Maďarské povstanie pokračuje

Maďari opäť potvrdili povesť mimoriadne tvrdohlavého národa. A to na Sofijskej konferencii Stredoeurópskej iniciatívy. Zahŕňa 17 krajín s mimoriadne rozmanitým zložením. Z kľúčových hráčov EÚ je jej členom iba Taliansko. Okrem menej dôležitých členov EÚ jej rady tvoria i nečlenské krajiny únie ako Moldavsko, Srbsko, Albánsko a Ukrajina.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na podujatí uviedol, že šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa trocha unáhlila s oznámením, že všetky krajiny EÚ odsúhlasia pôžičku solidarity pre Ukrajinu. Má predstavovať 18 miliárd euro na rok 2023 a pôjde na potreby Zelenského režimu.

Odučte sa rozprávať za Maďarsko

Szijjártó sa vyjadril v duchu „parlez pour vous, madame“. Teda „odučte sa hovoriť za druhých“. Dodal, že Maďarsko sa už prihlásilo k pôžičke solidarity na boj proti covid a jeho následkom. A má toho dosť. Zároveň objasnil, že Budapešť je solidárna s Kyjevom v otázke ruskej agresie. A má v úmysle poskytnúť všetku možnú pomoc. Ale iba na dvojstrannej úrovni. A ak by sa Maďarsko malo dostať do pozície „oženili ma bezo mňa“, tak si „tú svadbu aj bezo mňa urobte“.

Pozícia je na jednej strane jasná. Už len chýba, aby Budapešť vyhlásila solidaritu s Ruskom. Na druhej strane dosť pokrytecká. Zelenskyj požaduje a Ursula sľubuje predovšetkým vojenskú pomoc. Zatiaľ čo maďarský minister uvádza, že jeho krajina už „utratila stovky miliónov euro na podporu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúrnych inštitúcií a cirkví na Ukrajine. A tento program pomoci bol prijatý ešte pred začiatkom vojny“.

Lenže dávať dnes peniaze Ukrajine na mierové účely je ako dať bochník opilcovi, ktorý ich chce zjavne na niečo iné. Zelenskyj nevyžaduje peniaze na kultúru, ale na niečo úplne iné. A každý to chápe. „Demonštratívne nepochopenie skutočných potrieb Zelenského je ako dať mu kameň do natiahnutej ruky.“

Navyše výdavky na kostoly a kultúru sú z väčšej časti určené pre Zakarpatský región Ukrajiny obývaný Maďarmi. Pričom Zelenskyj potrebuje funkčné železničné spojenie z Budapešti do Čopu na prepravu zbraní. Tankov, húfnic či granátov.

Trójsky kôň Moskvy v EÚ?

Niet divu, že Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v októbri otvorene nazvalo Maďarsko Trójskym koňom Moskvy v EÚ. A už nie je ďaleko od momentu, že maďarského premiéra Viktora Orbána označí za „vlka v ovčom rúchu“.

Zaujímavou otázkou je, prečo je Budapešť naďalej tak vytrvalá. Nejde o Zelenského. Ten si nezaslúži nič iné. Aj tak ho už majú všetci plné zuby.

Čiastočne to môže byť spôsobené tým, že Európska komisia už odporučila zmraziť alokáciu 7,5 miliardy euro z fondov EÚ Maďarsku. Dôvodom sú „obavy zo zneužitia finančných prostriedkov a nedostatočného zabezpečenia demokratických práv v krajine“.

Teraz sa Budapešť stavia na zadné. V zmysle, ak zamrznete, potom vás to prejde. Okrem toho je neustále prideľovanie peňazí Kyjevu v európskych krajinách čoraz menej populárne.

Maďarsko sa pozerá dopredu

Možno Maďarsko čoraz menej ráta s rozkladajúcou sa štruktúrou, za ktorú už považuje EÚ. Ako príklad možno uviesť niekdajšie rastúce sebavedomie republík končiaceho Sovietskeho zväzu v rokoch 1990 až 1991. Moskva im síce ešte stále hrozila, ale už ich nemala ako skrotiť.

Maďarsko má navyše svoje vlastné skúsenosti so svojvôľou. V roku 1918, keď Rakúsko-Uhorsko začalo praskať vo švíkoch pod jarmom vojenských zlyhaní a ekonomických ťažkostí, bola práve v Budapešti monarchii bodnutá rana do chrbta. Dňa 17.októbra 1918 maďarský parlament zrušil úniu s Rakúskom a vyhlásil nezávislosť krajiny. Čím sa rozpad monarchie stal nezastaviteľným.

Mnoho Maďarov neskôr kolaps Rakúsko-Uhorska oľutovalo. Dokonca dodnes niektorí nosia pohrebné vence do viedenskej hrobky Habsburgovcov. Je ale veľmi málo pravdepodobné, že hroziaci rozpad bruselských štruktúr vyvolá v Maďarsku podobnú ľútosť.

Preložil g. | Zdroj: RT