Vláda USA publikovala štúdiu, ktorá potvrdzuje spojitosť medzi malým množstvom otrute a vývojom autizmu u detí.

 

 

Podľa Národného Centra biotechnologických informácii (NCBI) v Národnej medicínskej knižnici USA je ortuť silným neurotoxínom. Ortuť je u človeka schopná spôsobiť nepriaznivé účinky už len pri vystavení sa veľmi malému množstvu tejto látky.

Infowars.com píše: Dve najrozšírenejšie formy ortute sú v organickej forme metylotuť (nachádzajúcej sa  v rybách) a etylortuť, ktorá tvorí viac ako 50% thimerosalu, adjuvantu vo vakcínach. Agentúra pre registráciu toxických látok a chorôb (ATSDR) potvrdzuje, že malé deti a plody tehotných mám sú zvlášť citlivé na škodlivú ortuť. Teda na toxické účinky ortute ako je poškodenie mozgu, mentálna retardácia, nekoordinovanosť, slepota, záchvaty a nechopnosť hovoriť. Čo taktiež spochybňuje autority verejného zdravia, ktoré tak agresívne tlačia na účasť v každoročnom očkovaní proti chrípke, pričom mnoho z nich obsahuje thimerosal. Doporučené pokyny vakcín na chrípku cielia najmä na deti nie mladšie ako 6 mesiacov. Vakcína je rozložená do dvoch dávok vo veľmi malom časovom odstupe a je odporúčanái pre veľmi malé deti v ich „prvej očkovacej sezóne„. Navyše, očkovanie je doporučované tehotným ženám a ženám, ktoré „by mohli“ byť tehotné.

 

 

Organická ortuť môže prejsť cez hematoencefalickú bariéru do mozgu a mnohé štúdie ju označili ako hlavného vinníka zvyšovania rizika neurologických vývojových porúch ako sú poruchy autistického spektra (ASD), poruchy tiku, oneskorený nástup reči a jazyka a poruchy pozornosti/hyperaktivity (ADHD). Nepochopiteľne, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odmieta uznať ortuť ako rizikový faktor pri vzniku ASD.

 

Ako to je keď sa zohladnia všetky publikované štúdie?

Dve štúdie z roku 2017 vykonali záslužnú prácu systematickým preskúmaním všetkých publikovaných dôkazov, že ortuť môže byť vodítkom pre vznik ASD. Výskumníci sa pozreli na štúdie a dôkazy, ktoré sa nahromadili najmä počas posledných desiatich rokov. Obidve štúdie boli robené v Iráne a využili techniku nazvanú meta-analýza. Táto technika spočíva v systematickom kvantitativnom prieskume. Meta-analytická štúdia je obhliadnutím sa dozadu za všetkými porovnateľnými štúdiami pričom k nim pristupuje ako k celku a umožňuje ich dôkladné vyhodnotenie. Kľúčovým prínosom tejto metódy je, že môže zpracovať a zahrnúť veľké množstvo literatúry často veľmi komplexnej a niekedy zjavne protichodnej.

Metóda meta-analýzy je nanajvýš vhodná pri zohľadňovaní publikovaných štúdií, ktoré porovnávajú hladiny ortute u jedincov s ASD a s kontrolnou skupinou bez ASD. Prvá meta-analýza (vedená Tinou Jafari a tímom výskumníkov z Iránskej Univerzity lekárskych vied v Shahrekord a publikovaná v žurnále Trace Elements in Medicine and Biology – v preklade, Stopové prvky v medicíne a biológii) sa zameriavala výhradne na ortuť. V druhej štúdii (vedenej Ameneou Saghazadeh a Nimou Rezaei z Univerzity lekárskych vied v Teheráne a publikovanej v Progress in Neuropsychopharmacology and Biological Psychiatry – v preklade, Neuropsychofarmakológia a biologická psychiatria) preskúmavali ortuť spolu s ostatnými ťažkými kovmi ako je olovo. Oba výskumné tímy používali najmodernejšie štatistické techniky na dosiahnutie nezaujatých výsledkov.

 

 

V obidvoch štúdiách vyšetrovali obsah ortute vo všetkých typoch tkanív. A obe preukázali významne vyššiu koncentráciu ortuti v červených krvinkách u jedincov s ASD oproti zdravým v kontrolnej skupine. Navyše v prvej štúdii našli významne vyššie hladiny ortute v krvi (nie len v krvinkách) u ASD jedincov. (Druhá štúdia preukázala taktiež vyššie množstvo olova v krvi a aj v samotných červených krvinkach u jedincov s ASD, čo vedie k možným kombinovanym alebo synergickým účinkom.)

Významné rozdieli v hladinách ortute v moči u jedincov s ASD a u zdravých neboli nájdené ale zaujímavé výsledky našli výskumníci v hladinách ortute vo vlasoch. V štúdii prvej odhalili, že koncentrácie ortute boli významne nižšie u jedincov s ASD v porovnaní so zdravými jedincami. Ale keď analyzovali výsledky podľa kontinentov, tak výsledky sedeli len na Americký kontinent ale v Ázií, Afrike a v Európe už nie. Podobne v štúdii druhej kde porovnávali krajiny rozvinuté a rozvojové sa našlo, že obsah ortute vo vlasoch bol významne nižší u jedincov s ASD v rozvinutých krajinách ale v rozvojových už nie. Pričom prevládajúce množstvo štúdií rozvinutých krajín pochádzalo z USA.

