Krajiny NATO sa rozchádzajú vo svojich postojoch k Číne. Ako uviedlo Politico existujú medzi členskými štátmi aliancie dve rozdielne pozície. Zdržiavanie Pekingu alebo zachovanie ekonomických väzieb. Nie je to ale tak trocha trúfalé, že sa Európa, ktorá tvorí väčšinu krajín NATO, snaží „zdržiavať“ krajinu, akou je dnes Čína?

Európa uviazla v koloniálnom myslení

Je prekvapujúce, ako hlboko Európa uviazla vo svojom koloniálnom pohľade na zvyšok sveta. Akoby jej „detské hriechy“ odplavila rieka času.

Neúčasť žien na politickom živote, obchod s otrokmi a trestné stíhanie pederastov sú už pre Európanov zjavne dávnou minulosťou. Presnejšie povedané, neupadli len do zabudnutia, ale zmenili sa na svoj úplný opak.

Ideálnym európskym politikom je dnes transvestit – pôvodne muž tmavej pleti. Zvyk zaobchádzať so všetkým, čo sa nachádza mimo Európy a sveta, ktorý založili Anglosasi, ako so svojou „záhradou“, však na Západe zostal. Rovnako ako svätá viera vo vlastnú neomylnosť. A tiež úplná morálna nadradenosť v absolútne akejkoľvek otázke.

Čína napriek svojmu zriadeniu založenom na prísnom poriadku vôbec nezasahuje do vnútornej politiky krajín, s ktorými obchoduje. Západ sa ale správa úplne opačne. Ten, kto s ním obchoduje, by ho mal i poslúchať. Keďže napríklad Rusko odmietlo túto hru, pácha Európa samovraždu pokusmi vylúčiť ho zo svetového hospodárskeho systému.

Západ rozumie len hrubej sile

Čína však napriek všetkej svojej ekonomickej sile nemá na rozdiel od Ruska historické skúsenosti s kombinovanou vojenskou silou Západu. Čína navyše vôbec nemá záujem zastaviť hospodársky rast a presmerovať ekonomiku na vojenské účely. Rusko, mimochodom, tiež nemá záujem, ale jednoducho mu momentálne nezostala iná možnosť.

Preto niet žiadnych pochýb, že napriek rozdielnym pozíciám v rámci NATO bude kolektívny Západ naďalej testovať Čínu a skúšať pevnosť jej „červených čiar“. Aspoň dovtedy, kým budú USA stáť na čele západného sveta.

Rozpad USA je „veľmi pravdepodobný“

Malo by byť zrejmé, že jediná skutočná hrozba pre USA sa nachádza v samotnom vnútri krajiny. Prirodzene okrem ruského jadrového útoku. Lenže o tejto možnosti Rusko neuvažuje. Hoci ho ako varovanie pre istotu úplne „nevylučuje“.

Rovnako i Sovietsky zväz bolo možné zničiť iba zvnútra. Svojho času ho bolo nemožné poraziť zvonku. A ak začne pád USA, nebude možné ho už zastaviť. Rovnako ako to bolo v prípade ZSSR. Ten bol odsúdený na zánik už krátko po roku 1989. Po vypuknutí nepokojov v Karabachu a na ďalších jeho okrajových územiach.

Vzhľadom na čoraz tvrdšiu konfrontáciu medzi republikánmi a demokratmi sú občianske konflikty v Amerike s najväčšou pravdepodobnosťou len otázkou času. Samozrejme, nikto nemôže predpovedať, že sa situácia bude priamo vyvíjať podľa sovietskeho scenára. A že o niekoľko rokov bude namiesto USA len 50 nezávislých štátov. A tie sa k sebe budú správať ako cudzie. Lenže večné ríše neexistujú. Dejiny to už neraz potvrdili.

Hlavnou úlohou každej krajiny, ktorá si chce v budúcnosti zachovať svoju subjektivitu, teda nie je „dať všetky svoje cenné vajíčka do jedného košíka“. Musí byť pripravená na pád súčasného samozvaného svetového hegemóna. Rusko to robí. Čína to robí. India to robí. Robí to i Turecko. Zostáva síce členom NATO, ale svoju strategickú úlohu „vrátnika“ Čierneho mora využíva, aby malo v rámci aliancie „vplyvnú slobodu“.

Lenže v modernej Európe je subjektivita mimoriadne vážne obmedzená. Nie, nedá sa povedať, že úplne chýba. Ale skutočne dôležité a strategické otázky nemôže Európa vyriešiť bez povolenia Washingtonu. Nedokáže to samostatne ani Berlín a ani Paríž. A ani Budapešť, hoci si v poslednom období vytvorila osobitné postavenie.

Úpadok Európy začal už v 40. rokoch minulého storočia

Zrodil sa v momente, keď sa Západná Európa tak bála Sovietskeho zväzu, že súhlasila s výmenou slobody za prísľub bezpečnosti.

Lenže ak sa USA ponoria hlboko do vnútorných problémov alebo dokonca celkom rozpadnú, potom môže prísť ozajstný úpadok Európy v pravom zmysle slova.

Krajiny NATO, ktoré trvajú na udržiavaní vzťahov s Čínou, to veľmi dobre chápu. Ale tie, ktorí sú pripravené prerušiť vzťahy so zvyškom sveta v prospech USA, sú buď naivné, alebo hlúpe. Alebo úplne stratili zmysel pre realitu. Alebo všetok naraz. I to sa niekedy stáva.

Kto dá prednosť bezpečnosti pred slobodou stratí oboje

Návrat do reality tak bude pre niektoré krajiny mimoriadne bolestivý. Ale za svoje budúce problémy nebudú môcť okrem seba viniť nikoho.

Zdroj: RT

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.