Hladovkou proti rakovine: vedci žasnú nad tým, čo hladovka dokáže

Štúdia publikovaná v časopise Cell Stem Cell preukázala, že cykly dlhodobej hladovky nielen chránia pred poškodením imunitného systému – hlavným vedľajším účinkom chemoterapie – ale tiež napomáhajú jeho regenerácii tým, že aktivujú kmeňové bunky zo stavu pokoja do stavu seba obnovy.

Pri klinickom skúšaní, ktoré sa vykonávalo u pacientov podstupujúcich chemoterapeutickú liečbu, sa u myší aj u ľudí v 1. fáze skúšania potvrdilo, že dlhé obdobia hladovky výrazne znížili počet bielych krviniek.

U myší hladovkové cykly akoby zapli regeneračný prepínač a zmenili tak signálne dráhy hematopoetických kmeňových buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu krvi a budovanie imunitného systému.

Výsledky štúdie majú veľký význam pre zdravšie starnutie. Pri starnutí sa oslabuje imunitný systém, čo prispieva k väčšej náchylnosti ľahko ochorieť.

Hladovkové cykly – 2 až 4-dňové obdobia bez jedla, opakujúce sa pravidelne po dobu 6 mesiacov – dokážu zničiť staršie a poškodené bunky imunitného systému a vytvoriť nové.

Toto zistenie je veľmi významné pre lepšie zvládanie chemoterapeutickej liečby a pre tých, ktorí trpia širokou škálou problémov imunitného systému, vrátane autoimunitných ochorení.

„Nepredpokladali sme, že dlhotrvajúca hladovka by mohla mať taký pozoruhodný účinok na podporu bunkovej regenerácie krvotvorného systému kmeňovými bunkami,” uviedol zodpovedajúci autor Valter Longo Edna M. Jones, profesor Gerontológie a biologických vied na Univerzite Južnej Karolíny v Los Angeles (USC) Davisovej školy gerontológie a riaditeľ USC Longevity Institute (Inštitút pre dlhovekosť, USC).

„Keď hladujete, systém sa snaží ušetriť energiu. Recyklácia mnohých  nepotrebných a poškodených buniek imunitného systému je jedna z možností, ako to dokázať,“ povedal Longo.

„Spozorovali sme, že aj u zvierat, aj u ľudí sa s predĺženým hladovaním znížil počet bielych krviniek. Keď začnete znovu jesť, množstvo krvných buniek sa opäť zvýši. To nás nútilo zamyslieť sa, odkiaľ sa berú.”

[wp_ad_camp_2]

Hladovkové cykly

Predĺžená hladovka núti naše telo použiť zásoby glukózy, tuku a ketónov, zároveň však rozkladá veľké množstvo bielych krviniek. Longo tento efekt prirovnáva k odľahčeniu príliš naloženého lietadla.

Počas každého cyklu hladovky takáto eliminácia bielych krviniek vyvoláva zmeny, ktoré spúšťajú regeneráciu buniek imunitného systému pomocou kmeňových buniek.

Vedci z Longovho tímu zistili, že opakovaný pôst po dobu 2-4 dní znižuje enzým PKA, ktorý sa podieľa na dlhovekosti jednoduchých organizmov.

Iný výskum ho spája s reguláciou seba obnovy kmeňových buniek a ich pluripotentnosti, čo je schopnosť jednej bunky diferencovať sa na rôzne iné špecializované druhy buniek.

Hladovka taktiež spôsobuje, že dochádza k poklesu IGF-1, rastového hormonálneho faktoru, ktorý súvisí so starnutím, rakovinou a rozrastaním nádoru.

„Vypnutie génu pre produkciu PKA je teda kľúčovým krokom, aby sa mohli kmeňové bunky prepnúť do módu regenerácie. Je to pre ne pokyn, že môžu začať s proliferáciou a obnovou celého systému,” vysvetľuje profesor Longo.

„Dobrá správa je, že počas hladovky sa telo zbavuje starých, poškodených a nefunkčných častí systému. Takže, ak je váš imunitný systém narušený chemoterapiou alebo samotným starnutím, hladovka vám môže napomôcť doslova k novému imunitnému systému.“

V štúdii, kde držala skupinka pacientov hladovku 72 hodín pred chemoterapiou, sa preukázalo, že hladovka dokáže ochrániť pacientov pred toxickými účinkami chemoterapie.

„Chemoterapia síce zachraňuje život, no spôsobuje aj výrazné poškodenie imunitného systému. Výsledky štúdie naznačujú, že hladovka pomáha minimalizovať niektoré z týchto škôd,“ uvádza spoluautorka štúdie Tanya Dorffová.

„Neodporúča sa však, aby sa ľudia pokúšali o rovnaké účinky dlhodobou hladovkou bez lekárskeho dohľadu. Sú potrebné ešte ďalšie testovania na ľuďoch, ktoré by sprístupnili účinnosť hladovky a určili všetky možné nežiaduce účinky.“

„Momentálne sa venujeme ďalším testovaniam, ktoré by zistili, či tieto regeneračné účinky budú rovnako fungovať aj na iné systémy v tele tak, ako fungujú pri imunitnom systéme,“ hovorí profesor Longo.

Všetky tieto štúdie sú financované z prostriedkov Národného inštitútu pre výskum starnutia, Nadácie V a Národného onkologického ústavu.

Ďalší výskum

1. Hladovka chráni pred ochoreniami mozgu

Vedci z Národného inštitútu pre výskum starnutia v Baltimore potvrdili, že hladovka na 1 až 2 dni v týždni môže pomôcť predchádzať Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe.

Zistili tiež, že obmedzenie energetického príjmu na 500 kalórií na 1 až 2 dni v týždni má výborný vplyv na mozog.

[wp_ad_camp_2]

2. Hladovka znižuje riziko srdcových ochorení a cukrovky

Pravidelný pôst jeden deň v týždni znižuje riziko srdcových ochorení a cukrovky. Štúdie preukázali, že hladovanie výrazne zvyšuje množstvo ľudského rastového hormónu, čo súvisí so zrýchlením metabolizmu a spaľovaním tuku.

Strata tuku tiež prispieva k znižovaniu rizika srdcových ochorení a cukrovky. Doktori dokonca začínajú zvažovať hladovku ako jednu z liečebných metód.

3. Hladovka účinne lieči rakovinu

Štúdia zverejnená vo vedeckom časopise o starnutí zistila, že onkologickí pacienti, ktorí dostávali chemoterapeutickú liečbu a zahrnuli do svojej liečby aj hladovku, trpeli vedľajšími účinkami chemoterapie oveľa menej.

Všetky doterajšie testy preukázali, že hladovka zlepšuje kvalitu života, spomaľuje rast nádorov a obmedzuje ich šírenie.

Národný inštitút pre výskum starnutia sa detailne zaoberal aj typom rakoviny prsníka, aby dokázal lepšie pochopiť účinky hladovky na rakovinu.

Následkom hladovky sa rakovinové bunky pokúsili produkovať proteíny a nájsť iný spôsob ďalšieho rastu a delenia. Výsledkom bolo množstvo následných krokov, ktoré viedli k vzniku škodlivých molekúl voľných radikálov.

[wp_ad_camp_2]

Tie poškodzovali vlastnú DNA rakovinových buniek a spôsobili ich deštrukciu! Je to niečo ako „bunková samovražda“ – rakovinová bunka sa snaží nahradiť všetko potrebné pre jej prežitie, čo po hladovke v krvnom obehu chýba; to však nie je možné.

Tak sa pokúsi vytvoriť si to, čo jej chýba, sama, a to vedie k jej zániku.