, náboženským pilierom projektu postupnej konvergencie medzi Európu a Moskvou. “

Dnes, v dobe Trumpa, sa vracia táto perspektíva ako aktuálna aj pre cirkev a Európu. Stretnutie Františka s patriarchom Kyrillom mohlo znamenať prvý krok, keby sa František nepoponáhľal, aby „prehodnotil“ to, čo podpísal.

Je to takmer nemožné, ale bol by to mimoriadny obrat, keby teraz odhodil agendu Obamu (a agendu Scalfara), osvojil si agendu Ratzingera a prijal bratskú korigujúcu ruku, ktorú mu Benedikt opakovane podával, aby zažehnal doktrinálne deviácie a implóziu v cirkvi.

Aké iné východiská má pápež Bergoglio? V týchto dňoch dokonca kolujú zvesti, nad ktorými je potrebné veľmi pokrčiť ramenami: zvolanie koncilu. To sa javí ako absurdné už z praktického hľadiska (a pre pápežov vek).

Iné hypotézy hovoria o abdikácii pri príležitosti osemdesiatin (za mesiac); to by vysvetľovalo novembrove konzistórium (s vyhliadkou na konkláve).

S najväčšou pravdepodobnosťou sa však tento pontifikát potiahne a bude utápať seba aj cirkev v chaose a v politických akciách o imigrantoch deň po dni, sprevádzaný vymenovávaním stále nových bergogliánských kardinálov, aby upevnil svoju moc.

Autor: Antonio Socci, 20.11.2016

Zdroj (1)