;

Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa budúcnosť nepatrí svetoobčanom, ale národovcom. Trump to vyhlásil v utorňajšom prejave na pôde Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), ktorý agentúra The Associated Press (AP) označila za “búrlivú obhajobu nacionalizmu.”

Trump v prejave vyzval svetových lídrov, aby uprednostňovali záujmy svojich štátov, ktoré budú oddelené “pevnými hranicami” a budú mať každý s každým separátnu obchodnú dohodu.

“Budúcnosť nepatrí globalistom. Budúcnosť patrí vlastencom. Budúcnosť patrí silným nezávislým štátom. Globalizmus vyvíjal enormný tlak na minulých lídrov, čo zapríčinilo, že ignorovali národné záujmy svojich krajín. Tieto časy sa skončili,” konštatoval Trump na pôde VZ OSN.

Trumpov vzťah k celosvetovým problémom sa ukázal aj v pondelok, keď sa americký prezident síce zastavil aj na dôležitom klimatickom summite na pôde OSN, no zotrval na ňom len pätnásť minút a hneď odišiel na iné podujatie – konferenciu o slobode vierovyznania. “Som veľkým fanúšikom čistého vzduchu a čistej vody a všetky krajiny by sa mali spojiť a robiť to. Mali by to robiť pre seba. Veľmi, veľmi dôležité,” povedal pri odchode zo summitu o klíme, ktorý je jednou z hlavných udalostí roka a jednoznačne dominuje aj tohtotýždňovému summitu OSN, nie však podľa Trumpa.

Donald Trump tiež povedal, že Severná Kórea sa musí zbaviť jadrových zbraní, ak chce využiť svoj “obrovský” ekonomický potenciál. “Povedal som (severokórejskému vodcovi) Kim Čong-unovi, že skutočne verím, že podobne ako Írán je aj jeho krajina plná obrovského nevyužitého potenciálu, aby ho však mohla využiť, musí sa Severná Kórea denuklearizovať,” uviedol podľa agentúry Jonhap americký prezident v prejave v New Yorku.

Trump sa takto vyjadril v čase očakávaní, že USA a KĽDR už v priebehu nadchádzajúcich týždňov obnovia rokovania o denuklearizácii.

Rozhovory Washingtonu s Pchjongjangom o denuklearizácii sú pozastavené od druhého summitu Trumpa a Kim Čong-una, ktorý sa vo februári skončil vo vietnamskom Hanoji predčasne a bez dohody, keď sa obaja lídri rozišli v otázke ukončenia severokórejského jadrového programu. Trump a Kim sa opäť krátko stretli koncom júna v demilitarizovanej zóne medzi oboma Kóreami a súhlasili s obnovením rozhovorov na pracovnej úrovni, k čomu však dosiaľ nedošlo.

Trump v pondelok uviedol, že ďalšie — v poradí už štvrté — stretnutie s Kim Čong-unom by sa mohlo uskutočniť “už čoskoro”, avšak pravdepodobne až potom, keď nastane pokrok v rozhovoroch na pracovnej úrovni.

Agentúra Jonhap pripomína, že obe strany sa rozchádzajú v názoroch na to, k akej veľkej denuklearizácii by mala pristúpiť KĽDR výmenou za bezpečnostné záruky i zrušenie sankcií zo strany USA.

KĽDR ešte začiatkom septembra vyjadrila ochotu obnoviť koncom septembra rokovania s USA. Žiadala však, aby americká strana prišla s návrhmi, ktoré sú pre ňu prijateľné.

 

Trump  varoval, že USA “veľmi pozorne” sledujú situáciu vo Venezuele. Tamojšieho socialistického prezidenta Nicolása Madura označil za “bábku Kuby, ktorú chránia kubánski osobní strážcovia”, informovala agentúra AFP.

“Čakávame na deň, kedy bude obnovená demokracia, Venezuela bude slobodná a na tejto pologuli zvíťazí sloboda,” uviedol Trump.
Maduro do New Yorku tento rok neprišiel. Namiesto toho odcestoval do Moskvy, kde sa v stredu stretne s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.

V deň Trumpovho vystúpenia na pôde OSN americké ministerstvo financií zaviedlo uvalilo sankcie voči štyrom spoločnostiam — trom registrovaným v Paname a jednej na Cypre —, ktoré prepravujú ropu z Venezuely na Kubu.

Spojené štáty v januári zaviedli sankcie voči venezuelskej ropnej firme Petróleos de Venezuela (PDVSA), pripomína agentúra Reuters. Kubánske spoločnosti však pokračujú v porušovaní sankcií a dostávajú dodávky ropy z Venezuely.

Americký minister financií Steven Mnuchin povedal, že Spojené štáty budú pokračovať v krokoch voči Madurovi, ktorého Washington považuje za nelegitímnu hlavu štátu podporovanú Kubou.

“Venezuelská ropa patrí obyvateľom Venezuely a nemala by byť používaná ako nástroj na vyjednávanie s cieľom podporovať diktátorov a predlžovať uzurpáciu venezuelskej demokracie,” povedal Mnuchin.

Maduro bol opätovne zvolený za venezuelského prezidenta 20. mája 2018. Zlá ekonomická situácia v krajine prerástla do politickej krízy, keď sa líder opozície Juan Guaidó 23. januára 2019 vyhlásil za dočasného prezidenta s odôvodnením, že opätovné zvolenie Madura nebolo legitímne. Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely uznalo viac ako 50 krajín vrátane USA.

Zdroj: HS

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.
Loading...

AdBlock je aktivní

 

 

Používáte nástroj pro blokování reklamy. 

Budeme rádi, když naši práci oceníte a nastavíte pro tento web výjimku v Adblocku.

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.