Stromy v Amazonskom pralese si vyrábajú vlastný dážď

Týmto poznatkom prelomili staršie výskumy, ktoré sa už akumuláciou vlhkosti zaoberali.

„Doteraz sme všade videli vodnú paru, ale netušili sme, odkiaľ sa berie, vyjdarila sa Rong Fuová, klimatologička z kalifornskej univerzity.

Satelitné dáta naznačovali, že vlhkosť sa v ovzduší pralesa zvyšovala práve vtedy, keď sa začal zelenať. Teda v čase, keď pribúdali nové zelené listy. Vedci si preto najskôr mysleli, že ide o vlhkosť, ktorá vzniká z fotosyntézy a z nej sa vytvára oblak nad Amazóniou.

Tento proces už poznáme pod pojmom transpirácia. Je to proces uvoľňovania vodnej pary z pórov na spodnej strane listov. Vedci si však neboli istí, či z transpirácie vznike toľko vlhkosti, aby vytvorila oblak nad pralesom.

K potvrdeniu tejto teórie teda chýbali dáta. Vedci preto požiadali o spoluprácu NASA.

Využili satelit Aura, ktorý sleduje chemické vlastnosti zemskej atmosféry. Ten potvrdil, že vlhkosť, ktorá sa uvoľňuje z oceánov, je ľahšia ako voda z rastlín. Voda z oceánov je ľahšia o deuterium – ťažký izotop vodíka, ktorý zostáva v mori. Vo vode vyparenej z rastlín je to úplne naopak. Na deuterium je bohatá.

Domino efekt vlastného dažďa

Stromy si teda vytvárajú vlastný dažďový oblak, ktorý ale môže spôsobiť domino efekt v prírode.

Oblak uvoľňuje dážď a tým ohrieva atmosféru. Na základe toho stúpa teplota, ktorá urýchľuje cirkuláciu vzduchu. Vedci sa domnievajú, že cirkulácia má vplyv na vetry, pre ktoré sa do oblasti pralesov dostáva viac vlhkosti z oceánov.

Ekológ Scott Salesky si myslí, že samotné stromy tak výrazne prispievajú k tvorbe dažďovej sezóny.

Vedcov táto teória zaujala natoľko, že ju chcú skúmať aj v iných oblastiach planéty.

Čo všetko ešte o našej krásnej planéte nevieme?