Nepodmienený základný príjem – Trójsky kôň globálnej elity?

Anglická skratka UBI (Universal Basic Income) sa dostala do širokého povedomia v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia. Znamená univerzálny základný príjem. Alebo tiež bezpodmienečný základný príjem.

Peniaze za nič

Ide o pravidelné rovnaké platby všetkým občanom bez ohľadu na ich príjem, sociálne postavenie a vek. Nezáleží ani, či osoba pracuje alebo nie.

Pôvod myšlienky siaha hlboko do dejín. „Dajte im chlieb a cirkusy a nikdy sa nebudú búriť,“ radil kedysi rímskym vládcom satirik a básnik Juvenal. Ak sa jeho rady držali, zväčša aj spokojne vládli.

Nepodmienený príjem začal byť populárny v 70 a 80tych rokoch dvadsiateho storočia. Najmä v Európe. V roku 1986 vzniklo neformálne medzinárodného združenie. Má názov Európska sieť základných príjmov. V súčasnosti už má aj celosvetovú podobu.

V roku 2017 sa k nemu pripojilo i Rusko. Vznikla národná pobočka. Na jej stránke sa uvádza: „Jasný zajtrajšok je nevyhnutný! Každý človek a spoločnosť ako celok dostane od štátu každý mesiac rovnaké množstvo peňazí bez akýchkoľvek podmienok. Garantovaný príjem bude ústavným ľudským právom na slušný život. Zaručí slobodu, nezávislosť a príležitosť pre rozvoj každého človeka a spoločnosti ako celku. Znamená slobodu prejavu a náboženského vyznania. Koniec nedostatku a strachu. Tiež hospodárske, tvorivé, politické a ďalšie občianske slobody a práva. Je to príležitosť diskutovať a nezávisle určovať životné podmienky a ovplyvniť rozhodovanie v štáte. Toto je demokracia! Čím dokonalejšia a rozvinutejšia demokracia, tým viac práv, slobôd a príležitostí pre ľudí. Tým viac istôt pre každého“.

Štát podľa ruských priaznivcov nepodmieneného príjmu predstavuje neustálu hrozbu potlačenia ľudskej slobody. Občania by preto mali požadovať zaručený príjem pre každého člena spoločnosti. Ten má byť prostriedkom ochrany pred štátnou tyraniou a záruku zachovania ľudskej slobody.

Viaceré krajiny už nepodmienený príjem vyskúšali na malých vzorkách. Pokusy vyvolali mnohé otázky. Niektorí ho vnímali, že čoskoro prídu o prácu. Iní zasa, že jeho prijatím stratia sociálne dávky. Ďalší, že sa tým k niečomu voči štátu zaväzujú.

Najbližšie bolo Švajčiarsko

V roku 2016 sa tam konalo celonárodné referendum. Myšlienku podporilo len 23,1% občanov, 76,9% hlasovalo proti. Hlavným dôvodom odmietnutia bolo, že pri plnom zavedení projektu by bolo potrebné zdvojnásobiť štátny rozpočet. Teda zvýšiť dane.

Švajčiari navyše argumentovali, že „peniaze za nič“ oslabia národné hospodárstvo a vytvoria nezdravú atmosféru v spoločnosti. Obávali sa, že ľudia jednoducho prestanú pracovať.

Trójsky kôň hlbokého štátu?

Niektorí odporcovia vo Švajčiarku označili takýto príjem dokonca ako sabotáž ekonomiky a celej spoločnosti. A že má typické črty sprisahania proti ľudstvu. Dôkazom má byť tiež fakt, že nepodmienený príjem „pretláča“ koordinovane v rovnakom čase mnoho štátov naraz.

Rovnaké „načasovanie“ akcií väčšiny štátov sa udialo v rokoch 2020 až 2021. Teda počas vyhlásenia „pandémie covid“. Nasledovali reštriktívne opatrenia, QR kódy a niekde dokonca povinné očkovanie. Obdobnú koordináciu dnes badať v otázke digitálnych mien centrálnych bánk. To všetko je podľa „zasvätencov“ súčasťou projektu budovania globálneho elektronického koncentračného tábora.

Za a proti

V Austrálii v roku 2019 vyšla zaujímavá kniha Univerzálny základný príjem – pre a proti. Autorom je Anthony Summeroff. Podľa neho „všetko, čo možno pripísať argumentom za, sa všemožne zavádza do myslí ľudí prostredníctvom oficiálnych médií. Všetko, čo je proti, je naopak všemožne potláčané“.

„Spočiatku môže byť zaručený príjem fajn. Ale po niekoľkých rokoch, keď sa ukáže, ako príliš drahý, vzniknú otázky, kde možno ušetriť. Aby ho nezrušili. Je napríklad nepravdepodobné, že by niekomu vadilo, že bude odobratý zločincom. Môže to ale dôjsť i tak ďaleko, že oň prídete i za menšie porušenia. Povedzme hádzanie odpadkov na ulicu. Pre niekoho to bude zjavný začiatok vládneho programu sociálneho inžinierstva. Iní ho bez odporu príjmu. Zníženie nepodmieneného príjmu budú naopak považovať za najvhodnejšiu reakciu na mnohé trestné činy,“ zamýšľa sa Summeroff.

Univerzálny pas a špeciálny účet

Summeroff varuje: „Príde mi celkom možné, že ľudia budú musieť ako podmienku mať povinný občiansky preukaz vydaný vládou. Po určitom čase sa od nich bude vyžadovať, aby sa ním preukázali pri vstupe do vládnych budov. Potom na letisku, neskôr pri nástupe do vlaku či autobusu. Neskôr do reštaurácie. Následne na všetkých verejných miestach. Tí, ktorí nehlasovali vo voľbách, dostanú pokutu. A ako dnes štát zabavuje majetok podozrivým z trestných činov, v budúcnosti môže pokojne urobiť to isté z účtom politických odporcov. Zástancov slobody a boja proti vládnej tyranii sa už v takom štádiu zastane len málokto“.

Sen tyranov

„Chudobní, ktorých prežitie závisí výlučne od dávok, sa čoskoro stanú veľmi obozretnými v tom, čo hovoria a robia. Nepodmienený príjem urobí zo štátu správcu a z občanov poddaných. Prostredníctvom dávok a pokút sa z nich stanú podriadení paraziti. Utopický sen sa zmení na tyranskú nočnú moru,“ uzatvára Summeroff.

Všetko je otvorené

Ku krajinám s nízkou podporou takého príjmu patrí okrem Švajčiarska i Švédsko a Nórsko. Vo väčšine európskych krajín bol v roku 2017 pomer priaznivcov a odporcov približne polovičný. V Rusku podiel podporovateľov dosiahol prekvapivo až 72%.

Zdroj: Fond strategickej kultúry