Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša reforma súdnictva, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady. Zmeny si vyžadujú aj úpravu Ústavy SR, ktorú poslanci tiež odobrili. Plénum zároveň schválilo niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Poslanci odobrili ústavné zmeny 91 hlasmi zo 141 prítomných, proti bolo 50 poslancov. Reformu súdnictva schválili poslanci 89 hlasmi zo 139 prítomných, proti bolo 18 poslancov.

Pozrite si ako hlasovali jednotliví poslanci TU.

 

 

Strana Za ľudí a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková k reforme súdnictva:

Za kľúčové v schválenej reforme súdnictva považuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zriadenie Najvyššieho správneho súdu, zadefinovanie fungovania a jasných kompetencií Súdnej rady SR, ktoré súvisia aj s previerkami sudcov.

Ministerka na stredajšej tlačovej konferencii dodala, že nemala záujem, aby sa prijímali pozmeňujúce návrhy v parlamente. Skonštatovala však, že o návrhoch sa dlho diskutovalo. Ocenila prípravu ústavných zmien a reformy, ktorá sa začala v lete.

Najvyšší správny súd má byť podľa Kolíkovej najvyššou súdnou inštanciou pre správne súdnictvo a tiež disciplinárnu právomoc voči sudcom, ale aj prokurátorom, notárom a exekútorom. „Debata bude určite aj smerom k advokátom,“ dodala v tejto súvislosti.

Čaputová: Jeden z najdôležitejších krokov vlády a ministerky Kolíkovej

Prezidentka Zuzana Čaputová považuje schválenú reformu justície za jeden z najdôležitejších krokov ministerky spravodlivosti Kolíkovej i celej vlády. „Som rada, že striktné pravidlá pri kreovaní Súdnej rady, prísnejšie posudzovanie majetkových pomerov sudcov alebo zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý by sa mal stať disciplinárnym súdom pre sudcov, prokurátorov a ďalšie právnické profesie, dnes veľkou väčšinou schválili poslanci parlamentu“, uviedla prezidentka na sociálnej sieti.

Reforma súdnictva

Súdna rada bude mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Okrem toho sa zavedie regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelením voľných miest na volebné obvody. Sudcovské rady budú môcť navrhovať kandidátov na členov Súdnej rady len v rámci svojho volebného obvodu. Zástupcovia z Najvyššieho súdu SR budú mať jeden volebný obvod.

Nová legislatíva rozširuje pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu.

Okrem toho sa zruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné sudcov stíhať len v prípadoch, ak by bol spáchaný trestný čin. Sudcov a generálneho prokurátora na väzobné stíhanie už nemá vydávať Ústavný súd.

 

 

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva sa bude môcť obrátiť na Súdnu radu, aby posúdila, či sú splnené podmienky na trestné stíhanie sudcu. Ak s tým Súdna rada vysloví nesúhlas, v trestnom stíhaní sa nebude pokračovať. Týkať sa to bude len trestného činu ohýbania práva. Má ísť o poistku pred zneužitím tohto trestného činu zo strany štátnej moci. Tento mechanizmus má byť dočasný, trvať má tri roky.

Ak prokurátor skončí vo funkcii a je voči nemu vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa mu vyplatí po právoplatnom skončení sa trestného stíhania. Odchodne však nezíska, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Ústavný zákon v oblasti justície ukotvuje aj vekový cenzus sudcov. Po novom budú z funkcie odchádzať sudcovia všeobecných súdov vo veku 67 rokov. V prípade sudcov Ústavného súdu to bude 72 rokov. Sudca sa bude môcť po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam. Parlament tiež zakotvil v ústave hlave štátu právomoc odvolávať vysokoškolských profesorov.

Vzniknúť má aj Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať postavenie ako Najvyšší súd SR v oblasti správneho práva a prejdú naň kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov a prokurátorov a v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd má sídliť v Bratislave a funkčný má byť od 1. augusta 2021. Prvým predsedom Najvyššieho správneho súdu bude môcť byť aj osoba, ktorá nie je sudcom. Uchádzač o tento post by však mal spĺňať rovnaké kritériá ako kandidát na ústavného sudcu.

Zákon taktiež nahrádza inštitút justičného čakateľa odbornou justičnou stážou. Stáž má umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu. Stážista by mal byť v prípade úspechu vo výberovom konaní schopný vykonávať funkciu sudcu, bez nutnosti adaptovať sa na nové pracovné podmienky a postupy.

Reforma súdnictva a s ňou súvisiace ústavné zmeny majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021, pričom niekoľko ustanovení má nadobudnúť účinnosť 1. augusta 2021 a ďalšie 1. januára 2025.

Více na: InfoVojna

 

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.
Loading...

AdBlock je aktivní

 

 

Používáte nástroj pro blokování reklamy. 

Budeme rádi, když naši práci oceníte a nastavíte pro tento web výjimku v Adblocku.

Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.