Ide o vatikánsky archív. Pod celým Vatikánom sa tiahnú kilometre podzemných priestorov,v ktorých je ukrytá pokladnica ľudského poznania, knižnica obsahujúca najtajnejšie z tajných dokumentov, rukopisov, kníh. Obsah mnohých z nich by mohol otriasť svetom.

Za maličkými dvierkami v Sixtínskej kaplnke v Ríme, ktoré stráži pápežská garda, sa oficiálne nachádza liturgické oblečenie Svätého Otca. Je tam však ešte jeden vchod a za ním kilometre ~ dlhá chodba, vedúca do labyrintu vatikánskych pivníc. V nich sa skrývajú tisícky pokladov,z ktorých väčšina zrejme nikdy neuzrie svetlo sveta. Len z času na čas tam úradníci Vatikánu hľadajú a občas aj nájdu dávno hľadaný poklad nejakej národnej kultúry. Labyrinty podzemných pivníc zrejme nik dobre ne pozná. Na regáloch v dĺžke vyše 40 kilometrov je uložených vyše stotisíc máp, rytín, 12-tisíc rukopisov. Pravda, to je iba skatalogizovaná časť pokladu. Okrem nej sú tam početné skrine a miestnosti, naplnené dokumentmi zviazanými do balíkov, ktoré nikdy neboli zrátané. Až v roku 1964 tam našli úplný index zakázaných kníh. Posledné vydanie indexu pochádza z roku 1948 a možno tam nájsť diela Moravu, Sartra, Kanta, Schopenhauera, Spinozu. Zaujímavé je, že na indexe sa napríklad nenachádza Marxovo dielo. Roky boli vatikánske archívy prísne tajné, až po roku 1882 ich otvorili verejnosti. Dostať sa dnu je však , privilégiom. Povolenie I sa udeľuje po veľmi starostlivom skúmaní, ktoré trvá aj mesiace. Oficiálne ide o ochranu veľmi vzácnych starých dokumentov, ale sám prefekt priznáva, že autori túžiaci po senzáciách, zneužijú obsah dokumentov.

Obsahujú totiž také pikantné veci zo života cirkvi, že aj veľmi dôveryhodní bádatelia neodolajú, aby občas nepublikovali rôzne pikantnosti. Keď sa obyčajný smrteľník alebo kňaz dostane do archívov, nik mu nebráni dostať sa k dokumentom. Ale každý, kto zverejní nejakú senzáciu, nikdy už neprekročí prah archívov, hoci oficiálne zákaz vstupu nemá. To sa stalo aj novinárovi Pietrovi Velunimu, ktorý zverejnil, že v archívoch Vatikánu sa nachádza zrejme najväčšia zbierka pornografických rytín, kníh, obrázkov. Prvé pochádzajú zo 16. storočia. Pikantnosťou je, že kým sa takýto exemplár dostane do zakázaných zbierok, musí ho dôkladne prečítať a preštudovať konkrétna kňazská kapitula. Tie, ktoré boli na indexe, musel prečítať pápež. Prístupné sú napríklad rôzne diplomatické nóty a asi poldruha milióna listov – korešpondencia pápežov s vládcami a veľmi známymi historickými osobnosťami, listy ukradnuté vládcom. Časť dokumentov napríklad z „veže vetrov“ je zbalená a nik nevie,aká diplomatická bomba v nich tiká. Najtajnejším oddelením (vzniklo v l6. storočí) sú správy z celého sveta o zvláštnych, absolútne nevysvetliteľných javoch na hranici vedy a parapsychológie. Tento svojský archív X má státisíce strán, ktoré ani archívne nemožno opísať. Číta ich zrejme len zopár mníchov, ktorí pripravujú každý mesiac správu pre vatikánske kolégium. Správa je potom komisionálne zničená. Stránky dokumentov sú číslované a miznú v čeľustiach archívu. Možno sa raz svet o nich dozvie. Kedy? Zakladateľ tohto oddelenia pápež Lev X., veľký prívrženec mágie, povedal, že „to treba oznámiť už o tisíc rokov“…

Zdroj: tajomstva.org