Vhľad od anny 23.7.2Q21…..zo srdca….

Zamýšlala som sa nad tým, ako sa vyrovnať so situáciou okolo nás, so zaočkovaním naších najbližších s prabiehajúcou vojnou. Tomáš sa nám vrátil, a aj ja by som dnes rada prispela zrnkom pieska podpory do jeho pieskoviska. Rodina tadescáčov a aj ďalší, tak nejak tušíme čo sa so svetom deje aj keď máme pocit chaosu. Mnohí z nás sme sa stali čiernou ovcou rodiny a priateľov, Mnohí z nás si prechádzajú skutočnou vojnou. Mnohí z nás sme sa stali strašiakom v poli, ktorý sa snaží odstrašiť zlé vrany, osamotení na šírich lánoch na rozpálenom slnku. No predsalen s ochranou, slamenným klobúkom. Aj keď sa nepoznáme, podporujeme jeden druhého. Aký ľudia sa tu zišli a ako si pomáhate v diskusiách je krásne pozorovať.

Viem, že je toho veľa pre človeka, na psychiku, na duševné zdravie. Nachádzame sa uprostred tornáda, ktorým je hybridná vojna, snáď ešte horšia ako klasická. Diktatúra sa premenila v demokraciu s mysľou za mrežami, čím menej očividná tým nebezpečnejšia. Tak sa vojna v zákopoch  so samopalom v ruke zmenila na likvidáciu ľudstva v ordináciach lekárov s injekciou v ruke.

Po prekonaní ťažkého obdobia vždy prichádza to dobré. Čím ťažšie obdobie, tým sa stávame silnejšími, odolnejšími a vďačnejšími v živote za každodenné maličkosti. A to je to kúzlo života. Zistíme, že ďalšie ťažkosti sú a budú, ale mi nimi môžme prechádzať s akýmsi odľahčením aj keď pocity frustrácie, zármutku, sklamania majú rovnaku intenzitu. No každý deň sa nájde malá iskra, krása, čo máme a môžme za ňu poďakovať. Sústredme sa na veci, ktoré zmeniť môžeme a za ktoré sme vďační. Sústredme sa na to, prečo sme sa sem narodili, aj keď naši najbližší sa vydali cestou druhou, tou ich. Keď cítime zlosť, hnev, smútok a chceme plakať, treba nechať pocity prejsť, uvolniť liečivý plač a znova sa postaviť na našu cestu.

Ako prežiť vojnu? Ľudia si vždy našli spôsob, hlavne keď sa zomkly a začali si pomáhať, to je presne to, čo sa deje a tvorí vo Vašich diskusiách, za čo som Vám vďačná. Obete budú na obidvoch stranách, no vieme, že po búrke vždy nakoniec výjde slnko a príde nová doba. Bude na tých, čo prežijú, vytovrenie ľudskej spoločnosti, ktorej základom bude ľudskosť a podpora života a nie peniaze a vzájomná rivalita.

Zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť a zdieľaný problém je polovičný problém. Viem, že som použila niektoré výroky dosť kliše, ale všetkým Vám za srdca chcem povedať nech ste v akejkoľvek situácií, nie ste sami. Vydržte a sústredte sa na každodenné maličkosti, ktoré vás potešia, či už je to kávička, ktorú si doprajete, motýl, ktorý práve preletel alebo vďaka za ďalši deň. Každým dňom sme totiž bližšie a bližšie k vytúženému prerodu ľudstva!

…..so srdca anna….

E