Plynová pasca sklapla – Rusko ukázalo Európe „ekonomické červené čiary“

Gazprom oznámil odstavenie ďalšieho čerpadla Siemens na kompresorovej stanici Portovaja plynovodu Nord Stream. Čerpanie plynu sa znížilo na 60% z plánovaného objemu 67 miliónov kubických metrov za deň. Takmer okamžite ceny plynu v Európe vyskočili o viac ako 10%.

Gazprom vysvetlil svoje rozhodnutie opravou jednej z troch čerpacích jednotiek plynu. Podľa podmienok zmlúv by zariadenie malo byť obsluhované dodávateľskou spoločnosťou Siemens Energy.

Zástupcovia spoločnosti však informovali, že opravy vykonávajú na jedinom mieste v Montreale. Lenže Kanada uvalila na Gazprom sankcie. Jedna z už opravených čerpacích staníc preto nemohla byť doručená. Ako objasnil šéf Gazpromu Alexej Miller, mohli by sme zapnúť Nord Stream-2. Bránia tomu ale sankcie.

Krátko pred vyhlásením Gazpromu nemecký kancelár Olaf Scholz odmietol myšlienku znárodnenia bývalej nemeckej divízie Gazpromu Gazprom Germany Gmbh. Napriek naliehavým požiadavkám ministra hospodárstva Roberta Habecka.

Scholz nechce nahnevať Putina

Podľa agentúry Bloomberg s odvolaním sa na zdroje, ktoré si želali zostať v anonymite, sa kancelár obával, že rozhodnutie o znárodnení by mohlo Putina nahnevať. A ešte viac zhoršiť situáciu s dovozom ruského plynu.

Námestník ministra financií USA Wally Adeyemo zároveň uviedol, že niektoré sankcie uvalené na Rusko sú neprimerané. Čo sa vlastne deje?

„Možné znárodnenie Gazpromu Germany je pre ruské vedenie akousi ekonomickou „červenou čiarou“. Ak ju Nemecko prekročí, potom môže Rusko jednoducho vypnúť režim Leopold,“ uviedol politológ a germanista Alexander Kamkin.

Rusku môže dôjsť trpezlivosť

„Reakcia Ruska na západné sankcie, bezprecedentného rozsahu a cynizmu, bola doteraz dosť mierna. Neznárodnili sme majetok spoločností, ktoré opustili Rusko. Nezobrali sme jachty, lietadlá a byty od cudzincov nepriateľských voči nám, ktorí vlastnia majetok v Rusku. Neuložili sme reštriktívne sankcie proti Olafovi Scholzovi, Emmanuelovi Macronovi a ďalším,“ vysvetlil Kamkin.

Rusko by mohlo „vypnúť“ nemeckú ekonomiku

Rusko zostáva súčasťou svetovej ekonomiky a svetového spoločenstva. Tak, ako to načrtol Vladimír Putin. Ale nielen v politike, ale aj v ekonomike existujú určité „červené čiary“. Ak dôjde k ich prekročeniu, môže nasledovať buď úplné prerušenie diplomatických vzťahov, alebo úplné ruské embargo na dodávku uhľovodíkov do Nemecka. Čo povedie, ak nie k zrúteniu, tak minimálne k dlhotrvajúcej kríze nemeckej ekonomiky.

„Je zrejmé, že Scholz to nechce. Pretože by to mohlo v Nemecku vyvolať veľmi akútnu politickú krízu. Nemecká a aj celá európska ekonomika bude vyzerať veľmi poľutovaniahodne. Preto už existuje také tiché vyjednávanie týkajúce sa, ak nie priameho zrušenia sankcií, tak aspoň postupného prechodu na nejaký rozumný dialóg,“ myslí si Kamkin.

Strop sankcií bol zrejme dosiahnutý

Podľa neho to preto aj Bloomberg „vypustila“. „Táto informácia je dôležitá a akútna. Zároveň ide o snahu získať reakcie Ruska a ďalších významných krajín, ktoré uvalili sankcie. Preto je v zásade možné povedať, že limit sankcií bol skutočne dosiahnutý,“ uzavrel Kamkin.

Išlo by o vážny precedens

Podľa Vladislava Belova, vedúceho Centra nemeckých štúdií na Európskom inštitúte Ruskej akadémie vied, Olaf Scholz nemá nič spoločné s Gazpromom Germany. Ten by sa mal premenovať na Securing energy for Europe GmbH.

„Je to samozrejme hlava vlády, ale existuje nemecké ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy na čele s vicekancelárom Habekom. Ten inicioval zmeny nemeckého zákona o energetickej bezpečnosti. Od začiatku apríla je teda Gazprom Germany a všetok jeho majetok pod správou Federálnej agentúry pre siete. A tá je podriadená ministerstvu,“ hovorí Belov.

Zároveň sa domnieva, že konečné riešenie otázky zostáva na Federálnej agentúre pre siete a ministerstve. Nie je známe, či ho schvália aj niektoré legislatívne orgány, ako je Bundestag. Samotná situácia a pravdepodobne to Scholz chápe, je dosť škandalózna. Ide tu o miliardy eur.

Faktom je, že Gazprom chcel predať tento majetok. Otázka znie, ako budú Nemci disponovať s týmito aktívami. Pretože v súlade s nedávnymi zmenami a doplneniami zákonov môžu byť znárodnené, či predané tretej strane.

„Silne mi to pripomína situáciu z roku 1917 v Rusku. Žiadosť o likvidáciu ruskej dcéry Gazpromu predsa neznamenala vzdanie sa práv na predaj všetkého tohto majetku. Nemecký štát dnes podporuje celú túto štruktúru. Prideľuje príslušné finančné prostriedky, aby Gazprom mohol dodávať plyn do Nemecka a plniť skladovacie zariadenia. Zatiaľ som však nevidel žiadne dokumenty, v ktorých je napísané, že Gazprom je zbavený svojho majetku. Pretože to by znamenalo znárodnenie alebo predaj tretej strane,“ rozhorčuje sa Belov.

Nemecko na „morálnej i ekonomickej križovatke“

Okrem toho, ide o súčasť kriticky dôležitej energetickej štruktúry. Súvisí s dodávkami do mestských a iných podnikov. Kto by teda dostal peniaze z predaja všetkého tohto bohatstva niekomu inému?

Ak Gazprom nedostane tieto peniaze, bude to znamenať, že nemecký štát má jednoznačne problémy. Pretože by sa rozhodol, že má právo „odcudziť“ kriticky dôležité hospodárske subjekty nachádzajúce sa na jeho území.

Belov si na niečo také v hospodárskej histórii, s výnimkou sovietskeho Ruska, nespomína. Ak sa Nemecko vydá touto cestou, budú sa prepisovať učebnice hospodárskeho práva. Pre Nemecko je to aj otázka imidžu. Scholz si je dobre vedomý toho, že ak Nemecko jednoducho zabaví majetok, bude to veľmi vážny precedens. Nič také Nemecko po Druhej svetovej vojne nezažilo.

Podľa Belova sa preto Scholz snaží situáciu „uhladiť“ podľa príslušných zákonov. Aby nedošlo k porušeniu práv akcionárov, ktorí vlastnili tento majetok.

Takže bude aj z dejinného hľadiska mimoriadne zaujímavé, aké rozhodnutie napokon Nemci urobia.

Zdroj: Tsargrad