Z piráta utečencom

Die Welt vyspovedal somálskeho piráta, ktorý si v Nemecku odsedel trest – a potom sa tu usadil.

Desaťčlenná skupina somálskych pirátov prepadla na jar roku 2010 vo vzdialenosti 900 kilometrov od afrického pobrežia nemeckú nákladnú loď Taipan. Posádka lode sa zavrela do chránenej miestnosti a privolala na pomoc neďaleké holandské vojenské plavidlo. Holandská námorná pechota na obsadenú loď zaútočila a po krátkom boji sa Somálčania, vyzbrojení raketometmi a samopalmi, radšej vzdali.

Trochu chaotické video z akcie, nahovorené holandsky, nájdete tu:

Zajatí piráti boli prevezení do Hamburgu, kde ich nemecký súd v roku 2012 uznal vinnými. Traja najmladší dostali „Jugendstrafe„, ľahšie tresty do dvoch rokov väzenia, pretože v čase spáchania činu nemali ešte 21 rokov. (Ich vek však nebol zistený z nejakej profesijnej karty piráta; tento článok zmieňuje, že bol len odhadnutý. Večne sa opakujúca téma nemeckej justície.) Zvyšok si odniesol medzi šiestimi a siedmimi rokmi odňatia slobody. Mimochodom, bol to prvý hamburský proces proti pirátom po 600 rokoch.

Píše sa rok 2018. Čo sa s odsúdenými pirátmi medzitým stalo? Na to odpovedá dnešný článok v Die Welt „Prišiel ako pirát, zostal ako utečenec„. Stručne:

• všetci už majú svoje tresty za sebou,
• štyri sa vrátili do Somálska a nemecký štát im prispel na letenku,
• jeden sa presťahoval do Švédska,
• päť ich požiadalo v Nemecku o azyl a hoci im nebol udelený, dostali tzv. Duldung, periodicky obnovovaný prísľub, že ich nemecké úrady nedeportujú, ak nemu aj primerané sociálne dávky.

Celú záležitosť rozvírila v hamburskom senátu opozičná AFD. Problém je jednoduchý: somálsky zastupiteľský úrad nechce svojim nepodareným krajanom vystaviť nové pasy, teda ich Nemecko v súlade so svojím právom musí trpieť na svojom území a živiť ich. Somálsko akceptuje staré pasy iba tých občanov, ktorí požiadajú o návrat dobrovoľne. Dá sa teda čakať, že oných päť bude v Hamburgu ešte nejakú dobu doma.

Novinári z Die Welt jedného z nich našli a vyspovedali. Nie je prekvapením, že nechcel byť uvedený v novinách plným menom, v článku teda vystupuje pod prezývkou Abdi. „Abdi“ sa v Nemecku oženil podľa islamského práva a narodila sa mu tu dcéra. To mu dáva šancu, že nebude odsunutý vôbec, pretože právne povedané, má rodinný vzťah k osobám, ktoré sú na nemeckom území legálne. (Žena má povolenie na pobyt.)

„Vo väzení sa mi žilo, ako ešte nikdy,“ rozpráva Abdi novinárom z Welt . „Žiadne granáty, nikto na mňa nestrieľal. Chodili ma navštevovať ľudia z organizácie Kein Mensch ist illegal.„

Rozčuľuje ho však skutočnosť, že sa na neho AFD v senáte vypytovala. „Naučil som sa nemecky, založil rodinu, a stále ma redukujú len na to, že som pirát.„

Keďže o piráta s malým p predsa len zamestnávatelia veľmi nestoja, žije Abdi zo sociálnych dávok vo výške zhruba 1000 eur mesačne. Časť z týchto peňazí ide rovno na nájom a zdravotné poistenie, do ruky dostane 416 euro. Vlastný príjem podľa úradných papierov, ktoré dostali novinári z Welt k nahliadnutiu: 0.

Komentár Mariána Kechlibara

Nie, tento systém nie je dobrý, ak umožňuje takéto excesy. A je jedno, akými veľkými ideálmi sa pritom zašťituje a akými vznešenými vavrínmi (oceneniami a vyznamenaniami v iných prípadoch) sa pritom sám ovenčuje.

Pirátstvo za použitia zbraní bývalo hrdelným zločinom. Aj dnes by som za neho čakal – vzhľadom k tomu, aký závažný čin to je – plus mínus doživotie, ako je tomu vo Veľkej Británii alebo Spojených štátoch amerických.

Celý ten koncept, že priveziete posádku pirátskej lodi z jednej z najprimitívnejších krajín sveta do jednej z tých najbohatších, uložíte im potom tresty porovnateľné s niečím, čo by dostal bežný Hans za daňový únik strednej veľkosti a potom im na dobu neurčitú zaistíte zo štátnej kasy kvalitu života, o ktorej ich mierumilovnejší krajania v Afrike môžu len snívať, to je … šialenstvo.

[treba dodať, že podobné príbehy priamo núkajú cestu pre podnikavých Afričanov. Stačí trocha drzosti a bezohľadnosti, nechať sa za nejaký zločin zavrieť a nechať súdiť nemeckou justíciou a potom požiadať o azyl – pozn.ed.]

Zdroj: 1