Počítače dokážu zistiť aké piesene ste počúvali a to len vďaka snímkov zo skenu vášho mozgu

Dokonca by sa to dalo využiť na skladanie piesní za pomoci naších myšlienok, aj keď tento sci-fi scénar je podľa medzinárodného tímu vedcov pri tejto štúdii, ešte stále trochu ďaleko.

„Aj keď to bude ešte dlhá cesta k dosiahnutiu takejto rekonštrukčnej vymoženosti, prezentujeme aspoň prvý krok smerom k cieľu a to možnosť aspoň identifikovať tieto nové hudobné diela,“ oznámili výskumníci v ich publikovanom článku.

Pokusy sa opierali o model zakódovania a dekódovnia, v ktorom počítačový systém sledoval vzorce mozgovej aktivity spôsobené konkrétnymi piesňami. Sledoval, ktoré časti mysle svietili a kedy. Potom sa pokúsili znova identifikovať správnu pieseň iba z údajov fMRI skenu.

Šiestim dobrovolníkom zahrali 40 rôznych hudobných piesní klasickeho žánru alebo rock, pop, jazz a iné. Software pripojený k skeneru fMRI bol vycvičený na meranie aktivity mozgu popri rôznych hudobných funkciách, vrátane tonality, dynamiky, rytmu a zafarbenia.

[wp_ad_camp_2]

Keď bola analýza kompletná, niektoré piesne boli zopakované a počítačový software mal určiť ktoré to sú. Ak bolo počítaču umožňené iba výber z dvoch piesní, tak z 85 % vybral tu správnu.

Experiment neskôr rozšírili tak, aby softvérový systém musel vyberať správnu pieseň z desiatich možností, pričom mal vybrať len na základe údajov o mozgovej aktivite poslucháča pri danej piesni. Tentokrát počítač určil správne 74 % zo všetkých úloh.

Medzi ďalšie objavy štúdie je možno počítať spôsob, akým poslucháči v skutočnosti vykazovali „neutrálnu hemisfericku preferenciu“ u hudobného spracovania – stav pri ktorom bola rovnaká aktivita aj v ľavej aj v pravej hemisfére mozgu.

Aj keď to nie je po prvýkrát, čo sa vedci pokúsili zmapovať mozgovú aktivitu špecifickú pre každú pieseň zvlášť; avšak tento konkrétny experiment zachádza viacej do hĺbky a používa širší výber piesní a pestrejší playlist oproti predchádzajúcim výskumom.

Výskumníci sa taktiež domnievajú, že tento typ techniky by sa mohol použiť aj na určenie hudobných kúskov a melódií, ktoré sa ľuďom najviac páčia a taktiež, prečo sa niektorí jedinci doslova zamilujú do konkrétnej piesne, zatiaľ čo u druhého prejde bez povšimnutia.

Štúdia je súčasťou snahy o širšie pochopenie účinku a vplyve, aký môže hudba na nás mať a zanechať. Spločne s nedávnym výskumom, ktorý skúma, ako určitý druh hudby môže zvyšovať našu produktivitu. Navyše spôsob, akým zmeny v mozgovej aktivite môžu skutočne zmeniť našu preferenciu určitého typu hudby.

Nakoniec by sa nová technika mohla použiť aj na pomoc ľuďom, ktorí majú problémy so sluchovými halucináciami, aj keď predtým budeme potrebovať oveľa viac údajov v tejto oblasti.

Zistenia boli publikované v Scientific Reports.

Preklad: anna, Zdroj: 1

[wp_ad_camp_2]