Návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v USA bola jednoznačnou „píár“ kampaňou. Chcel sa prezentovať ako záchranca Európy pred „deštruktívnou zahraničnou hospodárskou politikou jej hlavného spojenca, teda samotných USA“. Dopadlo to zle a ešte viac než zle. A tak to končí vždy, keď za peknými rečami a gestami nie je skutočný obsah.

Napoleonov komplex

Po svete sa už nejaký ten rok šušká, že Macrona „prenasleduje tieň úspechov slávneho Napoleona“. Všetky jeho aktivity nie sú zamerané na riešenie nejakého problému, ale na to, aby ukázal celému svetu, že „ho dokáže vyriešiť“.

Najlepšie to dokazuje nedávna udalosť, keď viedol „tajné“ telefonické rozhovory s ruským prezidentom. Napokon vyšlo najavo, že „mal pritom za chrbtom francúzskych novinárov“. Pre Macrona sa svet zjavne obrátil hore nohami. Ak starodávna múdrosť hovorí, že je potrebné byť, a nie sa zdať, potom to Macron robí presne naopak. A tento „obrátený prístup“ sa odrazil i na návšteve USA.

Ako súčasť svojej politiky ničenia Európy, ako jedného z hlavných ekonomických konkurentov, Washington uviedol do platnosti nové metódy. Ide o zákon na zníženie inflácie. Jeho cieľom je poskytnúť štedré dotácie spoločnostiam vyrábajúcim najmä elektrické autá, batérie alebo obnoviteľné zdroje energie. Lenže za predpokladu, že pôsobia na americkom území.

Zákon na znižovanie inflácie spolu s nízkymi cenami energie na domácom americkom trhu v porovnaní s Európou vytvára oveľa priaznivejšie podmienky pre európske spoločnosti, ktoré sa presunú do USA. Zákon o znížení inflácie vyčleňuje 370 miliárd dolárov na „čistú energiu“ a dosiahnutie „klimatických cieľov“. Ďalších 64 miliárd dolárov pridávajú USA na zníženie nákladov na lieky a zdravotné poistenie.

Medzitým sa už desiatky veľkých spoločností presúvajú z Európy do USA kvôli „vážnej energetickej kríze v Starom svete“. Láka ich americký zákon o znižovaní inflácie. Volkswagen a BMW sa už rozhodli. Tesla Elona Muska zmrazila projekt výroby batérií v Nemecku.

Luxemburská hutnícka spoločnosť ArcelorMittal SA zatvorila dva výrobné závody v Nemecku a presunula ich do USA. Generálny riaditeľ najväčšieho holandského výrobcu hnojív OCI N.V. uviedol, že teraz budú výrobné zariadenia spoločnosti rozmiestnené v Texase. Nemecká spoločnosť BASF a nórska spoločnosť Yara International, ktorá sa tiež zaoberá výrobou hnojív, uvažujú o presťahovaní do USA. Zoznam pokračuje. Preto sa Macron rozhodol „konať“.

Zákony vojny

„Delostreleckou prípravou na hlavný útok“, teda na návštevu USA, bolo Macronovo stretnutie s francúzskymi podnikateľskými lídrami. Na ňom prezident „Piatej francúzskej republiky“ požiadal podnikateľov, aby „neutekali do USA za dolárom“.

Požiadal ich o trpezlivosť. Ubezpečil ich, že ide do USA zachrániť nielen francúzsky, ale aj celý európsky biznis. Bol natoľko úprimný, že priznal, že USA vytláčajú Európu zo svetového trhu.

S rovnakou „úprimnosťou“ hraničiacou s detinskosťou Macron vstúpil na pôdu USA. Pred kongresmanmi nehovoril ako vodca svojbytného štátu, ale ako prosiaci chlapec. Ako príklad poslúžia výňatky z článku vo francúzskych novinách Le Monde.

„Predstavte si, že ste na mojom mieste. Nikto z vás mi nezavolal, keď ste pripravovali tento zákon. Vo Francúzsku máme strednú triedu, ktoré sa chce zamestnať. Váš zákon síce vyrieši váš problém, ale zhorší ten náš francúzsky. Prepáčte za moju úprimnosť,“ povedal Macron.

Americký prezident v rámci diplomatickej slušnosti „uznal existenciu chýb v zákone o inflácii“. Prisľúbil „zmeny a doplnenia, ktoré by uspokojili spojencov“.

