V abstrakte vedeckej štúdie, ktorú Heidi M. Gansenová z univerzity v Michigane publikovala minulý mesiac, Gansenová popisuje, ako výskumom na základe etnografických dát po 10-mesačnom pozorovaní v deviatich triedach predškolských zariadení došla k záveru, že škôlkari sú príliš heteronormatívni.

„Už prv než by deti mali vytvorenú svoju vlastnú charakteristickú sexuálnu identitu, si tieto deti vytvárajú zmysel pre heteronormativitu a pravidlá spojené s tým-ktorým pohlavím na základe interakcií so svojimi učiteľmi a spolužiakmi v škôlke“, kritizuje Gensenová v abstrakte, čo v preklade znamená, že deti v škôlkach nie sú dostatočne otvorené homosexualite a v začiatku vety naznačuje tiež, že ďeťom ich sexuálna identita nie je vrodená, ale sa pre ňu rozhodujú – resp. sa im „vytvára“ neskôr.

Ako ďalej Gansenová v článku uvádza, hru na domácnosť vidí ako problematickú, lebo chlapci majú tendenciu prevziať na seba rolu otca a dievčatá naopak imitujú materinské správanie.

„Deti vôbec nedali šancu cross-genderovým rolám (chlapci neprevzali na seba ženskú rolu a naopak, pozn. red.),“ sťažuje sa Gansenová, pričom dodáva, že s podobnými prípadmi sa stretáva dokonca aj u predškolákov, ktorí majú „progresívnejších učiteľov“.
Vedkyňa sa nazdáva, že učitelia musia prijať radikálne opatrenia – teda také, ktoré budú indoktrinovať gay agendu a chváliť deti, keď budú prejavovať „správanie, ktoré sa vymyká spod heteronormativity“.

Gansenová zachádza vo svojej štúdii ešte ďalej tvrdiac, že výsledky jej skúmania a dôkaz o prejavoch heteronormativity v škôlkach „dokazuje, aké je dôležité, aby učitelia aktívne pracovali na lámaní heteronormativity, ktorá je zakorenená už u tak malých deťoch, ako sú 3 a 5-ročné.“
Paradoxom je, že zástancovia LGBTI agendy odjakživa tvrdia, že poruchy ako homosexualita alebo transsexualita sú vrodené, že sa s tým nedá nič robiť, a že to heterosexuáli musia akceptovať. Zároveň však nepochopiteľne tvrdia, že tak očividný fakt, ako je biologické pohlavie, nie je vrodené – tvrdia totiž, že človek si sám svoju sexuálnu identitu – teda mužskosť a ženskosť vyberá. Dôsledkom toho je, že ženou môže byť aj človek s penisom, a muž môže aj menštruovať či „rodiť“. Základný problém teda je už v ich samotnej logike, a pri presadzovaní nových ľudských práv si vôbec nevšimli, že ich tézy si vzájomne odporujú.

zdroj: 1

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.