V štúdii prvej taktiež potvrdili významne vyššie koncentrácie ortute v tkanivách mozgu u ASD jedincov. Avšak množstvo študií, ktoré obsahovali dáta s tkanivami z mozgu bolo pre meta-analýzu veľmi malé a tiež boli trochu nejasné. Autori podali správu kde hovoria, že v tomto prípade zhrnuli výsledky troch štúdií, ale ich referenčný zoznam a tabuľka obsahujú len dve štúdie publikované výskumníkmi z Harvardu v rokoch 2008 a 2014. (Svetový projekt ortute požiadali autorov o objasnenie tohto rozporu.)

 

 

Štúdia z roku 2008 našla 68.2 percentný nárast koncentrácie v mozgovom tkanive (od 3.2 do 80.7 pmol g-1) u ASD jedincov v porovnaní mozgového tkaniva u zdravých (od 0.9 do 35 pmol g-1), ale tento nárast nebol štatisticky významný. Na druhej strane v skupine ASD došlo k nárastu v štatisticky významnom kľúčovom ukazovateli, čím je oxidačný stres. Navyše oxidačný stres je významne a priamo korelovaný s hladinou ortute. V štúdii z roku 2014 nebol zaznamenaný rozdieľ v hladinách ortute ale znova bol detekovaný zvýšený oxidačný stres v skupine ASD jedincov.

 

Interpretácia zistených skutočností

Výskumníci poznamenávajú, že meta-anýlza „umožňuje čitateľovi vziať do úvahy celý rad relevantných zistení z výskumov na konkrétnu tému“ a „zistiť, či sú vedecké poznatky konzistentné a zovšeobecňovateľné v rámci populácie [a] rôznych nastavení … a či sa zistenia môžu výrazne líšiť v jednotlivých podskupinách.“ Navyše, „matematicky vyhodnotené data z množstva dobre vykonaných  primárnych štúdií môžu presnejšie určiť podstatný skutočný efekt ako akákoľvek samostatná štúdia.

V tomto prípade, dva Iránske tímy využívali rôzné techniky abi minimalizovali možné slabé miesta meta-analýzy. Tie zahŕňali používanie viacerých databáz, hľadaných výrazov a stratégií vyhľadávania na identifikáciu relevantných štúdií. A to podľa stanovených usmernení na posúdenie kvality každej štúdie. Zahrňovalo to zisťovanie ich zdrojov a (ak je to vhodné) úpravy pre heterogenitu; analýzu rozdielov podskupín (napríklad, rozdiel medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami); a testovanie o predpojatosti publikovania. Podstatné prekrývajúce sa údaje zo samostatných štúdií zahrnutých v oboch meta-analýz a porovnateľnosť objavov oboch tímov ponúkajú ďalší stupeň dôvery vo výsledky.

 

 

Na prvý pohľad protichodné zistenie, že koncentrácia ortute vo vlasoch u ASD jedincov je nižšia (ako skôr vyššia) vysvetľuje Jafari et al. a poukazuje na fakt, že pacienti s ASD majú narušený spôsob detoxikácie a jej mechanizmov. A ako dôsledok sa ortuť u týchto pacientov zadržiava a zostáva vo vnútri buniek namiesto toho aby bola účinne vylúčená z tela do vlasov, stolice alebo moču. Autori štúdií sa nezaoberajú otázkou toho, prečo pacienti s ASD v rozvinutých krajinách (hlavne v USA) majú oproti pacientom z rozvojových krajín o mnoho vyššiu koncentráciu ortute vo vlasoch. Avšak, jeden podozrivý faktor, ktorý je odlišný v USA oproti ostatným rozvinutým krajinám (ako aj vo zvyšku sveta) by mohol vysvetliť tento rozdieľ. V USA je zavedený o mnoho ťaživejší vakcinačný kalendár, plne naložený s ťažkými kovmi ako sú thimerosal a hlinník a každoročni trvá na očkovaní proti chrípke u mám a ich malých detí, ktoré obsahujú thimerosal.

Výskum vedený Burbacherom a jeho tímom porovnávali hladiny ortute v krvi a mozgu opíc. Rozdelili ich do dvoch skupín podľa typu ortute – s metylortuťou a etylortuťou. V tejto práci zistili, že hlavne etylortuť sa zadržiava v mozgu kde sa metabolizuje na ešte toxickejšiu anorganickú ortuť a je zadržovaná v mozgu po mnoho rokov. Navyše, niektoré bežné vakcíny proti chrípke obsahujú emulgátor polysorbát 80, ktorý narušuje hematoencefalickú bariéru mozgu a pomáha tak vytvoriť extrémne efektívny doručovací systém, čím sa neurotoxická etylortuť a iné ťažké kovy dostávajú priamo do mozgu. (pozn. anny: perfektný mechanizmus ako z naších detí vytvoriť celoživotných pacientov s nízkým IQ)

 

 

Nanešťastie, väčšina publikovaných štúdií meria len celkovú ortuť a veľmi málo z nich skúmalo jej hladiny v tkanivách mozgu. Tým pádom je veľmi ťažké zistiť špecifické účinky a mechanizmy spojené s expozíciou etylortuti. Vzhľadom na rozšírený a bežný obsah etylortuti vo vakcínach u malých detí neexistuje ospravedlnenie za to, že sa táto výskumná medzera ešte doteraz nezaplnila. A čo je ešte menej pochopiteľné je, že sa thimerosal neodstránil zo všetkých vakcín.

Preklad: anna, Zdroj: 1

Loading...
Líbí se vám článek? Můžete ho sdílet se svými přáteli.