Odpoveď však uzavrel pozoruhodnou frázou. „USA sa ale neospravedlňujú. A neospravedlňujem sa ani ja osobne. Keďže sám som navrhol znenie tohto zákona,“ povedal Biden.

Takže Macron nedostal nič z toho, prečo do USA cestoval. Okrem lahodnej slávnostnej večere a umelých úsmevov. Celá Európa, „v mene ktorej chcel hovoriť““, nedostala tiež nič.

Čo si myslí Európa

Macron sa snaží hrať pozíciu „spasiteľa Európy“. Lenže už i na „najvyšších poschodiach“ EÚ chápu, o čo USA ide.

Napríklad samotný európsky komisár pre vnútorný trh Thierry Breton urobil rozhodnutie, ktoré by sa za nedávnych čias považovalo za urážku. Odmietol navštíviť USA. Tie organizujú zasadnutie Rady pre obchod a technológie medzi USA a EÚ. Zjavne už i jemu došlo, že pôjde len o ďalšiu prezentáciu agresívnej politiky USA voči Európe.

Ako vysvetlil Bretonov poradca. „Toto stretnutie nenúka dostatok priestoru na riešenie otázok, ktoré znepokojujú mnohých európskych ministrov priemyslu a podnikania“.

Podľa neho sa má celá diskusia „zredukovať na dvojhodinové stretnutie ministrov. Na debatu o spornom americkom zákone o znižovaní inflácie je predbežne vyčlenených nedostatočných 45 minút. Aj to počas obednej prestávky. Európania jednoducho nemôžu tolerovať také očividné poníženie a ignorovanie svojich záujmov“.

Podľa všetkého je Thierry Breton jedným z tých „európskych úradníkov“, ktorí sa nesnažia robiť „píár“ ako Macron. Niekoľkokrát potvrdil, že ak USA nezmenia niekoľko kľúčových bodov svojho zákona o znižovaní inflácie, EÚ bude pripravená prijať odvetné opatrenia na ochranu svojich vlastných výrobcov.

„USA sme zaslali písomné varovanie s konkrétnymi bodmi ich právnych predpisov. Tie sú podľa nášho názoru v rozpore s normami Svetovej obchodnej organizácie. Buď ich USA zmenia, alebo budeme musieť túto otázku nastoliť na úrovni organizácie. A zvážiť odvetné opatrenia,“ uviedol Breton pre BFM.

Macron strelil gól do vlastnej brány

Macronova „americká misia“ ešte viac odhalila priepasť medzi záujmami USA a Európy. Ukázala pravú tvár politiky USA voči jej „európskym spojencom“.

Macron sa uchýlil k takzvanej technike „úprimného rozhovoru“. Tým chtiac či nechtiac odkryl skutočné zámery americkej elity. Tedy zisk. A tým i smutné vyhliadky Európy. Tá je bez okolkov obetovaná záujmom amerického „hlbokého štátu“.

Američania bez hanby ukázali svoj cynizmus s „porozumením v tvári“. Vypočuli si „úprimný prejav“ francúzskeho vodcu. Ale v skutočnosti nemali v úmysle nič zmeniť.

Splnili si povinnosť prijať Macrona a viesť s ním „konštruktívne“ rozhovory. Lenže ozajstnou mierou ich úspechu či neúspechu sú pre nich vždy len bohatstvo a moc. A dnes opäť raz postavené na troskách Európy a zvyšku sveta.

Kráľ je nahý

Uvedomuje si vôbec Macron, aké vzal na seba bremeno? Že je i v tom najlepšom prípade za „naivku“. A v tom najhoršom za úplného „idiota“. A že v tejto pozícii robí rovnakých „idiotov“ i lídrov krajín EÚ. A tiež celú bruselskú byrokraciu.

Európa platí za „veľkosť USA“

Pre Američanov ide ako vždy len o obchod. Namiesto Macrona mohol byť v úlohe naivného prosebníka Olaf Scholz, Pedro Sanchez či Andrzej Duda. Dokonca i Zelenskyj.

Pre USA sú všetci iba „ovce idúce na porážku“. Rozdiel medzi Západnou Európou a Kyjevským režimom je ale „rozdielom medzi životom a smrťou“. Kým Západná Európa trpí „len ekonomicky“, Ukrajinci za veľkosť Ameriky platia svojimi životmi.

Zdroj: Tsargrad

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.