Pôvodne bol tento článok S. V. Lavrova určený na uverejnenie v európskom vydavateľstve Politico Europe, ale rozhodnutím redakcie bola publikácia na poslednú chvíľu zrušená. – 19. júna 2026.
Niektoré myšlienky nahlas o urovnaní ukrajinskej krízy, Európe a globálnej bezpečnosti
Lídri Británie, Francúzska a Nemecka vrátane V. Zelenského predložili na stretnutí v Londýne 7. júna päť požiadaviek voči Rusku ako podmienky „spravodlivého a trvalého mieru“ na Ukrajine. Zjednotená Európa navrhuje viesť dialóg s Moskvou na základe tohto súboru požiadaviek.
Pozadie
Všetky skúsenosti s vyjednávaním s Európou ako súčasťou „kolektívneho Západu“ za posledných viac ako 20 rokov svedčia len o jednej veci. Rokovania s Ruskom predstavujú klamlivú taktiku, diplomatické krytie geopolitickej expanzie Západu a jeho inštitúcií, predovšetkým NATO a Európskej únie, na východ smerom k ruským hraniciam.
Je nepopierateľné, že Európa prispela k rozdúchavaniu ukrajinskej krízy. Európania spolu s Američanmi podnietili „oranžovú revolúciu“ v Kyjeve v roku 2004. Aby si na Ukrajine vytvorili protiruský nástupný priestor, celé roky si kupovali politikov a celé strany, prepisovali dejiny a vzdelávacie programy, podplácali a pestovali ukrajinský nacionalizmus, robili všetko pre to, aby odlúčili Ukrajinu od Ruska.
V roku 2013 Európska únia odmietla náš návrh na hľadanie kompromisného riešenia ohľadom asociačnej dohody, k uzavretiu ktorej Brusel nútil V. Janukoviča. Dovolím si pripomenúť: Ukrajine navrhovali, aby otvorila svoje trhy bez prísľubov reciprocity, hoci by to bolo nezlučiteľné s pokračujúcou účasťou Kyjeva v zóne voľného obchodu SNŠ. Po tom, ako V. Janukovič požiadal o odklad podpisu dohody, Európania vyprovokovali pouličné nepokoje a následne aj štátny prevrat v Kyjeve vo februári 2014.
Nemecko, Francúzsko a Poľsko sa potom tiež zachovali vierolomne. Keď poskytli záruky plnenia dohody medzi opozíciou a V. Janukovičom, hneď ako tá opozícia podriadená ich kontrole prevzala moc, „umyli si ruky“: demokracia vraj môže viesť k neočakávaným zvratom.
Európania potom začali podporovať nové orgány moci. Keď boli 2. mája 2014 v Odese upálené desiatky nevinných zástancov zbližovania s Ruskom, z Európy nezaznelo ani jediné slovo odsúdenia.
Francúzsko a Nemecko ako garanti Minských dohôd z roku 2015 de facto podnecovali ukrajinský režim na sabotáž záväzkov. Ako priznala A. Merkelová a F. Hollande až po začiatku špeciálnej vojenskej operácie, Kyjev nemal v úmysle plniť Minské dohody, ktoré jednomyseľne schválila Bezpečnostná rada OSN. Bola stanovená úloha získať čas na „zvýšenie sily“ Ozbrojených síl Ukrajiny, ich napumpovanie západnými zbraňami.
Rusko robilo zo svojej strany všetko pre to, aby pomocou diplomacie prekonalo bezpečnostnú krízu v Európe. Lenže USA a NATO odmietli v januári 2022 ruský návrh na uzavretie právne záväzných dohôd o vzájomných bezpečnostných zárukách. Európski členovia aliancie sa na tom aktívne podieľali.
Po začiatku špeciálnej vojenskej operácie jednotná Európa podporila líniu britského premiéra B. Johnsona zameranú na to, aby istanbulské rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou stroskotali. Výzvou B. Johnsona Kyjevu, aby „nič nepodpisoval a jednoducho iba bojoval“, sa nadlho zatvorili dvere reálnej diplomacii.
Súčasná situácia
Vyvstáva otázka, z akého dôvodu európski lídri zrazu „zmenili tému“ a začali hovoriť o rokovaniach a čo sledujú takýmito vyhláseniami? Napríklad, podľa vyhlásení šéfky diplomacie Európskej únie K. Kallasovej je dialóg s Ruskom potrebný na to, aby nám oznámili podmienky Európy vrátane vyplatenia „reparácií“ Ukrajine, stiahnutia vojsk z Podnesterska a Zakaukazska, zrušenia zákona o „zahraničných agentoch“ a stanovenia maximálneho početného stavu Ozbrojených síl Ruskej federácie. Domnieva sa, že „nie je možné dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier bez toho, aby bolo Rusko vzaté na zodpovednosť“. 19. mája tohto roku počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN zástupca Európskej únie zdôraznil, že „vojenská podpora Ukrajiny nie je v rozpore so snahou o mier, predstavuje predbežnú podmienku na uskutočnenie korektných rokovaní“.
Európa má v úmysle viesť rokovania s Ruskom súbežne s pokračovaním právnej agresie realizovanej na úrovni Rady Európy. V tejto kedysi rešpektovanej organizácii sa vytvárajú štruktúry „na vzatie Ruska na zodpovednosť“: „register škôd“, „odškodňovacia komisia“ a „špeciálny tribunál“.
