Zdá sa, že jedným z cieľov špeciálnej operácie, ktorú spustil ruský prezident, je takpovediac „národnooslobodzovacia revolúcia“ v takzvanom „civilizovanom svete“. Udalosti posledných týždňov veľmi jasne ukázali, že Európa nieže je od Spojených štátov závislá, Európa je nimi okupovaná.

Všetky európske inštitúcie – biznis, financie, diplomacia, médiá, nehovoriac o vládnych orgánoch, sú doslova drvené washingtonskými globalistami. Európsky biznis poslúcha rozkazy z Washingtonu ako dobrý vojak veliteľa: bez reptania, presne a načas.

V tomto zmysle možno európsku ekonomiku nazvať ekonomikou príkazu a kontroly. do Riadiace centrum vo Washingtone môže zavolať majiteľovi akéhokoľvek podniku a nariadiť mu, aby urobil to, čo Spojené štáty momentálne potrebujú, a príkaz bude vykonaný. Za nedodržanie príkazu – odobratie biznisu.

Európania sú zvyknutí žiť si dobre. Kvalitný tovar za relatívne nízku cenu, dobrá infraštruktúra, dobré sociálne služby, lieky atď. Vo všeobecnosti prosperita a pohodlie. V zásade na tom nie je nič zlé, najmä ak nechápete, na koho účet je tento banket. Niekto si povie, že za to všetko môže demokracia a voľby. Nechajte tieto rozprávky pre „Echo Moskvy“ (mimochodom, kde sa stratilo?)

Na koho účet je teda hostina? Tajomstvo je jednoduché. Európa vymenila svoju suverenitu za pohodlie a spotrebu. Kľúčové rozhodnutia robia Neeurópania. Európa nepotrebuje míňať peniaze na obranu, vojenský priestor, globálne spravodajstvo, nemusí sa zaoberať perspektívnymi obrannými technológiami atď. Nepotrebuje robiť rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Naliali im do válova: jedzte a mlčte, užívajte si život, no ak bude treba, gazda vám dá na klobásy.

A potom príde deň, keď sa majiteľ rozhodne, že je čas zaklať tohto vrtošivého, tučného kanca, zvyknutého na luxusný život — pán má problém: nie je čo jesť. Pán chce prežiť krízu.

Otázkou je, dokedy je európsky biznis pripravený znášať nielen svoje ponižujúce postavenie a kolosálne straty, ale aj pokorne ísť pod nôž svojho zámorského pána. Už to totiž nie je len o stratách, ale o účelnosti podnikania ako takého. Američania v podstate nariaďujú európskym podnikom zavrieť biznis. Ziskovosť eurobiznisu končí pri cene plynu na úrovni okolo 800 USD a pri rope 100 – 120 USD. Teraz je plyn 3 400 USD, ropa 130. Čo ďalej?

A teraz európsky biznis sleduje, ako pokojne SAE a Saudská Arábia posielajú niekam hlboko deda Bidena, ktorý sa k nim chystal prísť porozprávať o zvýšení produkcie ropy. Spojené arabské emiráty a Saudi zhodne povedali: o tejto otázke sa nediskutuje, neotravujte, pán Biden, venujte sa problémom svojej krajiny. Saudi, mimochodom, okamžite pocítili zmenu situácie a uvedomili si, že USA už nie sú hegemónom. Ich králi a princovia sú pánmi vo svojich krajinách a môžu sa sami rozhodovať.

A Európania si to môžu dovoliť? Nie! Kto im to zakazuje? Ursula von der Leyen a Josep Borrell. Odkiaľ sa vzali? Kto ich vybral? Nikto. Vymenoval ich Washington. A ak sa týchto samozvancov nejakým spôsobom podarí odstrániť, bude možné sa pomaly zbaviť otravnej americkej „starosti“ o európsku „bezpečnosť“. Eurobyrokrati pracujú proti európskemu biznisu a proti obyvateľstvu európskych krajín.

Pravda, bude treba sa zbaviť aj obchodov v dolároch a závislosti od amerických bánk. Je to drahé, ALE! Teraz práve nastala chvíľa, keď biznis musí pochopiť: aj keď som v strate, ale opúšťam dolárovú zónu a začnem používať iné meny dostupné vo svete alebo jednoducho nebudem existovať. Ak má európsky biznis pud sebazáchovy, musí nejako reagovať na skutočne schizofrenickú sankčnú politiku EÚ. A ak mu chýba inštinkt, potom je s ním amen. Rusko tento proces len urýchli. A hneď po páde EÚ sa začne drvivý pád dolárového systému, keďže nikto iný na svete ho nebude chcieť zachrániť.

Globálna pyramída „MMM“ s 30 biliónovým dlhom sa nemôže nezrútiť. A Putinova operácia, zdá sa mi, je navrhnutá tak, aby začala proces jej kolapsu. A nech európsky biznis myslí sám na seba, kým mu ponúkame takúto príležitosť.

Převzato ze zdroje.

 

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.