Tlak na Francouze, aby „správně volili“, stoupá

Tridsaťšesť miliónov z vyše 47 miliónov registrovaných voličov hlasovalo v predposlednú aprílovú nedeľu o tom, kto sa stane novým prezidentom Francúzskej republiky. Z jedenástich uchádzačov sa najlepšie darilo prvej štvorici. Najúspešnejší z nej, mediálne favorizovaný „zlatý chlapec od Rothschildovcov“, Emmanuel Macron, získal 24 % hlasov, avšak i štvrtý z kvarteta, ľavičiar Jean-Luc Mélenchon, si počínal nad očakávanie dobre, keď zozbieral bezmála 20 % hlasov.

Žiaden z kandidátov však nepútal na seba väčšiu pozornosť doma i v zahraničí ako národniarka Marine Le Penová. Do masmediálneho úsilia o jej znevažovanie, potupovanie a diskreditovanie sa nalievali milióny eur a dolárov, pretože je v súčasnosti jedinou političkou vo Francúzsku i v západnej Európe, ktorá naháňa strach architektom nového transnárodného usporiadania Európy. Umiestnila sa ako druhá, keď za ňu hlasoval každý piaty zo zúčastnených voličov. Osudový duel, ktorý rozhodne o budúcnosti krajiny galského kohúta a s ňou i celej Európskej únie, zvedie s Macronom 7. mája.

Nebojácna Marine a jej národ

Ak by sa totiž nasťahoval do Elyzejského paláca na plných päť rokov globalistami odchovaný, vyškolený a dirigovaný Macron, prenechal by národ napospas projektantom tzv. nového európskeho človeka. Odnárodneného, duchovne vyprázdneného, samostatne nemysliaceho, ako i rasovo a etnicky premiešaného, aby sa odcudzil rodičovskej generácii a plodil vykorenených, ľahko manipulovaných potomkov.

Marine Le Penová si už ako dospievajúce dievča zaumienila vzdorovať tomuto ničivému komplexu. Pochopila jeho podstatu, metódy a nástroje vďaka výchove, ktorú dostala od otca. Jean-Marie Le Pen bol Francúzom dušou i telom. Stál pri zrode vlasteneckého a euroskeptického Národného frontu (Front National) v roku 1972. V tej dobe bolo vo Francúzsku málo osobností spoločenského života, ktoré by varovali pred následkami masového prisťahovalectva a programu pretvárania  Európy nezávislých národov na akýsi taviaci sa kotol Spojených štátov európskych.

Keď zakladal Národný front, bola Marine 3-ročným dievčatkom. Bystrým a vnímavým, čo kládlo otcovi zvedavé otázky a stotožňovalo sa s jeho sústavou hodnôt dôstojného, mierumilovného a hrdého vlastenectva. Galské srdce intenzívne bije aj v hrudi Marion, dnes už 27-ročnej vnučky J.-M. Le Pena, netere Marine Le Penovej a poslankyne za NF v Národnom zhromaždení.

Na križovatke dejín ale stojí v týchto dňoch a týždňoch jej teta Marine. Na ňu sa sústreďuje zloba a nevraživosť vládnucich neoliberálnych kruhov. Francúzskych i nadnárodných. Výstižnú ukážku svojej zlovestnej moci predviedli krátko po uzavretí volebných miestností v nedeľu večer, keď sa ešte nezačali zverejňovať ani len predbežné výsledky volieb. Mocipáni na to použili inštrumenty zastrašovania, aké používajú po celom svete. Stačí si spomenúť na Washington a iné americké veľkomestá v deň inaugurácie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ulice tam zaplavili rozhnevaní demonštranti, ktorí pred televíznymi kamerami rozbíjali výklady, zapaľovali autá a provokovali násilné zrážky so strážcami poriadku.

Rovnaké scény sa odohrávali v nedeľu večer 23. apríla v centre Paríža. Tlačová agentúra TASR priniesla záber polonahých aktivistiek, ktoré mali „na hlave masky s podobizňou francúzskej prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej a amerického prezidenta Donalda Trumpa“. Z tejto správy sa tiež dozvedáme, ktoré skupiny sa prepožičiavajú strojcom akcií na rozvracanie poriadku, aj keď to TASR do takéhoto kontextu nezasadzuje: „Niekoľko stoviek prevažne mladých ľudí vrátane anarchistov a antifašistov sa zhromaždilo na parížskom Námestí Bastily, kde polícia nasadila vysoký počet svojich príslušníkov. Niektorí z prítomných na nich hádzali fľaše a petardy. V súvislosti s protestmi bolo hlásené i podpaľovanie áut.“

Odkaz je jasný aj bez ostrých slov

Úderky ANTIFA, anarchistov a iných tzv. hnutí aktivistov slúžia pri rozdúchavaní spoločenských nepokojov spočiatku ako výstraha. Pokiaľ ju politik, komu je adresovaná, vedome ignoruje a neupraví svoje postoje a činy „želateľným smerom“, nastupuje druhá fáza, kde už môže tiecť krv.

Parížski výrastkovia ANTIFA sa mediálne navonok prezentovali sofistikovanejším spôsobom. Nekričali heslá iba proti Le Penovej, ale proti volebnému systému, ktorý označili za maškarádu a výsmech demokracie. Bez ohľadu na menej priamočiary jazyk týchto poloprofesionálnych demonštrantov na adresu Marie Le Penovej a Národného frontu, porozumeli milióny voličov a obzvlášť nerozhodných príslušníkov strednej triedy, odkaz zacielený priamo na nich. Pokiaľ by zahlasovali v druhom kole za Le Penovú, vzplanuli by ulice a čakali by by ich vyrabované obchody, chaos, nepokoje a neistota, čo bude ďalej.

Zdroj (1)