Prečo navštívil Lavrov Afriku? Len debatovať o dodávkach potravín a „vysmiať sa“ európskym politikom? Nie. Za zatvorenými dverami diskutoval o niečom inom. O vytvorení svetového trhu s drahými kovmi nezávislého od Anglosasov. Američania za také nápady doslova „zabíjajú“. Preto si ich môže „dovoliť“ len Rusko.

Logika drahých kovov

Africká cesta ruského ministra zahraničných vecí bola detailne pokrytá ruskými médiami. Rokovania o potravinách, dodávkach zbraní a diplomatickej spolupráci sú skutočne dôležité témy. Lenže všetky sú viazané na aktuálne vlády.

Existuje však jedna nadčasová téma. O nej sa pravdepodobne diskutovalo za zatvorenými dverami. A ktorú médiá nevideli cez dymovú clonu terajších problémov.

Všetky štyri štáty, ktoré navštívil Lavrov, totiž „zhodou okolností“ zohrávajú i dôležitú úlohu na medzinárodnom trhu s drahými kovmi.

Kongo. Zaujíma 21. miesto na svete v produkcii zlata. Je tiež súčasťou „medeného pásu“ Afriky. Tu sú tiež hlavné svetové zásoby uránu.

Egypt. Je 37. najväčším producentom zlata na svete. Má zinok, olovo a železo. A dlhoročné skúsenosti s obchodovaním s Ruskom. To má svojím spôsobom tiež hodnotu „cenného drahého kovu“.

Uganda. V júni 2022 ohlásila objavenie nových ložísk zlata. Rezervy odhaduje na 320 tisíc ton. Ťažobnú kapacitu na 5 ton denne. Ak je to pravda, tak potom čelíme revolúcii na trhu so zlatom. A Uganda sa čoskoro stane najbohatšou krajinou v Afrike. Pritom ugandskí vodcovia zdôrazňujú svoju oddanosť Rusku.

Etiópia. Známe zásoby sú „len“ 600 ton. Pri súčasnom tempe ťažby vystačia na 120 rokov. Lenže od kolapsu socialistického tábora sa v krajine nevykonal žiaden profesionálny prieskum možných zdrojov. Okrem toho má ložiská platiny a polymetalických rúd.

Moskovský svetový štandard

Tesne pred Lavrovovou cestou bolo Rusko vylúčené z londýnskej Asociácie účastníkov trhu s drahými kovmi. Má preto v úmysle vytvoriť úplne nový medzinárodný štandard pre trh s drahými kovmi.

Má sa nazývať Moskovský svetový štandard. Ruskí odborníci sa domnievajú, že je nevyhnutné vytvoriť alternatívu k oligarchickému Londýnu. A africké krajiny súhlasia. Chcú byť rovnocennými partnermi. Nie iba „surovinovými príveskami“.

V rámci tvorby štandardu vznikne i medzinárodná burza so sídlom v Moskve. Tiež výbor pre stanovenie cien. Bude zahŕňať najväčšie banky vrátane centrálnych prinajmenšom z krajín Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU).

Koniec dolára

Hlavným rozdielom medzi moskovským projektom a londýnskou realitou je, že v novom štandarde nebude miesto pre dolár. Stanovenie cien plánuje v národných menách kľúčových krajín. Prípadne v novej jednotke medzinárodných zúčtovaní.

Členstvo v moskovskom projekte by tak malo byť atraktívne pre malé krajiny. Pre tie, ktoré už dlhú dobu ťaží „veľkosť“ Britského impéria. Teraz sú svetové trhy s drahými kovmi paradoxne kontrolované krajinami, ktoré ich neťažia. Sú založené na vývoze surovín z kolónií. Moskva ale dala prísľub, že ceny budú tvoriť tí, ktorí zdroje v skutočnosti i ťažia.

Logické? Áno. Spravodlivé? Áno. Kriminálne? Z pohľadu anglosaskej nadvlády určite.

Krajiny, ktoré Rusko zaradilo do nepriateľského zoznamu, produkujú 22% svetového zlata. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že kvôli svojej technickej prevahe vytvárajú rezervy rýchlejšie ako Afričania. Lenže podiel preukázaných zlatých rezerv Západu je výrazne nižší ako percento ich svetovej produkcie.

Bude to radostné i desivé zároveň

Krajiny EAEU, BRICS a priateľské Turecko, Irán, Egypt a Argentína zabezpečujú 35% produkcie. Afrika 22%. Peru a Venezuela 5%.

A teraz si predstavte, keby všetky tieto krajiny v jednom okamihu prestali dodržiavať cenové diktáty USA a Veľkej Británie.

Nastane radosť. Keďže „dobro zvíťazí nad zlom“. Zároveň i hrôza. Pretože USA zvyknú na podobné „ekonomické nápady“ odpovedať kobercovým bombardovaním. Čo znamená, že krajiny, ktoré sa pripoja k novému trhu drahých kovov, budú potrebovať i dobrú protivzdušnú obranu a skúsených inštruktorov.

„Nebojte sa, toto všetko dodáme!“ Pravdepodobne takto presviedčal Lavrov Afričanov.

Preložil g. | Zdroj: Tsargrad