Európska únia dala „zelenú“ zadržiavaniu obchodných lodí na otvorenom mori. Došlo už k niekoľkým incidentom v Baltskom mori a Atlantickom oceáne. Západ pritom zatvára oči pred teroristickými diverziami Ozbrojených síl Ukrajiny v Čiernom a Stredozemnom mori.
Takže skutočným cieľom európskych lídrov nie sú rokovania s Ruskom, ale záchrana režimu V. Zelenského, jeho zachovanie ako nástupného priestoru na pokračovanie boja proti nám. V európskych hlavných mestách chcú preto dosiahnuť čo najskoršie prímerie, aby zabránili porážke Ozbrojených síl Ukrajiny na fronte. „Zmraziť“ konflikt bez odstránenia jeho prvotných príčin. A hneď nasadiť na Ukrajinu vojenské kontingenty britsko-francúzskej „koalície ochotných“.
Je všeobecne známe, že európske elity investovali do konfrontácie s Ruskom svoj „politický kapitál“, minuli stovky miliárd dolárov na podporu kyjevského režimu, na zvyšovanie vojenských rozpočtov krajín Európskej únie a NATO. V Európe plánujú dosiahnuť „bojovú pripravenosť“ na konflikt s Ruskom do roku 2030. Preto chcú rôznymi spôsobmi naťahovať čas. Ako v apríli tohto roku cynicky vyhlásil náčelník belgického generálneho štábu, „máme ešte niekoľko rokov vďaka krvi Ukrajincov, ktorí získavajú pre nás tento čas“.
Jednotná Európa stále sníva o expanzii, má v úmysle dobýjať Ukrajinu a Moldavsko, vťahovať Arménsko do svojej sféry vplyvu. NATO sa rozšírilo na východ, pričom pohltilo Fínsko a Švédsko. Ukrajina sa považuje za „údernú silu“ budúcich európskych ozbrojených síl, nezávislých od USA a NATO.
Riziká pre globálnu bezpečnosť
Taká situácia vytvára vážne riziká pre globálnu bezpečnosť, pretože priamy konflikt medzi NATO a Ruskom môže rýchlo prerásť do vzájomných jadrových útokov s katastrofálnymi následkami.
V Európe prebieha pod heslom „strategickej autonómie“ významné zvyšovanie silového potenciálu, a to aj v jadrovej oblasti. Hlboké znepokojenie vyvoláva zámer Paríža poskytnúť „jadrový dáždnik“ niekoľkým krajinám Európskej únie a NATO. Toto určite nepovedie k zvýšeniu bezpečnosti ani samotného Francúzska, ani príjemcov jeho „pomoci“.
Popritom politickí a vojenskí činitelia v Európe pripisujú Rusku agresívne plány, ktoré sa vraj neobmedzujú len na Ukrajinu. Ruský prezident opakovane vyhlásil, že je to nezmysel, provokácia a dezinformácia za účelom vytĺkania rozpočtových prostriedkov na boj proti Rusku. A toto nie je ten základ, na ktorom je možné viesť zmysluplné rokovania o čomkoľvek.
Stanovisko Ruska
Čo sa týka rokovaní, tak ako opätovne uviedol V. V. Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre, s nikým neodmietame kontakty. Európu však vnímame ako stranu konfliktu, ktorá je zainteresovaná na porážke Ruska, áno, Európania sa otvorene sami stavajú do takej pozície. Takže dialóg s Európou nie je možné organizovať tak, ako keby bola nezaujatým postranným pozorovateľom.
Rusko uprednostňuje dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie pomocou diplomacie. Na to je potrebné, aby bola spoľahlivo zaručená bezpečnosť Ruska na jeho západných hraniciach, rešpekt a dôstojnosť našich občanov a krajanov vrátane ich práva na materinský ruský jazyk a pravoslávnu vieru. Nemôže byť ani reči o pokračovaní západnej vojensko-politickej a ekonomickej expanzie, čo je v rozpore s imperatívmi multipolárneho sveta.
Európski lídri musia pochopiť, že ten model regionálnej bezpečnosti, ktorý sa po desaťročia budoval v Európe, počnúc prijatím Helsinského záverečného aktu v roku 1975, zničili vlastnými rukami. K nemu už nebude návratu. Teraz je potrebné postupovať smerom k vytvoreniu celokontinentálnej bezpečnostnej architektúry, ktorá bude otvorená pre všetky krajiny Eurázie a bude odrážať multipolárnu realitu súčasnosti. Princíp rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti, ktorý pošliapali euroatlantické štruktúry, je možné uviesť do života v novej eurázijskej architektúre. Keď dozrejú podmienky, Európa sa bude môcť zapojiť do tohto veľkého diela.
Pre zmysluplný dialóg je podstatné obnovenie dôvery, ktorú podkopali protiruské akcie Západu a Európy ako jeho súčasti v období po skončení „studenej vojny“. Dôvera sa dá prinavrátiť iba praktickými krokmi, ktorými sa preukáže, že diplomacia sa skutočne prestala využívať na maskovanie realizácie expanzívnych zámerov. Dôveru ani dialóg nie je možné obnoviť pomocou podobných ultimát ako to, ktoré bolo predložené Rusku v Londýne 7. júna.
Namiesto epilógu: Je príznačné, že londýnske ultimátum rozhodne potvrdili veľvyslanci Británie, Francúzska a Nemecka 11. júna na stretnutí na ruskom ministerstve zahraničných vecí, o ktoré naliehavo žiadali. To bol jediný cieľ ich návštevy ruského zahraničnopolitického rezortu.
