Kanadský ostreľovač Vali, ktorého ospevovala ukrajinská propaganda, utiekol domov. Poskytol rozhovory kanadským médiám.

Čo odhalil o skutočnom „boji“ zahraničných dobrovoľníkov na Ukrajine:
– táto vojna je úplný podvod
– väčšina žoldnierov sa vrátila späť bez toho, aby boli na fronte
– velenie ukrajinskej armády nevedelo, čo so žoldniermi robiť
– mnohí dezertovali
– zahraniční dobrovoľníci nedostali zbrane a ani jedlo, museli si ich zháňať sami
– na Ukrajine bola zorganizovaná podvodná schéma krádeže finančnej pomoci USA
– malý počet žoldnierov vybrali na sabotážne aktivity v zázemí časti ruských vojsk.

Rozhovor s ostreľovačom Valim zverejnili kanadské noviny La Presse. Ukrajinská propaganda z neho cielene vyrobila legendu. Jeden z najlepších ostreľovačov na svete ale priznal, že vystrelil iba dvakrát za dva mesiace. Aj to naslepo do okien.

Väčšina žoldnierov sa vracia sklamaná, front ani nevideli

„Mám šťastie, že som stále nažive, bolo to na hrane,“ priznáva Vali. Poslednou kvapkou bola bojová misia, ktorú zažil spolu s ukrajinskými brancami. Na pozícii, ktorá bola pod paľbou ruských tankov, sa dvaja ukrajinskí vojaci rozhodli fajčiť. Vali sa ich snažil varovať, no nepočúvli.

O niekoľko sekúnd neskôr ich s „chirurgickou presnosťou“ zasiahol projektil. „Výbuch mal strašnú silu. Zrazu som prestal počuť a cítil bolesť hlavy,“ popísal situáciu Vali, ktorý si uvedomil, že Ukrajincom sa už nedá pomôcť. „Smrdelo to tam smrťou. Je ťažké to opísať. Hrozný zápach spáleného mäsa, síry a chemikálií. Neľudský zápach,“ vraví Vali.

Potom Vali zavolal svoju žene. „Snažil sa mi vysvetliť, že bol svedkom dvoch úmrtí. Povedal: Myslím, že som už urobil dosť, však? Urobil som dosť? Akoby chcel, aby som mu povedala, aby prišiel domov,“ hovorí o vtedajšom psychickom rozpoložení svojho muža jeho žena.

Živé terče

Pre väčšinu žoldnierov, ktorí prekročili ukrajinské hranice, bol proces hľadania jednotky, ku ktorej by sa mohli pripojiť, chaotický a bolestivý. „Zelenskyj pozýval všetkých. V skutočnosti ale jeho dôstojníci boli absolútne bezmocní. Nevedeli, čo s nami,“ hovorí znechutený Vali.

On sám a tiež niekoľko ďalších Kanaďanov sa pripojil k Normandskej brigáde. Išlo o súkromnú žoldniersku formáciu pod velením bývalého kanadského vojaka z Quebecu s prezývkou Hrulf.

Keď ale členovia brigády zistili, aká je skutočná situácia priamo na mieste, začali ju mnohí okamžite opúšťať. Traja žoldnieri povedali La Presse, že Hrulf sľúbil, že im dá zbrane a ochranné vybavenie. No nakoniec neurobil nič. Niektorí žoldnieri boli 40 kilometrov od línie boja bez nepriestrelnej vesty. „Ak by Rusi začali ofenzívu, všetci by sme boli v nebezpečenstve. Bola to nezodpovednosť velenia brigády,“ rozhorčuje sa jeden zo žoldnierov.

Dezerciu žoldnierov potvrdzuje i samotný veliteľ Normandskej brigády Hrulf. Podľa neho jednotku opustilo asi 60 ľudí. Niektorí chceli uzavrieť zmluvu za takých podmienok, ktoré by im poskytli štatút bojovníka a zaručili lekársku starostlivosť na úkor ukrajinských orgánov. Iní sa zasa pokúsili vytvoriť podvodnú schému na ukradnutie 500 000 dolárov poskytnutých Američanmi.

„Mnohí očakávali, že všetko bude ľahké a jednoduché. Lenže vo vojne je to naopak. Bolo to hrozné sklamanie,“ pokračuje Vali.

Na vlastnú päsť

„Ak ste chceli nájsť zbraň, museli ste prejsť priam kafkovským utrpením. Museli ste poznať niekoho, kto pozná niekoho iného. Kto vám prezradí, že v tamtom starom holičstve môžete zohnať samopal. Všetko vybavenie ste si museli zháňať kúsok po kúsku. Tu i tam. Niekedy v dobrom stave a niekedy nie,“ popisuje Vali.

I palivo si museli žoldnieri zháňať sami. „Jedlo nám často dávali civilisti. Podobne aj benzín. Neustále bolo potrebné niečo riešiť. Spoznávať tých správnych ľudí,“ vraví Vali.

Nakoniec sa žoldnieri, ktorí po pár týždňoch prešli aký taký výcvik, pripojili k ukrajinskej rozviedke. Zaradili ich do operácií za nepriateľskými líniami. Zvyšok sa potuluje po prenajatom bývaní a čaká, kým ich „niekam“ zaradia. Väčšina sa ale už rozhodla vrátiť domov.

Spiatočka so stiahnutým chvostom

„Mnohí, ktorí prišli na Ukrajinu, chceli bojovať. Ale odchádzajú so stiahnutým chvostom medzi nohami,“ hovorí Vali. Ako už priznal, sám vystrelil len dvakrát do okien. Aby „vystrašil“ nepriateľa. Nikdy ani nebol v ostrej palebnej zóne protivníka.

„Táto vojna je vojna moderných technológií. Ukrajinská armáda zaznamenáva ťažké straty vďaka ostreľovaniu. Bez potrebnej techniky má len malú šancu na úspech,“ uzavrel Vali.

Preložil g. / Zdroj: Ruská jar


Já zde zveřejním video, kde zajatý chorvatský žoldnéř mluví o dezerci žoldnéřů na Ukrajině. t.

VIDEO

 

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.