;

Konfederácia slobodomurárov, ktorá má na celom svete 3 až 5 miliónov členov, má svoj pôvod v stredovekých kamenárskych bratstvách. Zahŕňa „tajné“ rituály a stretnutia, ako aj symboly, znaky a podania rúk. Oficiálne sa „diskrétna spoločnosť“ snaží žiť a sprostredkovávať hodnoty ako sú sloboda, rovnosť, bratstvo, tolerancia a ľudskosť.

Neoficiálne sa však usiluje aj o „svetský“ vplyv na najvyšších miestach moci. V Rakúsku je približne 80 lóží s 3500 členmi, v ktorých sa stretávajú vysokopostavené osobnosti z rôznych spoločenských vrstiev. Patria do exkluzívnych klubov a sietí mocných.

Bývalý veľmajster Veľkej lóže Rakúska, Michael Kraus priznal, že sieť slobodomurárov v Alpskej republike je „mimoriadne silná“ a má „určitý politický vplyv“. Najdôležitejšou úlohou je, vybrať tých, ktorí sú „správni“ vo svojom zmysle, aby sme ich „vycvičili v ich duchu“.

Samozrejme nejde len o vhodných kandidátov v biznise a médiách, ale pravdepodobne aj v politike. A to napriek tomu, že princípy Veľkej lóže vylučujú akúkoľvek stranícku príslušnosť a angažovanosť v politických a náboženských otázkach. Kraus však vo svojej knihe „Die Freimaurer“ (Slobodomurári), ktorá vyšla v roku 2007, vysvetľuje, že jednotliví bratia lóže nie sú povinní dodržiavať politickú abstinenciu a neutralitu. Naopak, každý člen lóže môže byť aktívny v stranách a politických združeniach, ako aj v straníckej funkcii. Slobodomurári by sa totiž mali v živote osvedčiť aj politickým myslením a konaním.

 

Mnohí vysokopostavení politici v Rakúsku sú tak na zozname bývalých a aktívnych slobodomurárov. Hlavne zo strany SPÖ a čiastočne aj z ÖVP a iných strán. Zo strany ÖVP je známy najmä vysokopostavený slobodomurár a kultúrny politik Joerg Mauthe (člen viedenských lóží Lessing, Libertas a Libertas Gemina), zo strany Zelených (Die Grünen) Alexander van der Bellen.

V súvislosti s korupčnými kauzami jednej rozšírenej siete z korupcie a zvýhodňovania vrámci Veľkej lóže, zistil Trend v roku 2012, že túto nevyliečiteľnú štruktúru okrem vyvolených lóžových bratov údajne využívali aj bývalí vrcholoví politici. Menovaní boli vicekancelár z FPÖ/BZÖ Hubert Gorbach, exminister infraštruktúry Mathias reichhold a exminister vnútra Ernst Strasser. Či boli alebo sú slobodomurármi, zostalo nejasné.

Zo strany SPÖ je známy celý rad slobodomurárov v bývalých vysokých politických funkciách.

Helmut Zilk, starosta Viedne a guvernér viedenského kraja, najvyšší špión československej tajnej služby ( krycie meno „Johann Maiz/Holec“), ktorý špehoval svojich straníckych členov v SPÖ, čo vždy popieral.

Karl Honay, predseda spolkovej rady.

Erwin Fruehbauer, minister dopravy.

Fred Sinowatz, spolkový kancelár.

Rudolf Streicher, spolkový minister pre verejné hospodárstvo a dopravu.

Bývalý člen Národnej rady a právnik ľudu a. D. Ewald Stadler, ktorý zrejme disponuje zoznamom členov slobodomurárskeho System Royal Arch, verejne menoval okrem iných aj ďalších z radov SPÖ:

Hannes Androsch, vicekancelár a minister financií.

Franz Vranitzky, kancelár.

Heinz Fischer, prezident.

Werner Faymann, kancelár.

Christian Broda, minister spravodlivosti.

Peter Ambrozy, korutánsky guvernér.

Michael Ausserwinkler, spolkový minister zdravotníctva, športu a ochrany spotrebiteľa.

ERÓZIA DEMOKRACIE

V 70. a 80. rokoch 20. storočia ukázal škandál okolo Propaganda Due P2 pod vedením bývalého fašistu Ligia Gelliho, v ktorého okolí sa udialo nespočetné množstvo teroristických útokov a atentátov, ako ďaleko dokáže politické slobodomurárstvo zájsť. Stovky vysokopostavených ľudí boli členmi lóže P2, ktorá prakticky podkopala taliansky štát. Zoznam s takmer 1000 menami (ďalšie boli zničené) obsahoval 44 poslancov, 3 ministrov, 5 štátnych tajomníkov, množstvo straníckych funkcionárov a úradníkov, desiatky generálov a vojenských dôstojníkov. Boli medzi nimi aj šéfovia tajných služieb a finančnej polície, viacerí diplomati, sudcovia, prokurátori, vplyvní novinári, vydavatelia, podnikatelia, medzi nimi aj Silvio Berlusconi.

Parlamentná vyšetrovacia komisia vtedy dospela k zdrvujúcemu záveru: Hovorila o rozšírenej organizácii, ktorá fungovala ako „štát v štáte“ a vypočítavým a masívnym spôsobom prenikla do civilných a vojenských rozhodovacích centier s cieľom podkopať demokraciu zvnútra.

Preložila zuzka | Zdroj: Wochenblick.at

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.
Loading...

AdBlock je aktivní

 

 

Používáte nástroj pro blokování reklamy. 

Budeme rádi, když naši práci oceníte a nastavíte pro tento web výjimku v Adblocku.