Francouzská realita po 50 letech přistěhovalectví a scénář pro celou Evropu

Predmestia francúzskej metropoly sú dlhodobo v plameňoch a znetvorené na no-go zóny. Priestormi sa šíria výkriky, zvuk policajných sirén a nepokoj. Pomôcť si nevedia ani bezpečnostné zložky, ktoré vzhľadom na mediálne nastolenú atmosféru „zákonom chránených“ migrantov a domáceho obyvateľstva znášajúceho svoje vyhnanstvo vo vlastnom domove a genocídu nemôžu podniknúť žiadne efektívne opatrenia.

V takom prípade by boli totiž perzekvovaní, suspendovaní, mimovládkami (NGO) a tlačou roznesení, o čom svedčí februárový prípad, keď sa hliadka rozhodla skontrolovať istého mladíka. Ten, v pocite prevahy a s vedomím nemohúcnosti francúzskych zložiek, ich verbálne napadol, za čo mal byť zatknutý. Začala sa bitka. Výsledkom je obvinenie policajtov, že ho „znásilnili obuškom“. Vyšetrovanie rýchlo zistilo, že ide o lož, mediálna mašinéria sa však už rozbehla a bábkový minister vnútra obvinil políciu zo „zlého správania, ktoré treba odsúdiť“. Ďalšia figúrka, prezident Hollande, podporil tínedžera návštevou v nemocnici a označil jeho mravy za „dôstojné a zodpovedné.“ Nasledujúce ráno ulice opäť vzplanuli, demonštrácie zasiahli vyše 20 miest, zdemolované boli desiatky áut, obchody, reštaurácie, &uacut e;rady a policajné stanice. Zložkám bolo nariadené nezasahovať.

Lóža deviatich sestier matkou revolúcie mysle

Ako sa k tomuto stavu dospelo? Podhubie a zmenu francúzskeho vedomia (aby spokojne „prehltlo“ nadiktované opatrenia) realizujú masonské lóže stáročnou ateizáciou, modernistickými a liberálnymi ideami. Guy Millière z Gatestone Institute zachádza do novšej histórie a komentuje: „Súčasné dianie je výsledkom korozívneho vývoja odštartovaného pred polstoročím. V 60. rokoch, po alžírskej vojne, prezident de Gaulle viedol užšie vzťahy štátu s arabskými a moslimskými krajinami. Migračné toky „gastarbeiterov“ z Alžírska, Maroka a Tuniska, prudko vzrástli. Prisťahovalci neboli povzbudzovaní k integrácii a usadili sa na predmestiach veľkých miest. Každý z nich predpokladal, že sa po uplynutí pracovnej zmluvy vráti domov. Ekonomika sa dynamizovala, tvorili sa pracovné miesta a zdalo sa, že žiadne problémy neexistujú. O 20 rokov neskôr vyšla najavo vážnosť situácie. Imigranti sa dnes rátajú na milióny a pripájajú sa ďalší zo subsaharskej Afriky a iných arabských krajín. Vytvorili sa okrsky, ktoré obývajú len Arabi a Afričania. Ekonomika sa spomalila, nastúpila masová nezamestnanosť a spoliehanie sa na sociálne dávky. Imigranti bez práce sa nevracajú domov, integrácia neexistuje a mnohí z nich sa stávajú francúzskymi občanmi. Politickí agitátori ich začali učiť nenávidieť západnú civilizáciu a tvoria sa násilné gangy mladých Arabov a Afričanov. Strety s políciou sú každodenné a po zranení člena gangu sa násilie agitátormi ešte viac podnecuje.“

Čo sa udialo od 80. rokov namiesto nápravy nekontrolovateľnej situácie? Na scéne sa objavujú hnutia a NGO ľavicových militantov, svetoobčanov a liberálov, ktoré začínajú označovať akúkoľvek kritiku imigrácie za „rasistickú“. Rasistami sa stávajú nespokojní politici i väčšina bežných Francúzov. Tí, ktorí hovoria o islamskom nebezpečenstve, sú médiami a slobodomurármi riadenými bábkami vymedzení ako „islamofóbni rasisti“. Prichádza rok 1990 a Gayssotov zákon, ktorý „zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe etnického pôvodu, národa, rasy alebo náboženstva“.

Odvtedy sa kriminalizuje každá kritika arabských a afrických tínedžerov, každá diskusia o moslimskom prisťahovalectve, každá negatívna analýza islamu. Mnoho spisovateľov bolo pokutovaných a politicky nekorektné knihy začali z kníhkupectiev miznúť. Francúzska vláda požiadala médiá, aby dodržiavali „Gayssotov zákon“ (čo vzhľadom na ich vlastníkov nebol určite problém) a tvorcov učebníc dejepisu, aby zahŕňali kapitoly o západných zločinoch proti moslimom a „príspevok“ islamu k ľudskosti. Neprídu vám tvrdenia o „demokratickej Európe“ a slobode prejavu, myslenia, vzdelania atď. ako komické? Dokedy budeme vedení nastolenou „verejnou mienkou“, ktorá pokladá zlo za dobro a dobro za zlo?

