Allen Roses, vysoko postavený vedúci pracovník spoločnosti GlaxoSmithKline (GSK) priznal, že ich drahé lieky na predpis sú účinné v menej ako polovici prípadov.

Roses, medzinárodný viceprezident pre genetiku najväčšej britskej farmaceutickej spoločnosti GSK, potvrdil jedno z najhoršie uchovávaných tajomstiev priemyslu.

Ako oznámil britský denník The Independent, ide o jeden z prvých prípadov, kedy zamestnanec na takej vysokej pozícii vo farmaceutickom priemysle verejne priznal, že ich produkty nedosahujú takú účinnosť, aká sa u nich uvádza.

Roses účastníkom vedeckej konferencie na Duke University v Severnej Karolíne povedal: „Drvivá väčšina liekov – viac ako 90% — je účinná len u 30 až 50% pacientov.“

Aj napriek tomu, že uviedol pomerne nízku mieru účinnosti liekov, máme dôvod sa domnievať, že v skutočnosti je toto číslo ešte nižšie. Napríklad kedysi sa tvrdilo, že SSRI antidepresíva sú účinné až v 62% prípadov.

V skutočnosti je však ich účinnosť oveľa oveľa nižšia a nedosahuje o nič lepšie výsledky ako placebo.

Výskum preukázal, že užívanie antidepresív sa okrem toho spája so 14% zvýšeným rizikom kardiovaskulárnej príhody ako napríklad infarkt alebo mŕtvica a s 33% zvýšeným rizikom predčasnej smrti.

Antidepresíva môžu stáť aj za detskými duševnými či vrodenými poruchami a majú nekonečne dlhý zoznam nežiaducich účinkov.

Podľa nahlásených prípadov sa u jedincov užívajúcich antidepresíva najčastejšie vyskytujú nežiaduce účinky ako násilné správanie, vraždy a samovraždy.

Všeobecne vzaté, úroveň duševného zdravia má tendenciu klesať a antidepresíva sú predpisované čoraz častejšie. To znamená, že v súčasnosti je paradigma duševného zdravia narušená, a preto by mala byť úloha antidepresív poriadne preskúmaná.

Od roku 2005 do roku 2015 stúpol výskyt depresií o 18%. V USA s týmto problémom bojuje viac ako 16 miliónov ľudí, z toho 6 miliónov tvoria seniori.

Antidepresíva užíva 11% Američanov nad 12 rokov a každá štvrtá žena vo veku od 40 do 60 rokov.

Súčasťou problému je aj skutočnosť, že antidepresíva nie sú riešením. Oblasť psychiatrie sa však príliš neponáhľa uplatňovať efektívnejšie riešenia, ktorých finančná návratnosť by bola nižšia.

Pacientom sa hneď nasadia antidepresíva i napriek tomu, že podľa štúdií ich účinok nie je o nič vyšší, ako má placebo.

Roses pred publikom priznal aj skutočnosť, že lieky na Alzheimerovu chorobu sú účinné len v 30%, lieky proti inkontinencii majú účinnosť 40% a onkologické lieky dosiahli sotva 25%.

Tieto nízke čísla v UK určite nezanechajú dobrý dojem. V tom istom týždni, keď výdavky NHS (britskej Národnej zdravotnej služby) na lieky narástli o 50% počas sledovaného obdobia troch rokov, GSK oznámili, že plánujú produkciu viac ako 20-tich nových liečiv, z ktorých každé zarobí spoločnosti $1 miliardu za rok.

Treba podotknúť, že hoci Roses na vedeckej konferencii rozvíril prach okolo špinavostí, ktoré sa dejú vo farmaceutickom priemysle, nestála za tým zmena jeho postoja.

Neurobil tak preto, lebo sa rozhodol bojovať za bezpečnejšie a účinnejšie prírodné liečivá. Aj naďalej pracuje pre túto ziskovú spoločnosť a vystupuje ako popredný zástanca „farmakogenomiky“.

Táto oblasť skúma, akú úlohu zohráva ľudský genóm pri reakcii na lieky a do akej miery určuje, či pacient na liečbu zareaguje.

Význam takéhoto prístupu je nesporný. Pacienti nebudú zbytočne vystavení nebezpečnej liečbe, ktorá by v ich prípade bola tak či tak neúčinná. Jednoznačne to má viac pozitív ako súčasný model, ktorého cieľom je predpísať čo najviac liekov čo najväčšiemu množstvu ľudí.

V praxi môžeme povedať, že odvetvie farmakogenomiky je pevne zakorenené v neúspešnom redukcionistickom prístupe. Jeho význam spočíva v liečení jednotlivých symptómov a podopiera chybný model alopatickej medicíny.

[wp_ad_camp_2]

Kým sa nezačne liečiť pomocou holistického prístupu, ktorý pri liečbe vníma človeka ako celok, počet chronických ochorení bude naďalej stúpať.

Rosesova odnož farmakogenomiky stavila aj na chybnú teóriu, že rakovina je výsledkom genetických porúch a na zlyhanie začlenenia nového vedného odboru, ktorý zistil, že mitochondriálna dysfunkcia je prítomná takmer v každom druhu rakoviny.

V skutočnosti sa nová éra cielených imunoterapií ukázala byť obrovským neúspechom.

Pravdepodobnosť, že vám táto liečba aspoň o trochu predĺži život, je nižšia ako pravdepodobnosť, že vás usmrtí.

[wp_ad_camp_2]

Aj naďalej sa však míňajú miliardy na nové a čoraz drahšie lieky na liečbu rakoviny, ktoré majú v najlepšom prípade len nepatrnú účinnosť.

tm dodává: zločinecké organizace a jejich tvůrci se musejí co nejrychleji zastavit a postavit před vojenské tribunály…..

Mitochondriálna dysfunkcia stojí na pozadí prakticky všetkých chorôb – najmä rakoviny – a môže za to predovšetkým nezdravý životný štýl. Z tohto dôvodu sú súčasťou riešenia stratégie, ktoré podporujú a optimalizujú funkcie mitochondrií.

Riešením by mohla byť výživová ketóza (ktorú dosiahnete konzumáciou vysoko tukovej a nízko sacharidovej stravy), prerušovaný pôst a vysoko intenzívny tréning.

Optimalizácia mitochondriálneho metabolizmu môže byť v podstate nielen účinným spôsobom liečby rakoviny, ale aj mnohých ďalších chorôb.

Nezabúdajte však na to, že vaše zdravie aj riziko vzniku rakoviny závisia do veľkej miery od vášho životného štýlu. Máte väčšiu moc, než ste si možno mysleli.

Spracoval: Badatel.net

[wp_ad_camp_2]