Na ceste k NWO musí padnúť ešte veľa obetí

S príchodom 21. storočia sú útoky polmesiaca intenzívnejšie, no-go zóny sa rozširujú a viac k civilizovanému Francúzsku nepatria. Napríklad október 2005 je svedkom zničenia 9000 áut, stoviek obchodov, supermarketov a nákupných centier, desiatky policajtov sú zranené a pomer fyzických síl na ulici sa mení. Francúzski učitelia chodia do práce s koránom, aby sa uistili, že ich výučba je v súlade s učením pseudoproroka. Všetky učebnice musia byť „islamsky korektné“ a moslimovia vo vnútri štátu chcú presadiť právo šaría namiesto francúzskeho zákona. V nemocniciach odmietajú francúzskych doktorov a vyžadujú len lekárov-moslimov.

Profesor Parížskej univerzity Guy Millière podkladá svoje bohaté skúsenosti i svedectvami iných autorov (Georges Bensoussan – The Lost Territories of the Republic; Submissive France) a píše: „Uniformované zložky, ktoré sú bežne atakované a majú zákaz vstupovať do no-go zón, sa musia mať i tak na pozore. Nesmú reagovať na urážanie a vyhrážky. Ak sú napadnuté, musia utiecť. Niekedy na to už nemajú čas. V októbri 2016 boli dvaja policajti zaživa upálení v aute v meste Viry-Châtillon. V januári 2017 sa dostali traja dôstojníci v Bobigny do pasce a boli dobodaní.“

Pri spomenutom príbehu mladíka na ulici neutiekli a rozhodli sa konať, za čo boli verejne zlynčovaní tými, čo „tvoria verejnú mienku“. Policajti musia ísť pred súd a kajať sa. Životy týchto policajtov sú zničené a mladík je v rámci svojho gangu hrdina, ktorý nestíha dávať rozhovory pre mainstreamovú stoku. Vzbúrenci kričia jeho meno spoločne s pokrikom „Alláhu akbar!“.

Francúzsko momentálne čaká na aprílové voľby. Ako zareaguje storočia masírované domáce stádo a ako ovplyvní výsledok importovaný, protikresťansky a protieurópsky zmýšľajúci dav? A ako zareaguje Slovensko v dnešnom problematickom období? Opäť si nasadí okuliare sladkej apatie s komentármi typu „nás sa to (ešte) netýka“, alebo sa prebudí skôr, ako budú horieť naše autá, supermarkety a obývačky?

Pramene:
[1] Affaire Théo : la police des polices parle «d’accident» et pas de viol; La Depeche 9.2.2017
[2] Aulnay-sous-Bois. Les quatre policiers mis en examen; La Télégramme 6.2.2017
[3] Hollande s’est rendu au chevet de Théo à l’hôpital; Le Figaro 7.2.2017
[4] France’s Death Spiral; autor: Guy Millière; Gatestone Institute 5.3.2017
[5] L’identiteé et les problèmes d’intégration chez Ie jeune issu de l’immigration maghrebine; autor: Riadh M. Ouersighni; Centre d’Etude et de Recherche en Science de L’Information (CERSI) 1996-1997
[6] Ethnicity, Islam, and les banlieues: Confusing the Issues; autor: Jocelyne Cesari; National Center for Scientific Research (CNRS) in Paris/Harvard University 30.11.2005
[7] Le Juif, le judaïsme et la judaïsation des peuples chrétiens; autor: Gougenot Des Mousseaux; Paris 1869
[8] Profs d’arabe, des enseignants en première ligne; l’Express 17.3.2016
[9] Europe’s no-go zones: Inside the lawless ghettos that breed and harbour terrorists; autori: Geoffrey Clarfield and Salim Mansur; National Post 11.10.2016
[10] Kdo skutečně řídí islám; autor: Johannes Rothkranz; Durach 1998 (PDF)
[11] Policiers brûlés à Viry-Châtillon : onze suspects placés en garde à vue; autor: Florian Loisy et Victor Fortunato; Le Parisien 17.1.2017
[12] Genéza sionizmu; autor: Karel Halbich; 1978/Bratislava 1991
[13] Die kommende, Diktatur der Humanität‘ oder Die Herrschaft des Antichristen; autor: Johannes Rothkranz; Durach 1990 (PDF)
[14] Trois policiers roués de coups à Bobigny; Le Figaro 7.1.2017
[15] European ‚No-Go‘ Zones: Fact or Fiction? Part 1: France: autor: Soeren Kern; Gatestone Institute 20.1.2015

Zdroj (1)